Hrad Muráň v cestopisných poznámkach Johna Pageta
Napísal(a) Marek Valko
Na webovej stránke Svet geografie a histórie, ktorá je venovaná všetkým záujemcom o históriu, geografiu a dejiny prírodných vied všeobecne je uverejnený článok od autora Mareka Valku pod titulkom
Šiesty ročník Rýchlych šípov v ZŠ I. B. Zocha úspešný
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Viete, v ktorom roku vzlietlo súčasné najväčšie osobné dopravné lietadlo na svete, v koľkých športoch sa bude súťažiť na LOH v Brazílii, či ako sa vlastným menom volá slovenský youtuber a vloger Gogo?
V novšé dobe zmo mali v ďedžine aj JRD. Chovali tam kravi aj jelovinu. Pre mliako od kráv chodžil zafšesu rano motor, tak dojički miseli chodžič dojič rano už o treťé. Mali zmo tam ednú Marču, parädnú dojičku, tá nigdaj nezaspala.
Agentúra pre rozvoj Gemera v Hnúšti organizuje dva tréningy komunitného organizovania
Napísal(a) Štefan Horváth
Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje
Dvestošesťdesiatpäť detských výtvarných prác rimavsko-sobotského okresu obohatilo súťaž Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstava je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Pripravila ju Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, org. súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Flajster
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Na Malom Vrchu som mal piatich bratov Krapkovcov, ktorí patrili medzi dobrých baníkov. Boli to dobrí haviari a osvedčili sa na hocijakom pracovisku, či v rúbaní alebo v ražbe banských diel. Všetci
Gemersko-malohontské múzeum predstaví Solennia verejnej knižnice Malohontského seniorátu
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas marca 2016 predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich zbierok, a to z historického knižného fondu. Predmetom mesiaca marec bude Solennia - zborník výročných správ verejnej knižnice
Šachisti Revúcej po štyroch neúplných kolách vedú Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) od
Tohtoročná Gemerská šachová liga pokračovala v sobotu 13. februára 2016 štvrtým kolom v Králi, v mieste jedného z jej účastníkov. Do súboja nastúpilo šesť štvorčlenných
Fresky z kostolov Ochtinej i Rákoša v optike Nadácie VÚB
Napísal(a) od
Fresky na Slovensku patria svojím výtvarným prejavom, bohatosťou námetov i rôznorodosťou použitých techník k špičkovým hodnotám stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sú to stredoveké
S folklórnou skupinou Hôra z Rejdovej, nahliadneme do „kúdelnej chyže"
Napísal(a) D. Lacková
Aj napriek tomu, že naši predkovia zachovávali v tomto období, od popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, veľký pôst, ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave svojim priaznivcom ďalší zo svojich folklórnych večerov. V stredu, 24.2.2016 o 18.00
Viac...
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Urazená duša banského strojníka
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Urazená duša banského strojníka Drnavský závod GŽB mal dve bane – Dionýz v Drnave a Malý Vrch v Krásnohorskom Podhradí. Obidva banské úseky boli spojené úzkokoľajkou, po ktorej banskou lokomotívou dopravovali rudu z Dionýza na
Rakovnickí seniori združení v ZO JDS hodnotili svoju prácu za minulý rok
Napísal(a) LF
V piatok 12. februára 2016 už krátko pred 15:00 hodinou bola sála rakovnického kultúrneho domu zaplnená staršími spoluobčanmi. Neklamným dôkazom toho je, že sa tu zišli naši seniori, organizovaní v ZO JDS, aby
Žiačky základných škôl bojovali v Revúcej o víťaza obvodného kola vo florbale
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Dňa 11.02.2016 sa na pôde GMK v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev: ZŠ Lubeník, ZŠ Sirk a 4 revúcke školy: ZŠ J. A. Komenského, ZŠ Hviezdoslavova, GMK a ZŠ
Plesová sezóna s tanečníkmi Happy Dance Revúca
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Plesová sezóna je v slovenskom ponímaní obdobie FAŠIANGOV. Sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou, ktorých koniec však nemá pevný termín. Spravidla sa sezóna začína víkendom po Troch kráľoch a trvá až do Popolcovej stredy „škaredej“.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.