Najvyššie vyznamenanie DPO SR aj Ladislavovi Berkimu z Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) k oceneniu práce a obetavosti členov DPO i občanov a právnických osôb, pri zabezpečovaní ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, má vydaný Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR.
Čestný titul – medaila – Zaslúžilý člen DPO SR môže byť udelený členom DPO za celoživotnú záslužnú prácu vykonanú v DPO SR. Navrhnutý musí mať dovŕšených aspoň 60 rokov veku, byť držiteľom medaily Za mimoriadne zásluhy, byť minimálne 25 rokov členom DPO SR.
Akt odovzdávania titulov Zaslúžilý člen DPO SR bol vykonaný dňa 2.4.2019 v Žiline.
V evanjelickom kostole v Revúcej sa uskutočnila 31. marca 2019 seniorálna prehliadka 12 spevokolov cirkevných zborov, v ktorých sa predstavilo ich 121 členov. Na prehliadke vystúpili CZ z Vlachova, Gočova, Slavošoviec, Rožňavy, Rochoviec, Revúcej, Rejdovej, Ochtinej, Muránskej Dlhej Lúky, Chyžného, Dobšinej i spevácka skupina G4.
Prítomné bolo tiež predsedníctvo seniorátu, dirigenti, duchovní a domáci veriaci, aby čo najhlbšie prežili i prostredníctvom hudby vnútornú prípravu na najdôležitejšie sviatky v cirkevnom roku – sviatky Kristovho utrpenia i slávneho zmŕtvychvstania.
Stretnutie otvorila zástupkyňa dozorcu – Mgr. Martina Mikušová.
Budeme sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí
Napísal(a) MsK
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej srdečne pozýva záujemcov na besedu s Mgr. Denisou Nemcovou Točekovou, ktorá sa uskutoční 11.04.2019 o 17.30hod. v zasadačke MsKS v Revúcej. Bude sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí, dozviete sa tiež o metóde One Brain, ktorá sa dostala vo svete do pozornosti pred vyše 40 rokmi. Zodpovedané budú určite aj nasledujúce otázky.
O metóde One Brain (jednotný mozog) sa dozviete, napríklad:
- Prečo je to vzdelávacia metóda?
Fotografi z rožňavského okresu ukážu svoju tvorbu
Napísal(a) A. Kleinová
Celoštátne postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti vyhlásilo už tradične Národné osvetové centrum začiatkom tohto roka. Regionálne kolo súťaže autorskej tvorby amatérskych fotografov rožňavského okresu AMFO 2019 bude uzavreté vyhodnotením a otvorením výstavy najúspešnejších prác.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v pondelok 8. apríla 2019 o 17.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) na slávnostnú vernisáž. Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 24 z 29 súťažiacich autorov v troch vekových kategóriách, ktorí prihlásili do súťaže rovnú stovku čiernobielych a farebných fotografií.
Výstava dobšinskej umelkyne Moniky Vozárovej obohatí rožňavskú galériu
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25.
Monika Vozárová o sebe hovorí:
„Som Dobšinčanka. Tu som sa narodila a tu aj žijem. Už niekoľko rokov však pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku.
Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok
Otvárací koncert Festivalu RAK v Revúcej a Vedecká kaviareň – V hlavnej role organ
Napísal(a) A.Š.
Mestské kultúrne stredisko, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a Festival vážnej hudby RAK pozývajú na otvárací koncert v Evanjelickom a. v. kostole 5. apríla 2019 o 17.00 hod. Diela starých majstrov bude na organe hrať Bogusław Raba z Poľska.
Dr hab. Bogusław Raba je významný poľský organista, docent muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku. Bol tiež asistentom a lektorom na Hudobnej akadémii vo Vroclave, prednášal aj na Arcidiecéznej škole cirkevnej hudby. Študoval na vroclavskej Hudobnej akadémii, jeho diplomová práca získala prvú cenu v súťaži magisterských prác.
Gemersko-malohontské múzeum otvára turistickú sezónu 2019
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2019 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Už počas víkendu 6. - 7. apríla 2019 môžete navštíviť múzeum v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum bude otvorené aj počas veľkonočných prázdnin, a to v nasledovné dni – 18. apríla 2019 (štvrtok) od 8.00 do 16.00 hod., počas víkendu 20. - 21. apríla 2019 od 9.00 do 17.00 a v utorok 23. apríla 2019 od 8.00 do 16.00 hod. Na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok bude zatvorené.
V Chyžnom zorganizovali pre deti nultý ročník hry Železný hasič
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné a s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Chyžné zorganizovali v nedeľu 24. 03. 2019 nultý ročník hry PLAMEŇ ŽELEZNÝ HASIČ. Každý súťažiaci musel plniť sám disciplíny, ktoré sa skladali z troch častí. V prvej časti súťažiaci napojil hadicu C 10 na hydrantový nadstavec a rozvinuli ju s napojenou prúdnicou. Druhú časť tvorila štafeta 5 x 15 metrov a v tretej časti sa prenášali hadice B. Do súťaže sa zapojilo 18 detí z DHZ Chyžné, Lubeník, Rákoš. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá vo veku 6 – 11 rokov a 12 – 15 rokov. Všetci súťažiaci mali po 2 pokusy. Najviac zaujal len 5-ročný Juraj Takáč z DHZ Rákoš, ktorý sa kvôli veku
Viac...
Od objavenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne uplynulo šesťdesiatpäť rokov
Napísal(a) MG od
Gemerčania sú právom hrdí na to, že sa v tomto regióne nachádza množstvo prírodných klenotov. Jedným z nich je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa. V časoch, keď som vyrastal v rodnej obci, začalo sa už v roku 1954 hovoriť, že pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu objavili pri Jelšave novú jaskyňu. A to dokonca v takom prírodnom prostredí, v ktorom dovtedy o aragonite nebolo ani chýru ani slychu. Odborníci však tvrdia, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 138 tisíc rokov. Okolie Jelšavy, najmä smerom na Štítnik, bolo známe skôr ako pohorie, v ktorom sa nachádzala mangezitová ruda, surovina pre výrobu tehál prepotrebných pri výstavbe vysokých pecí. Pripomeňme si túto udalosť článkom i fotografiami,
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-