Zaujímavosti (32)
Z májovej všehochuti akcii plánovaných v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí si vyberie naozaj každý. Okrem kultúrnych a zábavných predstavení na vás čaká noc v múzeu či mlyne, deň v znamení ovčiarstva i pálenie symbolickej vatry. Na svoje si prídu aj nadšenci športu a turistiky.
Hudba, spev, tanec, divadlo a súťaže nie len pre deti
Sériu kultúrnych podujatí v mesiaci odštartuje hneď v utorok 1. mája ďalší z koncertov 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. V Dome kultúry sa tentokrát predstavia mladí interpreti odchovaní na pôde miestnej ZUŠ. Na piatok 4. mája je naplánovaný Detský hudobný festival v Kokave nad Rimavicou. Krajská súťažná prehliadka hudobného folklóru detí bude prebiehať v priestoroch
Pribudol Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku
Napísal(a) Marta Mikitová
Na internetových stránkach sme zaznamenali nový vedecký časopis pod názvom Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku (Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia). Ponúkame ho do pozornosti čitateľom stránky Maj Gemer, aj preto, že časopis vydáva občianske združenie Quirinus v Revúcej, do ktorého portfólia hlavne v minulosti patrila obnova historických pamiatok Gemera a organizovanie koncertov - Revúcke adventné koncerty a Revúcke augustové koncerty. Hlavným editorom časopisu je významný vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje zaujímavý kurz ojedinelej tradičnej textilnej techniky, ktorý sa uskutoční sobotu 28. októbra 2017 od 9:00 do 16:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pod vedením odbornej lektorky Školy remesiel ÚĽUV Jarmily Rybánskej - majsterky ľudovej umeleckej výroby, účastníci sa oboznámia s výrobou zápästkov, ako aj s tradičným splietaním drobných textílií a tkaním tkaníc.
Historický pohľad na výrobu papiera v Slavošovciach
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slavošovské papierne. Pojem, ktorý na hornom Gemeri, ale najmä v období Rakúsko Uhorskej monarchie bol známy na jej celom území a možno i ďalej. Svedčia o tom historické dokumenty, ktoré sa z času na čas objavujú pri rôznych príležitostiach pripomínajúce ich slávnu históriu. Tak je tomu aj v tomto roku, keď si najmä obyvatelia Slavošoviec, bývalí i súčasní zamestnanci pripomínajú 200 rokov strojovej výroby papiera. Pri tejto príležitosti náš známy historik PaedDr. Milan Sajenko pripravil hodnotný i potrebný materiál o vzniku výroby papiera v Slavošovciach a na ich okolí.
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kampaň Európskych solárnych dní na hvezdárni
Napísal(a) R. N.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vás pozýva na kampaň Európskych solárnych dní. Podujatia sa uskutočnia v priebehu druhého májového týždňa 9. 5 - 12. 5. 2017 od 8:30 do 15:00 v priestoroch rožňavskej hvezdárne. Od roku 2011 sú májové týždne v Európe pravidelne venované téme využívania nevyčerpateľnej energie Slnka. Do kampane tzv. Európskych solárnych dní svojimi aktivitami zasahuje aj hvezdáreň v Rožňave s rozšírenou programovou ponukou propagujúcou využívanie solárnej energie na rôzne energetické účely.
Ako zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla na Slavošovské papierne
Napísal(a) SHP Slavošovce
V tomto roku si nielen zamestnanci bývalých Slavošovských papierní, ale aj ostatní Gemerčania pripomínajú 200 rokov od existencie tohto papierenského závodu v hornogemerských Slavošovciach. Ich nový majiteľ SHP Slavošovce nám poskytol informáciu o tom, čo sa v tomto závode v ostatných rokoch spravilo a aký to má dopad i na región Gemera. Nadväzuje tak na článok, ktorý sme v uplynulých dňoch uverejnili od nášho spolupracovníka PaedDr. Milana Sajenku pod názvom:
Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Dnes, keď si pripomíname 200. výročie vzniku Slavošovskej papierne, stojí za to pripomenúť si jej históriu, ktorá sa nedá opomenúť ani v prítomnosti.
Johanka Gyürkyová je pojem súvisiaci s papierom, bez ktorého by sme si v minulosti, ale aj v prítomnosti nevedeli predstaviť rozvoj vzdelanosti v Európe i vo svete. Johanka Gyürkyová je žena svetového formátu, ktorá sa zapísala nielen do histórie Slavošoviec, ale možno povedať, že jej meno sa od Slavošoviec nedá oddeliť.
Kameňolom na Soroške sa zmení na pozorovateľňu Lyríd
Napísal(a) A. Kleinová
Tohtoročné maximum meteorického roja Lyríd pripadá na noc z piatka na sobotu 21./22. apríla, preto sa pozorovatelia môžu tešiť na tento pravidelný nebeský ohňostroj v ideálnom období konca pracovného týždňa.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pripravilo pozorovanie pre verejnosť v areáli rožňavskej hvezdárne, ktoré sa začne v piatok 21. apríla o 21:00 a skončí východom
Alebo ako nekúpiť miesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu Slovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje
Viac...
Kauza mangalica - o histórií a súčasnosti jedného z najpozoruhodnejších plemien ošípaných na svete
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
U nás a v Maďarsku je to mangalica, mangalitsa v Londýne a mangalitza v USA, v Srbsku mangulica a cyrillikou tiež Maнгулица, mangaliza v Rumunsku a v Nemecku Wollschwein. Ten názov ste počuli už asi všetci, ale už nie každý vie, čo za druh ošípanej to vlastne je a čím je taká zaujímavá, prečo je vlastne taká populárna a prečo výrobky nesúce prívlastok mangalicová sú drahšie ako tie z bežnej bravčoviny.
Ladislav Škultéty - Gábriš v armáde slúžil neuveriteľných osemdesiatjeden rokov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vo svete nevídaná a ojedinelá skutočnosť, aby v armáde akéhokoľvek štátu, či mocnosti slúžil vojak až osemdesiatjeden rokov. Potrebné je uviesť, že nižšie spomínaný vojak nepochádzal ani z horného, ani zo stredného Gemera, ba ani Gemera ako takého. Ale keďže ide o takú vzácnu informáciu týkajúcu sa územia dnešného Slovenska, bude dobre, ak sa s ňou oboznámia aj návštevníci našej stránky. Vec sa má v skutočnosti takto:
Rožňavská strážna veža je "odetá" stavbárskym lešením
Napísal(a) MG od
Hornogemerčania prichádzajúci od začiatku novembra 2016 do okresného mesta, ale i jeho obyvatelia zaiste zistili, že Strážna veža, ktorá sa nachádza v strede historického námestia, je v týchto dňoch "odetá" do stavbárskeho lešenia. To mesto Rožňava začalo s rekonštrukčnými prácami, na ktoré dostali 15 tisíc eur od Ministerstva
Zomrela stotriročná babka Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Dňa 16. augusta 2016 vo veku 103 rokov a desať mesiacov zomrela najstaršia občianka Rožňavského Bystrého Terézia Jančošeková. Bola prvou občiankou v rodnej obci, ktorá sa dožila takého vysokého veku. Takto sa zapísala aj medzi najstarších občanov nielen horného, ale celého Gemera. Babka Jančošeková pochádzala
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.