Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženie zbierkových predmetov.
Na MDD si najmenší prídu na svoje aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pozýva všetkých svojich malých priaznivcov na podujatie DEŇ DETÍ V BANÍCKOM MÚZEU, ktoré sa uskutoční dňa 1.6.2019 od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Pre malých bádateľov máme pripravené RETROtvorivé dielne a RETROhry, okrem toho si deti budú môcť pozrieť všetky expozície a to úplne zdarma. Tešíme sa na vás.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti výstavy Ľudovít Feld ďalšiu zaujímavú prednášku s názvom Životné podmienky väzňov v koncentračnom tábore (KT) Auschwitz – Birkenau.
„Prednášku s touto tematikou sme zvolili aj z dôvodu, že Ľudovít Feld, ktorého obrazy sú momentálne vystavené v Andrássyho obrazárni, bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, kde strávil krátke, ale o to náročnejšie obdobie svojho života,“ vysvetlil riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Prednášajúca, PhDr. Andrea Ševčovičová, sa dlhodobo odborne venuje témam životných podmienok a zdravotnej starostlivosti v koncentračných táboroch nacistického Nemecka
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Mestské kultúrne stredisko uskutočnilo ďalší z verejných koncertov festivalu RAK, ktorý nadväzuje na tradíciu v Revúcej spred niekoľkých rokov. Séria koncertov vážnej hudby prinesie počas celého roka kvalitnú klasickú hudbu v podaní renomovaných hosťujúcich, ale aj domácich umelcov, pre občanov i turistických návštevníkov mesta.
Atraktívnu atmosféru noci múzeí na Slovensku 18. mája 2019 sme využili na koncert z veže Evanjelického a. v. kostola, ktorá je svojou typickou nezameniteľnou siluetou jedným zo symbolov nášho mesta. Niekoľko desiatok divákov využilo pripravené sedenie na nádvorí pred vstupom do kostola, avšak viacerí dali prednosť hudobnému zážitku z väčšej vzdialenosti, keďže nádherný spln mesiaca ladil so štýlovo osvetlenou ochodzou veže.
Úspešná Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Aj tento rok sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote zapojilo do podujatia Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 boli brány múzea otvorené do neskorej noci a priestory piateho najstaršieho múzea na Slovensku si prezrelo 747 návštevníkov. Pre porovnanie, minulý rok nás navštívilo 485 návštevníkov a v roku 2017 548. Najväčšiu návštevnosť sme zaznamenali v roku 2011 – 808 návštevníkov a najmenej počas prvého ročníka podujatia v roku 2005 – 400 návštevníkov.
Pätnásty ročník podujatia otvorila o 18.00 hod. riaditeľka múzea Oľga Bodorová. Hosťom večera bola rimavskosobotská skupina Maduar, ktorá počas otvorenia podujatia potešila návštevníkov tromi skladbami, jednou z nich bola Hafanana,
Syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavel Dubček, traumatológ a chirurg, navštívil v dňoch 30. apríla 2019 a 1. mája 2019 Gemer. Konkrétne, už po niekoľký raz navštívil svojho priateľa v malebnej obci Čierny Potok. Prečo práve túto obec?
Jeho priateľ z Čierneho Potoka JUDr. Jozef Pupala počas absolvovania vojenskej základnej služby bol s jeho bratom Petrom v jednom útvare. Vojaci vedia aký to bol útvar na východnom Slovensku v Sabinove. Vtedajší náčelník štábu mjr. F. podal sťažnosť na Veliteľstvo východného okruhu do Trenčína (veliteľom bol gen. S. K. – mimochodom veľký veliteľ, ktorý podporil hnutie nemeckého generála
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.
Viac...
Noc múzeí a galérií prvýkrát aj v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Múzeum PSG
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej dňa 18. mája sme sa prvýkrát rozhodli zapojiť do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií 2019 a sprístupnili sme naše priestory v nočných hodinách. Návštevníkov pri vstupe privítal sám August Horislav Škultéty, ktorý potrápil ich mozgové bunky rôznymi labyrintami a otázkami z histórie. Lavice dobovej triedy sa opäť po mnohých rokoch naplnili a naši hostia sa mohli z premietaného dokumentu dozvedieť veľa zaujímavostí a informácií o mieste, kde sa zrodilo dnešné slovenské školstvo. Každý, kto sa osvedčil a preukázal vedomosti o gymnáziu, bol v salóniku odmenený sladkou dobrotou. Čierna kuchyňa zase ožila vôňou Kukučínových milovaných revúckych guliek za prítomnosti mladých študentov Gymnázia Martina Kukučína,
V dňoch 17. a 18. mája 2019 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zapojilo do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2019. Prvý deň pod názvom Múzejný RETRO deň bol určený pre žiakov materských a základných škôl, pre ktorých v areáli Zážitkového centra SENTINEL múzeum prichystalo množstvo aktivít a lákavých atrakcií na tému života v socializme, ako napríklad jazda banským vláčikom, skúšanie CO masiek, skákanie na gume, cvičenie spartakiády, prehliadka expozícii, ale aj ďalšie stanovištia, ktoré múzeum prichystalo v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského, Strednou zdravotníckou školou, Olympijským klubom Gemer a Mestom Rožňava.
Územné kolo v hasičskom športe s 21 kolektívmi revúckeho okresu tentoraz v Chyžnom
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Chyžné a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Chyžnom zorganizovali dňa 18. 05. 2019 územné kolo v hasičskom športe pre DHZ revúckeho okresu pre dospelých a dorast. Na nástupe sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné Peter Medvec a okrem iného vyjadril radosť z toho, že sa tejto súťaže zúčastňuje toľko kolektívov – 21 súťažných družstiev. Na tomto územnom kole sa súťažilo v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku v kategóriách ženy, dorastenci, muži a muži nad 35 rokov a prebehol aj pretek jednotlivca.
V Muráni oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) OUM
Napriek mnohým prekážkam, s ktorými sa počas svojho pôsobenia stretli hasiči z Muráňa, sa v sobotu 11. mája 2019 konali oslavy na počesť 130. výročia založenia DHZ v Muráni. Oslavy začali slávnostným otvorením moderátorom Kamilom Somorovským. Pozvané hasičské zbory a návštevníci sa postupne zhromažďovali, vypočuli si niečo z histórie pozvaných dobrovoľných hasičských zborov z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a Fryštáku, pričom si mohli prezrieť vystavenú historickú hasičskú techniku na námestí. Po slávnostnom otvorení nasledoval slávnostný sprievod hasičských vozidiel z okolitých miest a obcí. Potom moderátor na pódium uviedol pána starostu, Ing. Romana Goldschmidta,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-