Keď v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj krasokorčuliar Karol Divín
Napísal(a) E. Kerekešová
V letných mesiacoch jún až august 1947 – 1952 v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj Karol Divín spolu s inými krasokorčuliarmi z Bratislavy a Prahy.
Systém bol taký, že 2 dni sa korčuľovalo a tretí deň bol voľný pre obnovu ľadu.
Každý rok musel jeho otec Anton Divín, tréner, vybavovať povolenie, aby mohli v jaskyni trénovať.
Koncom mája 1950 požiadal predseda Krajského národného výboru Košiciach Chudík predsedu ONV v Rožňave Lacha vo veci udelenia súhlasu pre krasokorčuliarov, mladých nádejných reprezentantov ČSR, aby mohli počas letných mesiacov trénovať na prírodnom ľade v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Išlo o členov JTO Sokol Bratislava – Grožajovú, Strakovú, Knapovú, Andrlíkovú a Divína.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 18. KOLO
FK Kechnec – Krásnohorské Podhradie 4:1 (0:1). G: J. Novotný, P. Palencsár, V. Macko, M. Bach – P. Boroš. ŽK: E. Švenk, P. Verčimák – J. Fatľa, M. Gelda, J. Kovács, D. Vojčík, P. Boroš, P. Džačár, T. Revúcky. R: M. Čonka – P. Tóth, Š. Miklo, DS: M. Voroňák. Div.: 100.
KECHNEC: Marcel Drábik – Mário Norko (84´ A. Danko), Pavol Verčimák, Patrik Takáč (C), Erik Švenk, Tomáš Šmajda (73´ D. Šipoš), Peter Palencsár, Viliam Macko, Matúš Bach, Jakub Novotný, Dominik Novotný (46´ M. Veľký).
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Július Benedik (58´ D. Tisza), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (65´ D. Vozár), Ján Kovács, Daniel Vojčík, Peter Boroš.
Na konci prvého polčasu v Kechneci vybuchla bomba na ihrisku. To hostia nečakane strelili Petrom Borošom svoj prvý gól v zápase a ním dokonca vyhrali aj polčas. Cez prestávku však akoby všetko pozamŕzalo, čo pochádzalo z Podhradia a už góly padali súperovi len zo strany domácich. Hostia sa síce snažili, aj bojovali, ale ich to stálo až 7 žltých kariet. Na zisk čo len bodu im to nestačilo ale vôbec. Možno inokedy, ale snaha Podhradčanov bojovať o body sa prejavila.
Kresťanstvo v Indii / Christianity in India – Výstava fotografií indického fotografa Benoy K. Behla
Napísal(a) I. Malek,
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India.
Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.
Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Na slovensko-ukrajinskej hranici vypomáhajú aj naši dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach za účelom plnenia úloh súvisiacich s utečeneckou krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine, požiadalo začiatkom marca t. r. o pomoc pri zabezpečení služieb na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké a Veľké Slemence Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) Košického kraja. Slúžia sa 12 hodinové smeny od 7.00 hod. do 19.00 hod. a od 19.00 hod. do 7.00 hod. Ochota pomôcť a vystriedať vyčerpaných kolegov – dobrovoľníkov prekročila hranicu Košického kraja. Záujem o služby prejavili aj DHZO z okresu Revúca v Banskobystrickom kraji.
Dňa 30. marca 2022 o 7.00 hod. nastúpili na 24-hodinovú službu dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a dobrovoľní hasiči z Držkoviec na hraničnom priechode v Korčoku. Počas služby zabezpečovali dopĺňanie PHM do agregátov, ktoré zabezpečovali vykurovanie stanov, kde sa umiestňovali utečenci, kým sa presunuli do Humenného, resp. Michaloviec. Pomáhali aj s batožinami utečencov.
Prvé ľadové slávnosti v Dobšinskej jaskyni boli pred 129 rokmi
Napísal(a) E. Kerekešová
Dobšinská ľadová jaskyňa sa čoskoro po objavení v roku 1870 stala obľúbeným výletným miestom. Už v roku 1871 bola sprístupnená a od roku 1881 elektricky čiastočne osvetlená. Popularitu jaskyne chcel pozdvihnúť Mikuláš Marko aj pomocou korčuľovania v nej a organizovaním letnej súťaže v krasokorčuľovaní.
Mikuláš Marko, rožňavský rodák, publicista, syn známeho majiteľa manufaktúry na výrobu kože Jozefa Marka, sa ako milovník a propagátor Gemera sústavne usiloval o zviditeľnenie jeho pamätihodností. Bol dopisovateľom do viacerých periodík, ako pravý kronikár neustále informoval verejnosť o aktuálnom dianí na Gemeri. Zároveň bol aj priaznivcom korčuliarskeho športu. Dňa 28. januára 1889 sa stal majstrom Uhorska v rýchlokorčuľovaní. Diplom o udelení titulu rýchlokorčuliarskeho majstra Uhorska mu bol udelený dňa 31. januára 1889.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
Banícke múzeum v Rožňave sa rozrastie o nový prehliadkový okruh
Napísal(a) R. Šimko
Nový prehliadkový okruh s názvom Banská doprava otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 7. apríla 2022 na nádvorí Zážitkového centra Sentinel o 10:00. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka.
Samostatný prehliadkový okruh Banská doprava bude obsahovať viaceré témy a prvky, ako sú visuté lanové dráhy na Gemeri, 3D mapa regiónu Gemer, obľúbená jazda banským vláčikom do štôlne Alexander s projekciou dobového filmu z prostredia bane alebo priestory banských pracovísk s ukážkou rôznych druhov výstuže, kde je spolu inštalovaná aj technika a banská doprava.
Futbalový klub Apex Kružná patrí medzi tie futbalové kluby, ktoré už zanikli. Jeho najväčším úspechom bolo účinkovanie v 5. lige – JZ v ročníku 1999 / 2000. Potom však pôsobil v 1. triede a niekedy aj v 2. triede riadených ObFZ Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho pomerne úspešnej sezóne kedy vyhral 2. triedu. K dispozícii je káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, mená najlepších strelcov a meno hráča, ktorý odohral najviac minút. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Róbert Bacso, Ján Salai – Oto Kerekeš, Marián Szabó, Michal Ruszó, Ladislav Mezei, Richard Szendi, Marcel Podracký, Martin Doboš, Juraj Rusnyák, Zoltán Lipták, Patrik Tomi, Igor Harabín, Ladislav Varga, Jaroslav Strelka, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Ľubomír Lukáč, Róbert Dókuš, Norbert Adamec, Róbert Garan, Peter Fabian, Roman Polyák, Attila Németh, Attila Šimon.
Gemerské osvetové stredisko pripravuje cez víkend ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje v týchto dňch ďalšiu edukačnú aktivitu v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje, tentoraz pre ľudové hudby a sólistov muzikantov so známym lektorom Vojtechom Botošom. So svojou kapelou bude vyučovať herný štýl a repertoár obce Jesenské. Zároveň sa zameria aj na prípravu muzikantov a vedúcich zoskupení k plánovanej postupovej súťaži hudobného folklóru Vidiečanova Habovka.
Workshop je určený hudobníkom, ktorí sa venujú ľudovej piesni, pôsobia vo folklórnom kolektíve. Výučba bude prebiehať v sále Domu tradičnej kultúry Gemera cez víkend 2. - 3. apríla 2022 so začiatkom o 9:00 hodine.
Svoju účasť je potrebné hlásiť vopred.
Vstup je voľný a podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac...
Zranený futbalista na zápase v Rudnej čakal na sanitku 38 minút
Napísal(a) MG od
IV. LIGA JUH dospelí VSFZ – 18. kolo
FK Krásnohorské Podhradie – OŠK Pavlovce n/Uhom 0:0. ŽK: Š. Dorkin, R. Fabián, T. Revúcky, N. Luko – R. Bajči, S. Masnica, M. Vaško, P. Ruskovský, J. Novák. R: M. Greš – J. Baldovský, M. Gibala, DS: D. Alexa. Div.: 50.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin (46´ P. Boroš), Martin Ďuríček, Roland Fabián (86´ M. Boroš), Tomáš Béke (71´ D. Tisza), Július Benedik (71´ N. Luko), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (89´ D. Vozár), Ján Kovács.
PAVLOVCE: Marek Truhan – Matúš Jarabek, Radoslav Kalanin, Stanislav Masnica (C), Daniel Lašík, Pavol Ruskovský, Roman Bajči, Dominik Sočuvka, Martin Vaško, Erik Varga, Ján Novák.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 22/2021-2022 zo dňa 24.03.2022
Napísal(a) MG-od
Uznesenia z RIADNEJ KONFERENCIE ObFZ Rožňava zo dňa 17.3.2022:
Konferencia:
- Berie na vedomie správu predsedu mandátovej komisie
- Berie na vedomie správu predsedu ObFZ o činnosti ObFZ od poslednej konferencie
- Schvaľuje čerpanie rozpočtu za rok 2021
- Schvaľuje návrh rozpočtu za rok 2022
- Schvaľuje odmenu na zápas pre delegované osoby od 17.3.2022:
o dospelí – HR 40,- €, AR 30,- €, DZ 30,- €,
o mládež – HR 25,- €
Gemerské osvetové stredisko bude vítať jar s remeslom a pôstnym jedlom
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si príchod jari pripomenie podujatím, ktoré bude venované predovšetkým rodinám s deťmi. Dom tradičnej kultúry Gemera sa pre návštevníkov otvorí v sobotu 2. apríla. “Kvôli pandémii boli počas uplynulých dvoch rokov obmedzené aj aktivity Remeselníckeho inkubátora Gemer. RINK je unikátny projekt, ktorý združuje remeselníkov z celého kraja. Som preto rád, že cez tohtoročné veľkonočné sviatky budú môcť naši remeselníci predstaviť návštevníkom svoju činnosť, a to na pripravovanom podujatí Gemerského osvetového strediska. Už začiatkom apríla si budeme môcť pozrieť napríklad tradičnú výrobu úžitkových a dekoračných predmetov, ale aj pôstnych pokrmov súvisiacich s veľkonočnými sviatkami,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Ivan Krasko – 150. výročie narodenia
12. júl - Ivan Krasko (12.7.1876 Lukovištia – 3.3.1958 Bratislava, pochovaný je v Lukovištiach) – básnik, prozaik, prekladateľ, chemický inžinier.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-11. júl – Karol Nandrásky (2.12.1927 Jelšava – 11.7.2016 Bratislava) – evanjelický biblický teológ a filozof, vysokoškolský pedagóg.
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Ján Chalupka – 155. výročie úmrtia
14. júl - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, publicista, evanjelický farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Gejza Andráši – 170. výročie narodenia
22. júl – Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 v Budapešť) – podnikateľ, politik.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Albert Schlosser – 130. výročie úmrtia
12. júl - Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Ľudovít Mikuláš – 130. výročie narodenia
24. júl - Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, výskumník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
Juraj Kazamek – 70. výročie úmrtia
26. júl – Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar – 26.7.1956 Koblenz) – hudobný skladateľ, husľový virtuóz, pedagóg.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-