Banícke múzeum v Rožňave má 120 rokov * Múzejníci chystajú oslavy
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v dňoch 7. a 8. júna 2022 konferenciu 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá sa uskutoční v kongresovom centre na Radnici na Námestí baníkov 16 v Rožňave.
Konferencia, ktorá sa bude konať pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku, bude súčasťou osláv 120. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave a pre všetkých zúčastnených je prichystaný bohatý program. Okrem zamestnancov múzea budú mať prednášky aj fundovaní odborníci z Rožňavy, ako aj z celého Slovenska.
Ako informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič: „Konferenciu slávnostne otvoríme 7. júna o 13:30 hod. na Radnici príhovormi, po ktorých už budú nasledovať samotné prednášky.
Pozvanie do Tisovca na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM
Napísal(a) D. Kišáková
Srdečne Vás pozývame na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM, ktorá sa uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Tisovci tento víkend, v termíne 3. – 5. júna 2022.
Celoštátna postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla mladých FEDIM je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku. Je určená mládeži od 15 do 26 rokov. FEDIM – FEstival DIvadla Mladých sa v Tisovci koná od roku 2014. Cieľom súťaže je podpora, rozvoj zručností, umelecko-odborný rast, prezentovanie a konfrontácia umeleckej úrovne a výsledkov činnosti mládežníckych divadelných súborov. (zdroj nocka.sk)
Posledná tohtoročná májová sobota patrila v Rožňavskom Bystrom folklóru a zábave. Folklórna skupina Bystränky v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a obcou Rožňavské Bystré pripravili pre širokú verejnosť majáles 28.05.2022. Voľakedy to bola zábava určená pre deti a školákov. Každá matka niečo dobré napiekla a takto sa ponúkali všetky rodiny. Dievčatá boli vyparádené a mali krásne šaty. Väčšinou to bolo tak, že čím bohatšia rodina, tým krajšie šaty. My sme tento zvyk trošku oživili, ale aj trošku zmenili. Urobili sme zábavu pre všetky vekové kategórie. Po dvojročnej absencii kultúrnych podujatí sme chceli pripraviť niečo, čo by znova nasmerovalo ľudí ku kultúre, folklóru a aj zábave. A myslím, že sa nám to aj podarilo. Slniečko nám krásne svietilo a aj keď pofukoval studený vietor, pred školskou jedálňou sa zhromaždilo, na naše prekvapenie, veľké množstvo ľudí zo širokého okolia.
Rimavská Sobota, 30. 05. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea 9. júna 2022 (streda) o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina“. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Výstava predstaví jedinečné územie, ktoré prezentuje pokročilé formy sukcesie bývalých pasienkových lesov s ukážkami mohutných dubov v rôznom štádiu dožívania. Výstava potrvá do 31. augusta 2022.
Zásluhou lesníka a fytogeografa Ing. Tibora Blattného, ktorý pôsobil aj v Rimavskej Sobote, bola v roku 1952 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Kurinec. Je najstarším chráneným územím v súčasnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina a vyhlásená bola v období ešte pred prvým zákonom o ochrane prírody (r. 1955), kedy ochrana prírody spadala pod Slovenský pamiatkový ústav.
Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napísal(a) Ondrej Doboš
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 27. KOLO
AFK Topoľany – FK Krásnohorské Podhradie 0:0. R: D. Štofanko – K. Maďar, J. Nosáľ. SD: J. Dub. Div.: 50.
TOPOĽANY: Miroslav Gutič - Matej Ščerbák, Peter Egri (C), Marek Pandoščák, Jaroslav Beňák, Jakub Béreš, Samuel Tobiáš, Richard Śkodi, Marko Marciník, Tomáš Duška, Šimon Ľoch.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Štefan Dorkin (C), Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Jakub Fatľa, Tomáš Béke, Július Benedik, Ján Kovács, Adrián Hanzlík, Daniel Tisza.
Matičiari v Rožňave pripravujú program na zviditeľnenie nadaných umelcov Gemera
Napísal(a) I. Čapóová
V týchto dňoch webovú stránku Maj Gemer informovala pani Iveta Čapóová z Rožňavy o prvotnom projekte zameranom na zviditeľnenie nadaných obyvateľov – umelcov z Gemera, rodákov aj hostí, ktorý postupne získava reálnu podobu. Podrobnejšie uviedla, že v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Domom Matice slovenskej v Rožňave pripravujú v mesiaci jún tri pútavé kultúrne podujatia, na ktoré všetkých srdečne pozývajú. ️️
Dňa 10. 6. o 16-tej hod. do priestorov predajne Kníhkupectvo KnihArt Rožňava zavíta spisovateľka detskej literatúry Ivona Ďuričová, ktorá doobeda navštívi žiakov 1 - 2. ročníka ZŠ Jura Hronca v Rožňave a presunie sa medzi najmenších do MŠ na sídlisku Juh so svojím milým programom.
Pani Ďuričová je rodáčkou z Rožňavského Bystrého, rovnako ako aj pani Vlasta Ujházyová, ktorá obohatí program o 16-tej svojou paličkovanou čipkou.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa sa dožila krásneho životného jubilea
Napísal(a) MG od
V tohtoročnom retro vydaní Muránskych novín sa objavila na konci jedného príspevku cenná informácia, že pani Anna Kotzmanová, obyvateľka Muráňa, sa dňa 19. 3. 2022 dožila 100 rokov. Pani Kotzmanová je nielen čestnou, ale tiež najstaršou členkou miestnej organizácie SZPB. Pri príležitosti 70. výročia SNP a uplynutia 2. svetovej vojny bola pani Kotzmanová ocenená čestnou Pamätnou medailou, ktorú jej odovzdal na ObV SZPB v Rožňave zástupca ministerstva obrany. Okrem blahoželania k jej krásnemu životnému jubileu, ktoré sa jej dostalo od vedenia obce, chcem využiť túto príležitosť a priblížiť najmä mladej generácii súčasníkov niektoré dejinné udalosti jej rodiny, ktoré uverejnili spomínané noviny ešte v roku 2010. Na obecný úrad jubilantke prišli zablahoželať k tejto nevšednej udalosti aj členovia rodiny jej dcéry. Aj keď oslávenkyňu potešili kytice kvetov, prijatie starostom Muráňa Ing. Romanom Goldschmidtom zostali jej aj smutné spomienky, ale tie vlastne vydávajú zreteľný obraz rodiny, do ktorej patrí i jej pokračovanie v nej.
Zahraj sa so sysľom * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 20. 05. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, počas ktorej si zhotovia pohyblivú hračku v podobe sysľa vykúkajúceho z nory. Tvorivá dielňa sa uskutoční 29. mája 2022 (nedeľa) o 14.00 hod. Vstupné je 2€.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne je drobný hlodavec syseľ pasienkový a jeho podzemná nora.
V stálej expozícii múzea si návštevníci v sprievode lektorky vypočujú výklad zameraný na obyvateľov biotopu kultúrna step. Pre tento biotop sú charakteristické živočíchy, ktoré sú viac-menej prispôsobené životu v bezprostrednej blízkosti človeka, napr. hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, sova plamienka driemavá, z cicavcov zajac poľný a tiež chránený syseľ pasienkový.
Vo Vyšnom Skálniku odzneli poetické diela od slávnych básnikov štúrovskej generácie
Napísal(a) E. Povinská
20. ročník regionálnej recitačnej súťaže „Deň štúrovskej poézie“ sa konal 19. mája 2022 v kultúrnom dome vo Vyšnom Skálniku, v susedstve rodného domu jedného z básnikov štúrovskej generácie, Jána Bottu. Súťaž každoročne organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Obcou Vyšný Skálnik.
Zahájenie podujatia sa konalo pri buste Jána Bottu, slávneho rodáka Vyšného Skálnika, kde po odznení básne Sama Chalupku: Likavský väzeň v podaní vynikajúceho recitátora Juraja Genčanského a slávnostnom príhovore starostu obce prítomní položili aj kyticu vďaky.
Do súťaže sa zapojili žiaci nasledovných základných škôl: ZŠ Janka Francisciho Rimavského a ZŠ, Klokočova v Hnúšti, ZŠ Janka Jesenského v Jesenskom, ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča v Klenovci, ZŠ Pavla Dobšinského a ZŠ Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote.
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH VsFZ – 26. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Ťahanovce 3:2 (0:0). G: T. Revúcky 3 – P. Smak, M. Boňko. Bez kariet. R: Š. Molitoris – V. Michalik, D. Šofranko. DS: P. Dzido. Div.: 60.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Roland Fabián (89´ A. Hanzlík), Tomáš Béke (71´ D. Tisza), Július Benedik (77´ N. Luko), Ján Kovács.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek – Daniel Sinovický, Marek Hrubovčák, Matej Hintoš, Miloš Pulščák (41´ R. Jurko), Patrik Smak, Adrián Puškáš, Marek Boňko, Peter Serbin (C), Miroslav Kardoš, Erik Pačut.
Viac...
Predstavujeme niektoré futbalové kluby 6. ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
V 6. lige ObFZ Rožňava v aktuálnej sezóne účinkuje štrnásť mužstiev, pričom štyri z nich už náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik detailnejšie predstavil. V článku predstavuje ďalších desať mužstiev, ale uvádza iba káder. V závere sa nachádza tabuľka 6. ligy. Text dopĺňa fotografia mužstva FK Gemerská Hôrka.
Betliar: Štefan Mišina, Lukáš Fabian – Lukáš Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Ľubomír Arvay, Marek Kováč, Ján Pástor, Marek Pástor, Viktor Mihalík, Matej Oravec, Dominik Gere, Boris Szilardi, Róbert Imre, Maroš Gallo, Peter Lipták, Marcel Roth, Martin Arvay, Miloš Gallo, Ivan Lörinc, Dávid Poťmák.
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
Tajomstvá v literatúre V * Nové pohľady na problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila od mája do októbra 2022 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre V. pre žiakov, študentov i verejnosť rôzne podujatia. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu. Rok 2022 je Európskou komisiou vyhlásený za Európsky rok mládeže. Knižnica ako inštitúcia je miestom, kde môžu deti a mladí ľudia, ale tiež široká verejnosť nájsť „azyl“ pred každodennými starosťami, ale tiež hľadať riešenia na svoje otázky a problémy. „Jedným z veľkých problémov, ktoré vznikli ako následok izolácie počas pandémie, je neschopnosť mladých ľudí komunikovať, zníženie ich sebavedomia, ale tiež strata smeru, životnej cesty,“ rozhovorila sa Tímea Bagačková-Zollerová, pracovníčka knižnice, zodpovedná za projekt a dodala: „Piaty ročník projektu Tajomstvá v literatúre chce nasledovnými podujatiami ponúknuť deťom, mládeži, ale tiež ostatným vekovým skupinám, nové pohľady na ich problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov. V tejto súvislosti sa bude konať aj workshop, na ktorom si účastníci zhotovia svoj vlastný personalizovaný motivačný zápisník.“
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.