Na Deň matiek v Nižnej Slanej najmilšie vystúpenie mali deti z materskej školy
Napísal(a) Mgr. Lucia Oroszová
Dňa 12. mája 2019 sa v našej obci uskutočnil slávnostný Deň matiek, na ktorého zodpovednom zrealizovaní sa podieľala Obec Nižná Slaná, Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná a Základná škola s materskou školou Nižná Slaná. Slávnosť otvoril pán starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga, ktorý svojím príhovorom chytil za srdce nejednu mamku, babku, krstnú mamu. Po príhovore bola každá mama obdarená starostom obce kvetom a malým darčekom, ktorý pripravili pre tento slávnostný deň žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná. O úvodný spevácky hlas sa postarali Ing. Martin Gallík a jeho spevácky kolega Ján Kalina.
Po dlhoročnom exile v obci Henckovce sa vrátil Miestny odbor Matice slovenskej do Nižnej Slanej
Napísal(a) Ing. M. Gallík
„Pred konaním výročného zhromaždenia sa uskutoční od 14.00 hod. kultúrny program ku Dňu matiek, v ktorom budú účinkovať FSk Hrabina a žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná.“ Touto úvodnou vetou pozval výbor svojich členov na vôbec prvé stretnutie v Kultúrnom dome v našej obci. Z rôznych dôvodov, ktoré si nezaslúžia byť v tomto článku uvedené, sa po dlhoročnom exile v obci Henckovce vrátil Miestny odbor Matice slovenskej (ďalej len MO) a Folklórna skupina Hrabina na rodnú pôdu. Zaslúžil sa o to aj novozvolený starosta obce Tibor Jerga, ktorý po svojom predchodcovi uvedený exil zrušil a ako spoluorganizátor, takisto prvého Dňa matiek, sa zúčastnil aj na rokovaní výročného zhromaždenia.
Andrássyho obrazáreň Krásnohorskom Podhradí otvorila svoje brány
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí dňa 9. mája 2019 o 16.00 hod. vernisážou výstavu ĽUDOVÍT FELD. Napriek veľmi nepríjemnému, studenému a upršanému počasiu otvorenie výstavy oslovilo mnohých (cca 70 osôb), nielen z obce Krásnohorské Podhradie, ale aj z Rožňavy a okolia.
Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Príspevok o osobe Ľudovíta Felda a jeho tvorbe predniesol kurátor výstavy Mgr. Michal Štofa, odborný pracovník Východoslovenskej galérie.
Festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2019
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 31. mája – 2. júna 2019 centrom mladých divadelných nadšencov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci a Občianske združenie TisArt. Festival divadla mladých - FEDIM 2019 z verejných zdrojov podporí Fond na podporu umenia, Národné osvetové centrum a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mgr. Ján Fiťma (*1971) pochádza z Revúcej a hrdo sa hlási k tomu, že práve tu s pomocou učiteľa výtvarnej výchovy Vincenta Blanára objavil svoje umelecké nadanie. Dnes žije a tvorí vo Zvolene, kreslí kreslené vtipy, karikatúry významných osobností a predstaviteľov verejného života.
Prvé diela uverejňoval v tlačových periodikách ako Tele plus, Slobodný piatok, Smena, Smena na nedeľu, Pravda, Obrana, Luskáčik, neskôr aj Hospodársky denník, Svět filatelie či Kocúrkovo. V roku 1994 vytvoril grafický dizajn obálky časopisu Huncút, do ktorého zároveň prispieval.
Noc múzeí a galérií, podujatie medzinárodného formátu pripravené aj pre Gemerčanov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo v rámci medzinárodného podujatia „Noc múzeí a galérií 2019“ bohatý program pre žiakov a širokú verejnosť. Aj tento rok sa hlavné podujatie uskutoční v sobotu, dňa 18. mája 2019, pričom už tradične nebude chýbať ani sprievodné podujatie Múzejný RETRO deň, ktorý sa bude konať o deň skôr, v piatok 17. mája 2019 v čase od 9:00 do 17:00 hod. v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Celé podujatie sa bude niesť v duchu časov minulých, kvôli čomu dostalo aj prívlastok RETRO.
HLASE MOJ, HLASE MOJ - Cyklus podujatí U nás taká obyčaj, tentokrát na Radnici v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Postupová regionálna súťaž hudobného folklóru ponúkne v nedeľu 12. mája 2019 pútavé hudobno-spevácke čísla z celého regiónu horného Gemera.
Gemerské osvetové stredisko pozýva na cyklus podujatí U nás taká obyčaj, ktoré sa pod názvom Hlase moj, hlase moj bude konať v priestoroch mestskej radnice Rožňave. Prehliadka sa uskutoční v nedeľu 12. mája od 14:00. Víťazi jednotlivých kategórii postúpia na krajské kolo a budú zastupovať náš okres 21. septembra v Košiciach.
„Na okresnej prehliadke budú v štyroch kategóriách (sólo spev, sólo inštrument, ľudové hudby, spevácke skupiny) súťažiť folklórne kolektívy z Rejdovej, Dobšinej, Gočova, Gemerskej Polomy, Čiernej Lehoty, Honiec, Rožňavy a Drnavy.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 sa uskutoční už jeho XV. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Hosťom večera bude rimavskosobotská hudobná skupina MADUAR, ktorá nám úvod podujatia spestrí ukážkami svojej tvorby. Následne bude návštevníkom k dispozícii nová výstava o tejto skupine. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie ďalšej exkluzívnej výstavy, ktorá predstaví šaty a kostýmy cisárovnej Sisi z krajčírskej dielne Moniky Czédly z Gödöllő (Maďarsko). Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov, a to „muránske buchty“, ktorý má aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú.
Výnimočná výstava na Zochovej divadelnej Revúcej 2019
Napísal(a) Juraj Genčanský
Už je to tak – Revúca v Gemeri nie je len kolískou osvety a vzdelanosti, ale aj nadregionálnym strediskom ochotníckeho divadla. Veď prehliadky a súťaže divadelných súborov majú v tomto meste viac ako polstoročnú tradíciu. Prvý divadelný festival – Krajská prehliadka detských divadelných krúžkov – sa konal už v marci 1968 v revúckom Dome kultúry (vtedy Závodný klub ROH LTZ). O dva roky nato tu hostili detské súbory už z celého Slovenska a pokračovaním boli krajské súťaže ochotníckych súborov kategórie C. Odvtedy sa každý rok na niekoľko májových dní stáva revúcky „Klub“ mekkou divadelných ochotníkov.
Viac...
Zochova divadelná Revúca sa predstavila už štyridsiaty piatykrát
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko so sídlom v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej usporiadalo v dňoch 2. - 4. mája 2019 v Kultúrnom dome v Revúcej jubilejný 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca.
Súťaž vyhlasuje Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Z verejných zdrojov prehliadku podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mária Antalová, predsedníčka MO Matice slovenskej v Gemerskej Polome a jej vzťah ku knihám a osobnostiam
Napísal(a) D. Červenáková
Mnohé významné osobnosti majú pozitívny vzťah ku knihe. Písaný text beletrizovaný, či náučný im nie je cudzí a pravdepodobne týmto vplývajú i na svoje najbližšie okolie. Sme hrdá obec Gemerská Poloma, ktorá sa môže pýšiť slávnymi osobnosťami, ktoré svojimi činmi prekonali hranice svojej vlasti a zanechali po sebe výraznú stopu v dejinách ľudstva. Medzi ne nesporne patria aj mená ako Peter Kellner Záboj Hostinský a Peter Madáč. Pre oboch kniha znamenala veľa, dokonca natoľko, že Peter Kellner vlastnil jednu z najväčších knižníc a Peter Madáč popri štúdiu na škole zastával funkciu knihovníka v univerzitnej knižnici vo Wittenbergu. Možno by sa v našej obecnej knižnici medzi nami, čitateľmi, cítili dobre, pretože i toho roku sme mohli nazrieť do novučičkých kníh,
Do Rimavskej Soboty mieri špeciálna ponuka optiky
Napísal(a) BARBORA RUSŇÁKOVÁ
Orange si pre obyvateľov Rimavskej Soboty pripravil exkluzívnu ponuku optického internetu a televízie. Služby na optike od Orangeu budú vďaka nej za ešte lepšie ceny a s množstvom ďalších výhod.
- Optický internet a televízia na 3 mesiace na skúšku zadarmo,
- internet s rýchlosťou 1 Gbit/s len za 15 € mesačne,
- 50 % zľava na hlasový paušál,
- k TV dva tematické balíky zadarmo,
- Orange Sport s Ligou majstrov na 3 mesiace zadarmo,
V Andrássyho obrazárni vystavia diela Ľudovíta Felda, známeho aj ako „Mengeleho maliar“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na vernisáž výstavy Ľudovít Feld, ktorá sa uskutoční dňa 9.5.2019 o 16:00 hod. v Andrássyho obrazárni na Lipovej ulici 122 v Krásnohorskom Podhradí. Výstavu si budete môcť vychutnať počas celej letnej sezóny až do 29.9.2019.
„Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar,“ povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-