Zaujímavosti (31)
Pribudol Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku
Napísal(a) Marta Mikitová
Na internetových stránkach sme zaznamenali nový vedecký časopis pod názvom Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku (Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia). Ponúkame ho do pozornosti čitateľom stránky Maj Gemer, aj preto, že časopis vydáva občianske združenie Quirinus v Revúcej, do ktorého portfólia hlavne v minulosti patrila obnova historických pamiatok Gemera a organizovanie koncertov - Revúcke adventné koncerty a Revúcke augustové koncerty. Hlavným editorom časopisu je významný vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje zaujímavý kurz ojedinelej tradičnej textilnej techniky, ktorý sa uskutoční sobotu 28. októbra 2017 od 9:00 do 16:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pod vedením odbornej lektorky Školy remesiel ÚĽUV Jarmily Rybánskej - majsterky ľudovej umeleckej výroby, účastníci sa oboznámia s výrobou zápästkov, ako aj s tradičným splietaním drobných textílií a tkaním tkaníc.
Historický pohľad na výrobu papiera v Slavošovciach
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slavošovské papierne. Pojem, ktorý na hornom Gemeri, ale najmä v období Rakúsko Uhorskej monarchie bol známy na jej celom území a možno i ďalej. Svedčia o tom historické dokumenty, ktoré sa z času na čas objavujú pri rôznych príležitostiach pripomínajúce ich slávnu históriu. Tak je tomu aj v tomto roku, keď si najmä obyvatelia Slavošoviec, bývalí i súčasní zamestnanci pripomínajú 200 rokov strojovej výroby papiera. Pri tejto príležitosti náš známy historik PaedDr. Milan Sajenko pripravil hodnotný i potrebný materiál o vzniku výroby papiera v Slavošovciach a na ich okolí.
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kampaň Európskych solárnych dní na hvezdárni
Napísal(a) R. N.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vás pozýva na kampaň Európskych solárnych dní. Podujatia sa uskutočnia v priebehu druhého májového týždňa 9. 5 - 12. 5. 2017 od 8:30 do 15:00 v priestoroch rožňavskej hvezdárne. Od roku 2011 sú májové týždne v Európe pravidelne venované téme využívania nevyčerpateľnej energie Slnka. Do kampane tzv. Európskych solárnych dní svojimi aktivitami zasahuje aj hvezdáreň v Rožňave s rozšírenou programovou ponukou propagujúcou využívanie solárnej energie na rôzne energetické účely.
Ako zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla na Slavošovské papierne
Napísal(a) SHP Slavošovce
V tomto roku si nielen zamestnanci bývalých Slavošovských papierní, ale aj ostatní Gemerčania pripomínajú 200 rokov od existencie tohto papierenského závodu v hornogemerských Slavošovciach. Ich nový majiteľ SHP Slavošovce nám poskytol informáciu o tom, čo sa v tomto závode v ostatných rokoch spravilo a aký to má dopad i na región Gemera. Nadväzuje tak na článok, ktorý sme v uplynulých dňoch uverejnili od nášho spolupracovníka PaedDr. Milana Sajenku pod názvom:
Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Dnes, keď si pripomíname 200. výročie vzniku Slavošovskej papierne, stojí za to pripomenúť si jej históriu, ktorá sa nedá opomenúť ani v prítomnosti.
Johanka Gyürkyová je pojem súvisiaci s papierom, bez ktorého by sme si v minulosti, ale aj v prítomnosti nevedeli predstaviť rozvoj vzdelanosti v Európe i vo svete. Johanka Gyürkyová je žena svetového formátu, ktorá sa zapísala nielen do histórie Slavošoviec, ale možno povedať, že jej meno sa od Slavošoviec nedá oddeliť.
Kameňolom na Soroške sa zmení na pozorovateľňu Lyríd
Napísal(a) A. Kleinová
Tohtoročné maximum meteorického roja Lyríd pripadá na noc z piatka na sobotu 21./22. apríla, preto sa pozorovatelia môžu tešiť na tento pravidelný nebeský ohňostroj v ideálnom období konca pracovného týždňa.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pripravilo pozorovanie pre verejnosť v areáli rožňavskej hvezdárne, ktoré sa začne v piatok 21. apríla o 21:00 a skončí východom
Alebo ako nekúpiť miesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu Slovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje
Kauza mangalica - o histórií a súčasnosti jedného z najpozoruhodnejších plemien ošípaných na svete
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
U nás a v Maďarsku je to mangalica, mangalitsa v Londýne a mangalitza v USA, v Srbsku mangulica a cyrillikou tiež Maнгулица, mangaliza v Rumunsku a v Nemecku Wollschwein. Ten názov ste počuli už asi všetci, ale už nie každý vie, čo za druh ošípanej to vlastne je a čím je taká zaujímavá, prečo je vlastne taká populárna a prečo výrobky nesúce prívlastok mangalicová sú drahšie ako tie z bežnej bravčoviny.
Viac...
Ladislav Škultéty - Gábriš v armáde slúžil neuveriteľných osemdesiatjeden rokov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vo svete nevídaná a ojedinelá skutočnosť, aby v armáde akéhokoľvek štátu, či mocnosti slúžil vojak až osemdesiatjeden rokov. Potrebné je uviesť, že nižšie spomínaný vojak nepochádzal ani z horného, ani zo stredného Gemera, ba ani Gemera ako takého. Ale keďže ide o takú vzácnu informáciu týkajúcu sa územia dnešného Slovenska, bude dobre, ak sa s ňou oboznámia aj návštevníci našej stránky. Vec sa má v skutočnosti takto:
Rožňavská strážna veža je "odetá" stavbárskym lešením
Napísal(a) MG od
Hornogemerčania prichádzajúci od začiatku novembra 2016 do okresného mesta, ale i jeho obyvatelia zaiste zistili, že Strážna veža, ktorá sa nachádza v strede historického námestia, je v týchto dňoch "odetá" do stavbárskeho lešenia. To mesto Rožňava začalo s rekonštrukčnými prácami, na ktoré dostali 15 tisíc eur od Ministerstva
Zomrela stotriročná babka Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Dňa 16. augusta 2016 vo veku 103 rokov a desať mesiacov zomrela najstaršia občianka Rožňavského Bystrého Terézia Jančošeková. Bola prvou občiankou v rodnej obci, ktorá sa dožila takého vysokého veku. Takto sa zapísala aj medzi najstarších občanov nielen horného, ale celého Gemera. Babka Jančošeková pochádzala

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-