Z prvých gólov i bodov sa tešia už aj žiaci 4. ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ 24. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – Družstevník Cejkov 0:4 (0:0). G: E. Lukáč 3, J. Blanár. ŽK: N. Luko, J. Fatľa, M. Ďuríček – 0. R: D. Novák – R. Antoži, Z. Lang. DS: J. Štofka. Div. 100.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Peter Boroš (53´ J. Benedik), Daniel Tisza (69´ N. Luko), Roland Fabián, Ján Kovács.
CEJKOV: Erik Barna - Jozef Šimko, Patrik Doboš, Emanuel Prosba, Ján Blanár, Emil Lukáč, Ján Vajda (C), Jakub Paľovčík (80´ J. Géczi), Marcel Hami (68´ P. Balint), Patrik Gracer.
Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor v Plešivci zorganizovali v piatok 6. mája 2022 oslavy sv. Floriána vo dvore kultúrneho domu. Deti z Materskej školy a škôl v obci sa striedali v hodinových intervaloch. Všetky skupiny detí boli privítané, bol vysvetlený význam sviatku sv. Floriána – patróna hasičov a záchranárov. Svoju techniku prezentovalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Plešivci a dobrovoľné hasičské zbory okresov Rožňava a Revúca – Plešivec, Silica, Slavošovce, Jelšava a Gemerská Ves. Deti si mohli popozerať hasičské a policajné autá, mohli si vyskúšať „hasenie požiaru hotela“ a prezrieť si výstavu hasičských áut lepených z papiera.
Blížil sa čas obeda, kedy bolo prítomných najviac detí, a vtedy domáca jednotka vykonala ukážku hasebných prác z CAS 15 IVECO DAILY. Hasil sa „záhradný domček“ na dvore kultúrneho domu.
Pohľad do futbalovej kuchyne TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka dlhodobo pôsobí v 6. lige ObFZ Rožňava. V aktuálnej sezóne sa nachádza v tabuľke na 13. mieste. V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o novinkách v klube, ako sú káder do odvetnej časti, príchody, odchody, výbor a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia mužstva.
Káder do odvetnej časti: Csaba Koncz, Marián Manko – Alexander Kovács, Rastislav Pásztor, Adam Maté, František Bernáth, Ivan Bošela, Ľudovít Gyenes, Jaroslav Gebe, Róbert Dókuš, Jozef Parditka, Zoltán Laven, Marek Tulej, Attila Kerekeš, Adam Kardos, Tamás Anna, Arnold Rigo,
Banícke múzeum v Rožňave si výstavou pripomenie svoju bohatú 120-ročnú históriu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti osláv 120. výročia svojho založenia (1902 – 2022) výstavu s názvom 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa bude konať 10. mája 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Cieľom výstavy je prezentovať návštevníkom históriu a vývoj Baníckeho múzea v Rožňave od jeho počiatku po súčasnosť – od myšlienky vzniku a prvých aktivít po súčasnú modernú kultúrnu inštitúciu. Výstava bude prezentovať 120 rokov múzea nielen formou vzácnych predmetov, ale aj prostredníctvom prezentácie expozícií a výstav,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Jelšavskí hasiči si pripomenuli sviatok svätého Floriána
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných.
Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Defibrilátor od Dôvery pre Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar – Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Pavla Zapletala a hospodára Miroslava Kováča.
Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie.
Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov. Jelšavčania ďakujú za dar.
DIVADELNÉ OZVENY – po 47. ročníku Zochovej divadelnej Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Po víkendovej divadelnej prehliadke sa vraciame fotografiami k predstaveniam a sprievodným aktivitám tradičnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Sviatok divadla sa začína
Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej (doslova) odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla . Spoločne ju otvorili riaditeľky – Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri. Zároveň sa dámy poďakovali za obetavú aktivitu v ochotníckych súboroch v našom regióne.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 23. KOLO
Tatra Sokoľany – FK Krásnohorské Podhradie 1:1 (0:0). G: S. Kopas – J. Fatľa. ŽK: S. Kopas, A. Hricov – J. Benedik, M. Ďuríček. R: M. Markovič – P. Tóth, M. Guba. DS: R. Žulevič. Div.: 60.
SOKOĽANY: Richard Oberman – Ladislav Majoroš (C), Michal Molnár, Erik Čontofalský, Adrián Hricov, Michal Pach, Jozef Kerekeš, Lukáš Hricov, David Rohal, Slavomír Kopas, Matej Krakovský.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Peter Boroš, Daniel Tisza, Július Benedik, Milan Kozák.
Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.
Viac...
Futbalový klub Sokol Pača sa po obnove prebojoval do 6. ligy ObFZ Rožňava a momentálne sa nachádza v tabuľke na 12. mieste. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o účinkovaní klubu v tejto sezóne, pričom k dispozícii je káder, príchody, výbor a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia mužstva z jarnej časti.
Káder do odvetnej časti: Mikuláš Štefánik, Ladislav Harhovský, Denis Zakhar – Marcel Lopata, Lukáš Lapoš, Ivan Demján, Marek Kollárik, Jakub Drenko, Miloš Zagiba, Radovan Dlugoš, Juraj Mikolaj, Peter Jágerský, Ladislav Fabian, Radovan Farkaš, Milan Cmorik, Jozef Liška, Gabriel Ongyik, Marián Szilágyi, Stanislav Grančák, Roman Bubenčík, Michal Tóth, Bohuslav Rupp,
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Rozprávkový futbalový výsledok Dobšinej so susedom z Vyšnej Slanej
Napísal(a) Mg od
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 22. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – 1. ŠK Tatran Spišské Vlachy 0:1 (0:1). G: P. Terpaj. ŽK: P. Džačár, J. Fatľa – V. Soloviov, N. Jochman, R. Jano. R: M. Turcsányi – J. Galik, E. Revák. DS: P. Mriglot. Div.: 100.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin (C), Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár (46´ J. Benedik), Roland Fabián (33´ M. Kozák), Matej Gelda, Jakub Fatľa, Daniel Tisza, Dávid Vozár, Norbert Luko (46´ Š. Kun).
VLACHY: Matej Fabini – Matúš Sater, Erik Labanc, Róbert Jano, Adam Kuľha, Peter Terpaj, Artem Bardetskyi. Zdeno Horváth, Norbert Jochman (C), Vadym Soloviov, Klimentsi Haurylau.
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať oceňovaný fotoreportér Milan Kapusta
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí unikátnu výstavu významného a oceňovaného fotografa Milana Kapustu – Krásy Tatier a Slovenského krasu. Vernisáž výstavy sa bude konať 26. apríla 2022 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Milan Kapusta sa narodil v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Zdolávať hory začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v Yosemitskom národnom parku (USA), jeho kroky viedli aj do Álp i do iných pohorí Európy.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-