Najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity
Napísal(a) Ing. L. Synak
Som hlboko presvedčený, že najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity. Význam slova solidarita je všeobecne známy a pričleňujeme ho k mnohým životným skutočnostiam. Tak sme ho pričlenili aj k dôchodkovému systému.
Chcem zdôrazniť, že solidarita nie je obyčajné prázdne slovo. Jeho pričlenenie k dôchodkovému systému musí mať konkrétnu podobu a potom všetky projekty a zmeny budú úspešné a správne.
Položil som si otázku, či náš dôchodkový systém za posledných 30 rokov, ktorý vychádzal zo zákonov 100/1989 a teraz platného zákona 461/2003 bol a teraz je solidárny? Máme nejaký dôchodkový systém?
Futbalisti Krásnohorského Podhradia stále v jesennom móde
Napísal(a) MG od
Sedemnástym kolom pokračovala v nedeľu 20. marca 2022 IV. liga JUH dospelých VsFZ. Medzi inými to bol aj zápas nášho FK Krásnohorské Podhradie, ktorý prišiel za súperom do Medzeva. Zápas mal lepšie pripravených domácich hráčov, ktorí poľahky zdolali hornogemerčanov spod krásnohorského hradu rozdielom triedy.
IV. liga JUH dospelí VsFZ – 17. kolo 20.3.2022
Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 4:0 (3:0). G: P. Jurčo 2, O. Maier, M. Kozel. ŽK: A. Kónya – N. Vozár, J. Fatľa, P. Džačár, M. Gelda. R: J. Dušek – Š. Milo, M. Fedák, DS: O. Palinský. Div.: 80.
Futbalová 6. liga horného Gemera dokončila jesennú časť jarnými dohrávkami
Napísal(a) MG od
Tromi dohrávkami 6. ligy, ktoré sa odohrali v sobotu 19. marca 2022 sa uzavrela jesenná časť súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V nej si najlepšie počínal FK Gemerská Hôrka, ktorý si ľahko poradil s mužstvom Tatrana Betliar. Podobne si zaslúžia pochvalu aj hráči Gemerskej Polomy, ktorí vysoko porazili hostí z Pače a získali s nimi tri cenné body do tabuľky. Prekvapením je výsledok z Dlhej Vsi (0:0), kde nastúpila rezerva MFK Rožňava posilnená niekoľkými hráčmi svojho A mužstva, ako aj účasť divákov na zápase, aký v Dlhej Vsi nebýva najčastejšie.
Onedlho sa začnú futbalové súťaže na všetkých úrovniach. Futbalové kluby mali cez zimnú prestávku možnosť posilniť káder a hrať prípravné zápasy. V príspevku sa dozvedáme výsledky prípravných zápasov celkov z ObFZ Rožňava a ObFZ Rimavská Sobota, pričom pri niektorých zápasoch sú okrem výsledku uvedení aj strelci gólov.
Prípravné zápasy:
Jesenské - Radzovce 2:1 (0:1), Góly za Jesenské: Dezider Puška, Štefan Rubint
Rimavská Sobota – Košice U19 0:2 (0:0)
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 24. marca až do 13. apríla 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedol Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.
Ponuka veľkonočných tvorivých dielní platí počas pracovných dní pre vopred nahlásené skupiny a cena za žiaka je 2 €. Pre objednávku skupín kontaktujte zodpovednú osobu:
Na hornom Gemeri sa začína regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2022
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC). Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, experimenty, videoklipy, či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút bez tematického obmedzenia. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v katégóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje pre detské folklórne kolektívy tanečný workshop
Napísal(a) M. H.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre detské folklórne kolektívy zaujímavé stretnutie. V termíne 18. a 19. marca s lektorom, skúseným tanečníkom Alfrédom Lincke začína cyklus vzdelávacích aktivít v rámci tohtoročného projektu Dedičstvo inšpiruje. Počas teoretickej časti budú v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave s pedagógmi a vedúcimi folklórnych kolektívov preberané metódy prípravy detského interpreta na javisko. Zároveň sa prednáška zameria aj na aktuálne plánovanú postupovú súťaž detských folklórnych súborov Eniki beniki a konkrétnu špecifikáciu propozícií tejto prehliadky.
Prvý tohtoročný majstrovský futbalový zápas sa uskutočnil v sobotu 12. marca 2022 na ihrisku v Krásnohorskom Podhradí 16. kolom. Bol to signál, že najpopulárnejší šport na svete postupne zaplní aj ihriská u nás na Gemeri. Súťažiť sa začalo najvyššou súťažou, ktorú na hornom Gemeri hrajú naše kluby. Iste táto hra bude postupne stále viac zaujímať aj fanúšikov, bez ktorých sa len ťažko zaobídu futbalové kluby a obohatia život ľudí žijúcich najmä na dedinách nášho regiónu. Výsledok tohto stretnutia nebol síce priaznivý pre klub v Krásnohorskom Podhradí, očakávame postupne lepšiu hru i výsledky. Jeden zápas sa odohral v nedeľu v Rožňavskom Bystrom, ale bola to viac-menej príprava hostí na dohrávku z jesenného kola, ktorú odohrajú Polomci doma s Pačou.
Futbalový klub MŠK Tisovec pôsobil v minulosti aj v 3. lige – Stred, názov klubu však bol FK CSM. V príspevku sa dočítame o účinkovaní klubu práve v tejto súťaži, presnejšie v ročníku 2010/2011, kedy skončil v strede tabuľky. K dispozícii je káder, letná príprava, výsledky majstrovských zápasov, tabuľky 3. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Belica, Tokár – Kuvik, Miklo, Podstavek, Slašťan, Adamek, Brašeň, P. Šándor, T. Šándor, Sudor, Bobok, Mikuš, Lang, J. Hurák, R. Hurák, T. Brndiar, L. Brndiar, Levický, Dragijský, Lipták, Vengrín, Kriška, Masár, Švantner, Wollinger.
Banícke múzeum v Rožňave otvára medzinárodnú výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na kolektívnu výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. marca 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Výstavu otvorí výtvarník Hunor Pető, laureát ceny Munkácsyho.
„Sme veľmi radi, že v našej galérii budeme mať opäť možnosť privítať výnimočných zahraničných autorov. Kolektívne výstavy sú zaujímavé svojou rôznorodosťou, a tak si každý návštevník určite príde na svoje,“ uviedla Eva Lázárová, kurátorka fondu výtvarného umenia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Kultúrny spolok Spoločnosti MAMŰ z Budapešti je už niekoľko desaťročí pravidelným účastníkom maďarského kultúrneho života a aj naďalej sa aktívne zúčastňuje na podujatiach súčasného umenia.
Viac...
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Dňa 18. marca 2022 (piatok) o 16.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Šiveticiach“. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Knihu verejnosti predstaví samotná autorka – Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Prezentácia je spojená s autogramiádou a predajom knihy. Vstup na prezentáciu je bezplatný.
Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolici Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice.
Rieka Slaná sa sfarbila dočervena, čo je vo veci? Čaká sa na výsledky z laboratória
Napísal(a) O. Rozložník
Rieka Slaná sa v polovici februára sfarbila dočervena. Situáciu na rieke Slaná monitorujú Okresný úrad (OÚ) Rožňava, Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) i štátny podnik Rudné bane.
Príčinou je vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava. Potvrdil to štátny podnik Rudné bane.
Železité vody
„Táto baňa sa pomaly zatápala, pred dvoma týždňami to začalo vytekať. Spodné banské vody sú železité, spôsobuje to sfarbenie vody dočervena,“ povedal starosta obce Tibor Jerga.
Známa rožňavská kunsthistorička oboznámi verejnosť o histórii reformácie v Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Reformačné hnutie v Gemeri, osobitne v Rožňave je témou prednášky známej rožňavskej historičky umenia Edity Kušnierovej, ktorá sa uskutoční 16. marca 2022 v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja.
Prvé ohlasy Lutherovej reformácie v bývalej Gemerskej župe sa sústredili predovšetkým na významné sídla feudálov, ako bol hrad Muráň, Štítnik a mesto Rožňava, kde sa obyvateľstvo zoznamovalo s novými myšlienkami husitského hnutia už v 15. storočí, za prítomnosti bratríckych vojsk v tunajšej pevnosti. 16. storočie tu už bolo úplne pod vplyvom reformácie, ktorú sa v 17. storočí snažili utlmiť z Ríma prizvaní jezuiti. Počas nadvlády Turkov nastalo obdobie tvrdých náboženských bojov, ktoré znamenalo kruté prenasledovanie evanjelikov a veľa obetí. Situácia sa skonsolidovala až koncom 18. storočia po tolerančnom patente Jozefa II. a po príchode mierumilovných františkánov do Rožňavy.
Múzejno-pedagogické aktivity k výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje pre žiakov materských a základných škôl múzejno-pedagogické aktivity k jubilejnej výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života.
Počas týchto podujatí sú pripravené komentované prehliadky spojené s interaktívnymi hrami k výstave, v rámci ktorých sa účastníci oboznámia s najnovšou tvorbou Jany Kušnierovej – krajinomaľbami (zákutia betliarskeho parku a rožňavského námestia), zátišiami a figurálnymi maľbami. Súčasťou aktivít budú aj tvorivé dielne, v rámci ktorých si záujemcovia vyhotovia výtvarné dielo podľa vlastnej fantázie.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.