Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženie zbierkových predmetov.
Na MDD si najmenší prídu na svoje aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pozýva všetkých svojich malých priaznivcov na podujatie DEŇ DETÍ V BANÍCKOM MÚZEU, ktoré sa uskutoční dňa 1.6.2019 od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Pre malých bádateľov máme pripravené RETROtvorivé dielne a RETROhry, okrem toho si deti budú môcť pozrieť všetky expozície a to úplne zdarma. Tešíme sa na vás.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti výstavy Ľudovít Feld ďalšiu zaujímavú prednášku s názvom Životné podmienky väzňov v koncentračnom tábore (KT) Auschwitz – Birkenau.
„Prednášku s touto tematikou sme zvolili aj z dôvodu, že Ľudovít Feld, ktorého obrazy sú momentálne vystavené v Andrássyho obrazárni, bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, kde strávil krátke, ale o to náročnejšie obdobie svojho života,“ vysvetlil riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Prednášajúca, PhDr. Andrea Ševčovičová, sa dlhodobo odborne venuje témam životných podmienok a zdravotnej starostlivosti v koncentračných táboroch nacistického Nemecka
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Mestské kultúrne stredisko uskutočnilo ďalší z verejných koncertov festivalu RAK, ktorý nadväzuje na tradíciu v Revúcej spred niekoľkých rokov. Séria koncertov vážnej hudby prinesie počas celého roka kvalitnú klasickú hudbu v podaní renomovaných hosťujúcich, ale aj domácich umelcov, pre občanov i turistických návštevníkov mesta.
Atraktívnu atmosféru noci múzeí na Slovensku 18. mája 2019 sme využili na koncert z veže Evanjelického a. v. kostola, ktorá je svojou typickou nezameniteľnou siluetou jedným zo symbolov nášho mesta. Niekoľko desiatok divákov využilo pripravené sedenie na nádvorí pred vstupom do kostola, avšak viacerí dali prednosť hudobnému zážitku z väčšej vzdialenosti, keďže nádherný spln mesiaca ladil so štýlovo osvetlenou ochodzou veže.
Úspešná Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Aj tento rok sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote zapojilo do podujatia Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 boli brány múzea otvorené do neskorej noci a priestory piateho najstaršieho múzea na Slovensku si prezrelo 747 návštevníkov. Pre porovnanie, minulý rok nás navštívilo 485 návštevníkov a v roku 2017 548. Najväčšiu návštevnosť sme zaznamenali v roku 2011 – 808 návštevníkov a najmenej počas prvého ročníka podujatia v roku 2005 – 400 návštevníkov.
Pätnásty ročník podujatia otvorila o 18.00 hod. riaditeľka múzea Oľga Bodorová. Hosťom večera bola rimavskosobotská skupina Maduar, ktorá počas otvorenia podujatia potešila návštevníkov tromi skladbami, jednou z nich bola Hafanana,
Syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavel Dubček, traumatológ a chirurg, navštívil v dňoch 30. apríla 2019 a 1. mája 2019 Gemer. Konkrétne, už po niekoľký raz navštívil svojho priateľa v malebnej obci Čierny Potok. Prečo práve túto obec?
Jeho priateľ z Čierneho Potoka JUDr. Jozef Pupala počas absolvovania vojenskej základnej služby bol s jeho bratom Petrom v jednom útvare. Vojaci vedia aký to bol útvar na východnom Slovensku v Sabinove. Vtedajší náčelník štábu mjr. F. podal sťažnosť na Veliteľstvo východného okruhu do Trenčína (veliteľom bol gen. S. K. – mimochodom veľký veliteľ, ktorý podporil hnutie nemeckého generála
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.
Viac...
Noc múzeí a galérií prvýkrát aj v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Múzeum PSG
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej dňa 18. mája sme sa prvýkrát rozhodli zapojiť do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií 2019 a sprístupnili sme naše priestory v nočných hodinách. Návštevníkov pri vstupe privítal sám August Horislav Škultéty, ktorý potrápil ich mozgové bunky rôznymi labyrintami a otázkami z histórie. Lavice dobovej triedy sa opäť po mnohých rokoch naplnili a naši hostia sa mohli z premietaného dokumentu dozvedieť veľa zaujímavostí a informácií o mieste, kde sa zrodilo dnešné slovenské školstvo. Každý, kto sa osvedčil a preukázal vedomosti o gymnáziu, bol v salóniku odmenený sladkou dobrotou. Čierna kuchyňa zase ožila vôňou Kukučínových milovaných revúckych guliek za prítomnosti mladých študentov Gymnázia Martina Kukučína,
V dňoch 17. a 18. mája 2019 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zapojilo do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2019. Prvý deň pod názvom Múzejný RETRO deň bol určený pre žiakov materských a základných škôl, pre ktorých v areáli Zážitkového centra SENTINEL múzeum prichystalo množstvo aktivít a lákavých atrakcií na tému života v socializme, ako napríklad jazda banským vláčikom, skúšanie CO masiek, skákanie na gume, cvičenie spartakiády, prehliadka expozícii, ale aj ďalšie stanovištia, ktoré múzeum prichystalo v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského, Strednou zdravotníckou školou, Olympijským klubom Gemer a Mestom Rožňava.
Územné kolo v hasičskom športe s 21 kolektívmi revúckeho okresu tentoraz v Chyžnom
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Chyžné a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Chyžnom zorganizovali dňa 18. 05. 2019 územné kolo v hasičskom športe pre DHZ revúckeho okresu pre dospelých a dorast. Na nástupe sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné Peter Medvec a okrem iného vyjadril radosť z toho, že sa tejto súťaže zúčastňuje toľko kolektívov – 21 súťažných družstiev. Na tomto územnom kole sa súťažilo v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku v kategóriách ženy, dorastenci, muži a muži nad 35 rokov a prebehol aj pretek jednotlivca.
V Muráni oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) OUM
Napriek mnohým prekážkam, s ktorými sa počas svojho pôsobenia stretli hasiči z Muráňa, sa v sobotu 11. mája 2019 konali oslavy na počesť 130. výročia založenia DHZ v Muráni. Oslavy začali slávnostným otvorením moderátorom Kamilom Somorovským. Pozvané hasičské zbory a návštevníci sa postupne zhromažďovali, vypočuli si niečo z histórie pozvaných dobrovoľných hasičských zborov z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a Fryštáku, pričom si mohli prezrieť vystavenú historickú hasičskú techniku na námestí. Po slávnostnom otvorení nasledoval slávnostný sprievod hasičských vozidiel z okolitých miest a obcí. Potom moderátor na pódium uviedol pána starostu, Ing. Romana Goldschmidta,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).