Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Do Drienčan na podujatie Dedina ožíva po sedemnástykrát
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Drienčany, OZ Valgata Drienčany, ECAV Drienčany Vás po 17. krát pozývajú do Drienčan na podujatie Dedina ožíva. Po dvojročnej prestávke sa tešíme na stretnutie s Vami pri rozprávkach, gastronomických špecialitách a folklórnych tradíciách.
Otvorenie podujatia bude od 9:30 na pódiu pri hasičskej zbrojnici, kde spolu so starostom obce Vás privítajú bubeník Martin Pliešovský, fujarista Dušan Ceber z FS Rimavan z Rimavskej Soboty, heligonkári z FS Vepor z Klenovca a zavíta aj kráľ s kráľovnou. Vyberú sa v sprievode k remeselnému jarmoku, na ktorom Vás pozdravia na chodúľoch Jano a Ďuro. V múzeu slovenskej rozprávky na Pamätnej fare Pavla Emanuela Dobšinského Vás zavedieme do Labyrintu Dobšinského rozprávok na výstave rozprávkových párt, výstave obrazov a prezentácie kalendára Mušiek Ivany Jackuliakovej a Petry Rapčanovej. Na vernisáži si vypočujete uspávanky. Prezentáciu si budete môcť pozrieť počas celého dňa.
Prvé dve kolá VIESSMANN pohára v letnom biatlone 2022 majú Revúčania za sebou
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Prvé kolo VIESSMANN pohára v letnom biatlone pre dorastencov a dospelých v obci Predajná sa konalo v dňoch 11. – 12.6.2022. Naše mesto a Klub biatlonu Magnezit Revúca reprezentovali dvaja pretekári. V kategórii Dorastenci A si stupne víťazov vybojoval Ján Levčák, ktorý sa v sobotňajších rýchlostných pretekoch umiestnil na 3. mieste. V nedeľňajšom vytrvalostnom preteku vďaka najlepšej streľbe vo svojej kategórii nedal súperom šancu a preteky vyhral.
V kategórii Dorastenci B sa v sobotňajších rýchlostných pretekoch predstavil aj náš druhý pretekár Róbert Biž a obsadil 9. miesto.
Na stupne víťazov sa v kategóriách pre dorastencov postavili aj naši bývalí pretekári Tamarka Molentová (obidva dni 2. miesto), Markus Sklenárik (1. miesto, 2. miesto) a Veronika Šteczová (3. miesto). Náš klub sa veľmi teší z ich úspechov a naďalej im drží palce v ich úspešnej športovej budúcnosti.
Slávnostné odhaľovanie pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu v Štítniku
Napísal(a) V. Tököly, L. Vranová
Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku inicioval a v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave, obcou Štítnik a Cirkevným zborom ECAV aj zrealizoval akciu slávnostného odhaľovania pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu, pripravovaného k 275. výročiu jeho úmrtia v rámci dlhoročného projektu „Spoznávajme sa“, v ktorom sa približujú obyvateľom nášho regiónu historicky významné osobnosti pochádzajúce, ale i pôsobiace v Štítniku.
Slávnostné bohoslužby v Evanjelickom kostole v Štítniku boli v nedeľu 10. júla 2022 zasvätené pamiatke Juraja Ambroziho, ktorý v Štítniku našiel svoj domov a zotrval v ňom až do svojej smrti. Hostia sa o jeho prínose a význame dozvedeli nielen z pôsobivej kázne pani farárky Mgr. Jany Ilčiskovej, ale aj z prednášky, ktorú spracoval a predniesol zborový dozorca Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Štítnik Mgr. Matúš Molnár.
Juraj Ambrózi sa narodil 18. 4.1694 v Dolnom Kubíne v rodine oravského zemana. Bol to slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár, učiteľ a organizátor stredných škôl na Gemeri. V roku 1738 prijal pozvanie do Štítnika, kde ho po dvoch rokoch vymenovali za superintendenta Predpotiského a Potiského evanjelického dištriktu. Nakoľko túžil pripojiť k jemu zverenému úradu všetky časti dištriktu, rozhodol sa vykonať vizitáciu všetkých zborov.
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná športovým aktivitám v Ratkovej a v Revúckej Lehote, kde nechýbali ani dobrovoľní hasiči.
Predpoludním dobrovoľní hasiči z Jelšavy zavítali do Ratkovej, kde ich už čakali miestni dobrovoľní hasiči s technikou. Spoločne pripravili pre deti penu, v ktorej sa deti vyšantili. Potom dobrovoľní hasiči z Ratkovej pripravili rôzne ukážky zo svojej činnosti.
Na poludnie sa jelšavskí hasiči presunuli do Revúckej Lehoty, kde si deti popozerali techniku – CAS 32 T 815, MITSUBISHI – hasili „horiaci hotel“, transportovali raneného“ na nosidlách a záver patril pene.
Bol to príjemne strávený deň.
Pri Krupine vzniká nový festival, ktorý oslavuje tvorivosť. Navštívte Cestu Srdca koncom júla na Litave
Napísal(a) B. Rašner
Mladí ľudia z občianskeho združenia Zvukopriestor už tento mesiac organizujú nultý ročník festivalu Cesta Srdca, ktorý sa uskutoční v zákutí Krupinskej planiny, neďaleko obce Litava (okres Krupina). Na festivale sa predstavia hudobné zoskupenia, ako napríklad vokálna skupina Neha!, celosvetovo oceňovaná world music speváčka Ildikó Kali, jedinečná ethno-punk speváčka Meluzína, ambientný projekt Alapastel, či kapela Prastrom a mnohí ďalší.
Cesta Srdca ponúka aj širokú škálu workshopov a prednášok. Účastníci budú mať príležitosť vyskúšať si napríklad cigánske tance, základy kresby, no nebude chýbať ani ranná joga. Festival myslí aj na detských návštevníkov, pre ktorých sú taktiež pripravené pohybové, ale aj umelecké aktivity.
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
Viac...
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.
Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.
DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022
Napísal(a) É. Kerényi,
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.
Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.
MOTÝLIKY MEDZI KNIHAMI, alebo s vetrom opreteky
Napísal(a) teta knihovníčka, dc
Pekné letné počasie – akurát vhodné na stretnutie v obecnom parku v Gemerskej Polome, ktorý sa priam ponúka, aby sme tam pobudli. A čo tak zabaliť niekoľko kníh z našej knižnice, vybrať pekné rozprávky, zahrať si divadielko a rozlúčiť sa s predškolákmi? Nápad za všetky drobné. Dohodli sme si stretnutie, aby sme sa rozlúčili s predškolákmi – prelietavými motýlikmi, pretože na jeseň tohto roku sa s nimi stretneme ako už so žiakmi prvého ročníka základnej školy.
Aby sme sa cítili tak trocha ako v knižnici vytvorili sme si kruh z kníh, ktoré nám však neutíchajúci vietor vždy povyvracal – no nič to neubralo na kvalite výkonov šikovných škôlkarov motýlikov. Ba naopak, deti museli hovoriť hlasnejšie, aby každý rozumel kamaráta a mohli sme sa spoločne s knihami „hrať“.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-































