V Hnúšti organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, dňa 12. apríla 2019 organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka a výber sólistov spevákov ľudových piesní na krajskú súťaž Hronsecká lipová ratolesť.
Vyhlasovateľom celoslovenskej súťaže choreografií pod názvom Eniky, beniky, z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž Zlatá strunka sa konala s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Alena Adamíková po dvadsiatich rokoch vystavuje v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej pozývajú na výstavu obrazov slovenskej maliarky s príznačným názvom CESTA DOMOV. Výstavu otvoríme v piatok 26. apríla 2019 o 18.00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a celý súbor obrazov si môžete pozrieť v pracovných dňoch do 31. mája 2019.
Mgr. art. Alena Adamíková, ArtD. patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Narodila sa v Revúcej a v rokoch 1991 – 1997 študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch akademických maliarov Stanislava Stankociho a Daniela Fischera. V roku 2011 absolvovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave.
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo unikátnu výstavu - Ako sa mapovalo v baníctve
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.
Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy – kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva.
Košická župa otvára svoj prvý remeselnícky inkubátor v Rožňave
Napísal(a) HN
Historické regióny Košickej župy – Gemer, Spiš, Abov a Zemplín – boli v minulosti mimoriadne bohaté na rôzne druhy ľudového remesla a výroby. Prekvitalo čipkárstvo, hrnčiarstvo, zvonkárstvo, gubárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, železa či prírodných pletív.
Tradičnej remeselnej výrobe sa v súčasnosti venuje iba málokto. Objavuje sa skôr len ako záľuba, než remeselná výroba na profesionálnej úrovni.
„Starí majstri vymreli a mladí, i keď možno objavili čaro vlastnej tvorby, akoby ju nepovažovali za dostatočne zaujímavú a najmä výnosnú činnosť,“ uvádza Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave
V Londýnskej štvrti Finchley sa minulú sobotu 13. apríla 2019 opäť konala masová vzbura, na ktorej okrem domácich nechýbali ani Slováci, Češi, alebo aj Filipínčania. Nebola to síce vzbura naslovovzatá, ale aj tak sa dá preložiť názov slovenskej skupiny Massriot, ktorej frontmanom je Rožňavčan Róbert Šimko, známy okrem iného aj zo speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar III. Tá totiž na svojom jarnom turné s názvom Ako Fénix Tour 2019 okrem iného zavítala aj do anglickej metropoly Londýn.
Úspech koncertu podčiarkol jeden nečakaný hosť, uznávaný basgitarista Nick Cohen, ktorý okrem iného spolupracoval a koncertoval s interpretmi ako M-People, Massive Attack, či legendárnymi Eurythmics.
Na Zochovej divadelnej Revúcej sa v máji predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja
Napísal(a) D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja usporiada v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej v dňoch 2. - 4. mája 2019 už 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých s názvom Zochova divadelná Revúca. Na prehliadke sa divákom a odbornej porote predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja, ktoré postúpili z regionálnych súťaží. Sprievodným podujatím prehliadky je autorská výstava Evy Grendelovej a Kataríny Molnárovej s názvom Dve výnimočné... Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Víťazi Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby si odnášali z Rožňavy originálnu sošku Goskara
Napísal(a) A. Kleinová
Víťazi v štyroch kategóriách si odnášali originálnu sošku Goskara - Gemerského Oskara, a spolu s ostatnými ocenenými aj vecné ceny, diplomy a čestné uznania z Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja, ktorá sa konala 13. apríla 2019 v Rožňave. Organizačne ju už 23. krát zastrešilo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera podujatia - Fondu na podporu umenia.
Vyhlasovateľa súťaže - Národné osvetové centrum, zastúpila svojou účasťou garantka súťaže PhDr. Zuzana Školudová.
Päť najčítanejších článkov na webstránke Maj Gemer v mesiaci marec
Napísal(a) MG od
Dnešným informačným príspevkom pokračujeme v uverejňovaní najviac čítaných článkov, ktoré na stránke Maj Gemer, tentoraz v mesiaci marci, našlo najviac čitateľov. Aj takto chcem poukázať na kvalitu autorov i záujem návštevníkov o nevšedné zaujímavosti, či udalosti z nášho regiónu. Tentoraz na stránke Maj Gemer pútali najväčšiu pozornosť príspevky s týmito titulmi:
Banícke múzeum v Rožňave sprístupní exkluzívnu atrakciu - banský vláčik
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 sezónnu prevádzku originálneho banského vláčika. Táto atraktívna služba v rámci prehliadky múzea bude k dispozícii návštevníkom počas celej sezóny už od 16. apríla 2019. Tešíme sa na vašu návštevu aj s vašimi malými bádateľmi.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod. vernisáž výstavy „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Výstava je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva v Gemeri a predstaví jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Územie dnešného Slovenska je z hľadiska kúpeľov jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia,
Viac...
Na Cineama 2019 sa v Rožňave opäť predstavia amatérski filmári
Napísal(a) Anežka Kleinová
Jednodňová krajská súťažná prehliadka ponúkne v sobotu 13. apríla 2019 celkovo 26 filmov od autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva na 23. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2019. Uskutoční sa v sobotu 13. apríla 2019 od 9:00 v Dome tradičnej kultúry Gemera v kine Apollo v Rožňave (Betliarska 8). Víťazom v jednotlivých kategóriách už tradične odovzdajú sošku Goskara - gemerský variant prestížnej filmovej ceny Oscar. „Diváci - priaznivci nekomerčných filmov - sa môžu znova tešiť na pestrú paletu žánrov. Ponúkneme 26 krátkych snímok animovanej tvorby, hraných filmov, dokumentov a videoklipov autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy, ktorí reflektujú súčasné témy nekomerčným pohľadom nezávislých tvorcov," pozýva Anežka Kleinová z GOS. Ako dodala, ich spracovanie v ničom nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
V Revúcej koncertoval významný poľský organista Bogusław Raba
Napísal(a) MG od
Pred niekoľkými dňami sme vás informovali o zaujímavom podujatí, ktoré sa uskutoční v evanjelickom kostole v Revúcej. Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Múzeom Prvého slovenského gymnázia 5. apríla 2019 pripravilo otvárací koncert Festivalu vážnej hudby RAK. Fotoreportáž z tohto podujatia nám poslal pán Karol Žigo. Približuje nám atmosféru koncertu, ale najmä významného poľského organistu a profesora muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku dr hab. Bogusława Raba, ktorý pritomným priblížil diela starých majstrov. Súčasťou koncertu bolo o hodinu neskoršie tiež stretnutie s autormi a prezentácia najnovšej odbornej publikácie na tému organologického výskumu v Múzeu PSG, ktorá bola spojená s krstom knihy autorov: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..."
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Smrtná nedeľa je v tradičnej ľudovej kultúre spojená s vynášaním Zimy. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Striežovské zvony, obcou Hrušovo, občanmi Striežoviec, Detským folklórnym súborom Zrkadielko a Ženskou speváckou skupinou Skaliny z Hnúšte, 7. apríla 2019 vynášali Zimu – Marienku. Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..." Tento zvyk je v obci nepretržite zachovávaný vďaka miestnym občanom a rodákom, ktorí si túto tradíciu každoročne pripomínajú a zapájajú aj tých najmladších. Podujatie sme realizovali v rámci projektu Čarovná studnička,
Úspešnú reštaurátorskú výstavu uzavrú historička aj samotní autori prednáškou
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, kde sa v pondelok 15. apríla 2019 uskutoční prednáška historičky a zároveň kurátorky výstavy Znovuzrodené pamiatky II, Edity Kušnierovej. Okrem nej vystúpia aj samotní autori výstavy – Árpád Mézes a Alexander Koreň, ktorí zúčastnených zasvätia do detailov ich práce, ktoré nemohli vidieť na výstave samotnej, keďže ich práca, činnosť a výsledky sú širokosiahle.
Keďže spomínaná výstava trvá do 15. apríla,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).