Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT získajú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mäso a mäsové výrobky, domáce pagáče, med, prírodné mydlá a kozmetika, drôtené a drevené výrobky či ručne vyšívané obrazy rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Vo štvrtok 12. januára 2017 o tom rozhodla Certifikačná komisia, ktorá zároveň schválila obnovenie certifikátov pre 10 výrobcov.
V sobotu 14.januára 2017 sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej konal Gemerský ples. Toto už tradičné spoločenské podujatie sa teraz nieslo v duchu 50. výročia družobných vzťahov s mestom Litovel. Svedčila o tom nielen prítomnosť vzácnych hostí z Čiech, ale aj výzdoba priestorov vo farbách erbov oboch miest.
Na prvú návštevu v jubilejnom družobnom roku pricestovali starosta mesta Litovel Zdeněk Potužák s manželkou a zástupcovia mesta.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Záver (27)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ťažko som sa prebíjal životom na Rožňava Bani. Všetky technické miesta obsadzovali domáci, z ktorých väčšia polovica nemala na to požadované vzdelanie. Cudzí zamestnanec bol považovaný za votrelca. Veľakrát som oľutoval, že som neostal v Ostrave. Miskove slová som si zapamätal na celý život. Neostávalo mi nič iné, iba bojovať. Ostrava do mňa vštepila húževnatosť pri plnení vytýčených úloh a do šedej kôry mozgu mi zapísala, že splnenie plánu bane
Príjemne prežitý turistický deň na Plešiveckej planine, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie
Napísal(a) Martin Markušovský
Obec Rakovnica usporiadala 14.1.2017 tradičný výstup na Plešiveckú planinu. Turisti vystúpili na miesto zrazu na Veľkom vrchu – Čapáš aj z okolitých obcí. Výstup bol pomerne náročný pre veľké množstvo čerstvého prachového snehu. Na mieste stretnutia čakal turistov teplý čaj a dobrý guláš majstra Hlaváča. Akcie sa zúčastnilo asi 85 turistov. Bol to príjemne prežitý turistický deň, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie. Poďakovanie patrí organizátorom z Rakovnice
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Päťdesiat rokov družobných stykov medzi mestami Litovel a Revúca
Napísal(a) MG od
Tohto roku si dve družobné mestá, moravská Litovel a slovenská Revúca, pripomínajú 50 rokov od vzniku vzájomnej družby. Keďže v našom Gemeri to okrem Revúčanov zrejme málokto vie, pripomeňme si ju aspoň týmto príspevkom, ktorý sme prevzali z webovej stránky mesta Litovel práve teraz, na začiatku roku. Jeho aktuálnosť je o to väčšia, že 14. januára 2017 sa uskutoční v rámci jubilejného výročia vzniku družby v Revúcej Gemerský ples.
Fond pre podporu umenia v roku 2016 finančne podporil projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Pavol Lackanič
Fond na podporu umenia (FPU) je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje z verejných zdrojov podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry pričom poskytuje finančné prostriedky aj na podporu múzeí, umeleckých aktivít a kultúry vo všeobecnosti. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry, ktorý poskytuje finančné prostriedky pre múzea a galérie.
Viac...
Piaty trojkráľový benefičný koncert v Gemerskej Polome s teplom úprimných a štedrých sŕdc plných lásky
Napísal(a) Tatiana Tomková
Gemerská Poloma 5.1.2017 - Mrazivý večer, neutíchajúci severný vietor, ale v polomskom kostole to úplne ožilo. Masu ľudí, ktorí sa ponáhľali na koncert neodradilo ani mrazivé počasie, ako keby ich tam priťahovalo teplo. Teplo, ktoré bolo podmienené prostredím kostola, ale hlavne teplo od úprimných a štedrých sŕdc plných lásky. Stačilo sa len usadiť, započúvať sa do nádhernej hudby a otvoriť svoje srdce.
Pomôžme si sami - Naša osamotená diskusia o cestovnom ruchu v regióne Gemera (4)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Milý Juraj,
naše stretnutie medzi sviatkami bolo pre nás oboch prínosom a vnieslo viac svetla do našej osamotenej diskusie o cestovnom ruchu. Zhodli sme sa publikovať spoločné závery ku ktorým sme dospeli:
1/ Vzhľadom na nám dostupný a známy stav v cestovnom ruchu v konkrétnom regióne Gemera konštatujeme, že úspešné podnikanie v cestovnom ruchu
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Návrat domov a sklamanie (26)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Návrat domov a sklamanie. Jarek Miska bol dobre informovaný o reformách a reorganizácii aj v rudnom baníctve. Zrušil sa podnik GŽB aj SŽB, čo boli Gemerské a Spišské železorudné bane. Následne vznikol nový podnik - Železorudné bane n. p. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Tým pádom sa zrušili aj malé závody Drnava, Rudná, Rožňavské Bystré. Všetky pripadli pod správu závodu ŽB Rožňava ako banské úseky.
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili pani Ivone Ďuričovej výročnú cenu za poéziu
Napísal(a) MG od
Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.