Rožňavský živý banícky orloj – zaujímavá prezentácia baníckej histórie Rožňavy
Napísal(a) S. Holečková
Rok 2022 sa nesie v znamení okrúhleho výročia Baníckeho múzea v Rožňave, významnej kultúrnej inštitúcie pôsobiacej v meste od roku 1902. Počas svojej 120 ročnej existencie múzeum prezentovalo banícku históriu gemerského regiónu formou niekoľkých expozícií.
V roku 2006 pripravili pracovníci múzea vo vlastnom podaní zaujímavú formu prezentácie baníckych dejín mesta v podobe predstavenia Rožňavský živý banícky orloj – 12 najdôležitejších zastavení baníckej histórie mesta Rožňava. Dej tohto krátkeho pásma sa opiera o historické fakty, nesleduje ich však detailne a prísne. Celý príbeh rozpráva rozprávač.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva Smrtka s kosou a kosákom. Zvonením a posúvaním ručičiek hodín z hodiny na hodinu poukazuje na jednotlivé prelomové etapy v dejinách mesta.
Vedúca sestra Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala Biele srdce
Napísal(a) B. Krejčíová
Vedúca sestra psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala ocenenie Biele srdce. Ocenenie každoročne udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier.
Biele srdce je celosvetový symbol sestier. Jeho tvar je prejavom humánnej komunikácie a pomoci a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti. Biela farba zas symbolizuje prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra prijíma všetkých ľudí sveta.
Magdaléna Kureková pracuje ako sestra na psychiatrickom oddelení už vyše 21 rokov. V roku 2016 nastúpila na pozíciu vedúcej sestry psychiatrického oddelenia rimavskosobotskej nemocnice. Ako hovoria jej kolegovia: „Je šťastie nemocnice mať takúto sestru.“
V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.
ZASADALO VALNÉ ZHROMAŽDENIE ÚZEMNEJ ORGANIZÁCIE DPO SR V REVÚCEJ
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník a s Dobrovoľným hasičským zborom (HZ) v Lubeníku zvolala valné zhromaždenie ÚzO DPO SR na deň 13. 05. 2022 na Obecný úrad v Lubeníku.
Úvod patril tajomníkovi ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavlovi Zapletalovi, ktorý oboznámil prítomných s programom rokovania.
Prítomní si po tom vypočuli Správu o činnosti ÚzO DPO SR za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021, ktorú predniesol predseda Ing. Milan Brdársky.
Správu o činnosti Kontrolnej a revíznej komisie pri ÚzO DPO SR v Revúcej za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021 predniesol predseda Andrej Hudák.
Po správach prebehli voľby.
Navždy nás opustil Gemerčan SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník
Napísal(a) SSS
V piatok 13. mája t. r. sme zaznamenali smutnú správu, že nás navždy opustil SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník, autor krátkych próz, člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Posledná rozlúčka s ním bude v stredu 18. mája o 13.15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.
Slovenská kultúrne verejnosť v Samuelovi Bakošovi stráca neúnavného a erudovaného bádateľa a propagátora osvetovej činnosti, regionálnej a miestnej kultúry v Slovenskej republike, bývalom Česko-Slovensku a na Slovensku v období bývalého Rakúsko-Uhorska, v gemersko-malohontskom regióne, života a diela slovenských historických osobností, výročí a odkazu významných kultúrnych a osvetových udalostí, ako aj autora nárečového slovníka z jeho rodnej obce a humoristických próz.
Na dedinskom futbale v nedeľu bolo viac divákov ako v okresnom meste v sobotu
Napísal(a) MG od
IV. LIGA JUH VsFZ – 25. KOLO
FK Geča 73 – FK Krásnohorské Podhradie 4:0 (2:0). G: D. Buzoga 2, R. Macko, L. Pástor. ŽK: M. Figura, M. Filakovský – D. Vojčík. R: D. Šmajda – M. Džupin, K. Suchanič. DS: J. Sendrek. Div.: 150.
GEČA: Michal Groško – Lukáš Pástor (43´ T. Kučera), Michal Milkovič, Adam Kušnír (78´ E. Pavlík), Kamil Behun, Marián Murajda, Richard Karvanský, Róbert Macko, Marek Figura (C), Dominik Buzoga, Marcel Filakovský.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Peter Boroš (70´ D. Vozár), Daniel Tisza (90´ D. Freivolt), Roland Fabián, Tomáš Béke (78´ A. Hanzlík).
Pohľad do futbalovej kuchyne FK Baník Rožňavské Bystré
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava (1. trieda, neskôr 6. liga) od roku 2011. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o jeho účinkovaní v prebiehajúcom ročníku, pričom k dispozícii je káder, tréner, odchody a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Marek Šály, Tomáš Kandalík – Filip Znak, Adam Rochl, Marián Molnár, Tomáš Kuchta, Dominik Palašta, Tomáš Ivanič, Ondrej Ujházy, Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Adrián Krága, Viliam Gallo, Marcel Ikri, Jaroslav Gonos, Filip Čapó, Ján Fazekaš, Gabriel Tomi, Peter Milko, Adrián Hanzlík, Lukáš Hajdu, Roman Viola, Ján Urban, Matej Chochol, Marek Gábor, Peter Minčík
Šikovné ruky pani Osvaldovej z Gemerskej Polomy
Napísal(a) D. Červenáková
Voľakedy stačilo, aby v obci tiekol potok, bola vo dvore studňa a v deň Veľkonočného pondelka nik nehľadel na to či je chladno, či svieti slnko alebo nebodaj aj nejaké vločky z oblohy padajú a každá žena, dievka – mladá, či staršia, všetky skončili poriadne zmáčané. Dnes okrem „vodnej sprchy“ sa dievčiny pokropia aj peknou vôňou, a tak domácich oblievačov poriadne pohostíme a obdaríme. Častokrát sú to aj kraslice, zdobené rôznymi technikami. Aj v našej obci sme objavili paniu, ktorá už od Vianoc s celou rodinou pripravuje všetko potrebné, aby kúpači odišli s poriadnou „výslužkou“. Pozývame vás na malú prehliadku tejto inšpirujúcej krásy.
Noc múzeí a galérií si vychutnáte aj v Baníckom múzeu
Napísal(a) R. Šimko
Už túto sobotu, 14. mája, ožijú počas noci aj galérie a múzeá Košického samosprávneho kraja. Komentované prehliadky, koncerty, premietania a živé vystúpenia sľubujú návštevníkom nevšedný zážitok. Do 18. ročníka Noci múzeí a galérií sa zapojí 6 župných kultúrnych zariadení, medzi nimi aj Banícke múzeum v Rožňave. Svoje brány otvorí širokej verejnosti v sobotu 14. mája 2022 od 16:00 do 23:00 hod.
Pre návštevníkov si múzejníci pripravili zaujímavé prehliadky expozícií a výstav priamo v Rožňave. Za zvýhodnené vstupné vo výške 5 € si vychutnajú celý areál Zážitkového centra Sentinel, kde v rámci prehliadky bude na banskej železničke voľne sprístupnená obľúbená atrakcia, dioráma Banskej štôlne Alexander, ako aj nedávno otvorený prehliadkový okruh Banská doprava s majestátnym exponátom banského nakladača PN-1700.
Viac...
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja pani Beáty Zacharovej
Napísal(a) J. Genčanský
Na samom začiatku módy bol figový list. Nosila ho Eva a zviedla Adama: ochutnal zakázané ovocie. Vzápätí ich vyhnali z raja... Od tých čias sa často stáva, že zakázané ovocie najlepšie chutí a pripomína v niečom stratený raj.
V piatok večer 6. mája 2022 sme v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja... Plody práce šikovných rúk, tvorivého ducha a výtvarného vkusu. Otvorili sme výstavu artefaktov, ktoré vyprodukovala za dva roky jediná šikovná dáma, keď sa nenechala nikým a ničím odradiť, ale naopak – nechala sa unášať vlastnou fantáziou a viedla svoje šikovné prsty invenčne a s láskou. K materiálu i k ľuďom, na ktorých už pri šití myslela.
Noc múzeí 2022 – XVIII. ročník * * * Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Najdominantnejším remeslom bolo kedysi hrnčiarstvo, ktoré budú reprezentovať dve hrnčiarky, ďalej svoju zručnosť predvedie kováčka a výrobca kyjatických hračiek. Priaznivci hrnčiarstva si budú môcť vypočuť zaujímavosti z tejto oblasti na besede s riaditeľkou múzea a etnologičkou Oľgou Bodorovou, ktorá v poslednom roku uviedla do života dve publikácie s touto témou. S hrnčiarstvom sa kedysi veľmi úzko spájala preprava hotových výrobkov na predaj.
Do fondu Obecnej knižnice v Gemerskej Polome pribudli nové knihy, ktoré sme nakúpili vďaka úspešnému projektu. Knihy sme nakúpili pre všetky vekové kategórie, rôzneho žánru, ako i z rôznych vedných odborov, a to s prihliadnutím na dostupnosť na knižnom trhu, ako i finančných možností. Spolu sme zatiaľ nakúpili 106 zväzkov, v tom je zahrnutá krásna a odborná literatúra pre dospelých, ako i krásna a odborná literatúra pre deti a mládež. Z finančných prostriedkov FPU sme nakúpili literatúru v hodnote 1 000,00 eur, obec prispela sumou 149,13 eur.
Na spoločných stretnutiach pri nových knihách sme s deťmi materskej školy kládli dôraz na informačnú výchovu primeranú ich veku a venovali sme im viac priestoru.
9. máj 2022 v Revúcej
Človek je obdarený jedným mimoriadnym darom – pamäťou. Pamätáme si ľudí, zážitky, veci, udalosti...
Tam, kde sa končí naša pamäť ako jednotlivca, opierame sa o pamäť našich otcov a mám, učiteľov, ľudí, ktorým dôverujeme a ktorí nám s láskou odovzdávajú poznatky svojich pamätí. A tak sa vlastne buduje kolektívna pamäť – rodiny, spoločenstva, národa, ľudstva... Prostredníctvom periskopu pamätí svojich predkov dovidíme ďaleko do minulosti a súc tak poučení, môžeme sa správne rozhodovať v prítomnosti. Tak, aby sme neopakovali minulé chyby, alebo aby sme sa neklaňali takým, čo nie sú toho hodní, ale vzdali česť tomu, kto si takú česť zaslúži.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-