U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.
BEDEKER- knižný sprievodca expozíciou baníctva a hutníctva Gemera
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Dňa 20.12.2018 v priestoroch Expozície baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave v areáli SENTINEL, Šafárikova 31, prebehla komentovaná prehliadka, ktorá bola organizovaná pri príležitosti vydanie knižného BEDEKRA expozície baníctva a hutníctva Gemera, expozíciou sprevádzala kurátorka Jaroslava Neubauerová. Novovydaná publikácia poskytuje návštevníkovi, alebo čitateľovi ucelený obraz o obsahu expozície formou textu, ale aj formou fotografií znázorňujúcich zbierkové predmety nachádzajúce sa priamo v expozícii. Tiež je aj propagačným materiálom pre budúcich návštevníkov, aby vedeli čo môžu od múzejnej expozície s tematikou baníctva a hutníctva očakávať. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote otvorí rok 2019 kultúrno-výchovným podujatím s názvom „Na baňu klopajú...“, ktoré bude prebiehať počas februára 2019. Ide o sériu komentovaných prehliadok výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“ a prezentáciu „Kino Gemer“, v rámci ktorej sa predstaví publikácia „Gemer je vesmír... grafikon 165 166 167“ z dielne organizácie Východné pobrežie. Počas februárových štvrtkov - 7. 2., 14. 2. a 21. 2. 2019 sa v priestoroch výstavy Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s jej autorkami - Mgr. Ľudmilou Pulišovou a Mgr. Martinou Oštrom Marekovou. Prehliadky sú určené školským skupinám v doobedňajších hodinách (o 9.00 a 11.00 hod.)
Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.
Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.
Banícke múzeum v Rožňave sa chystá zapojiť verejnosť do RETROvýstavy
Napísal(a) Banícke múzeum
VÝZVA pre širokú verejnosť
Prežite s nami spoločnú RETROvýstavu!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si dovoľuje na základe tejto výzvy osloviť širokú verejnosť, ktorú chce aktívne zapojiť do prípravy plánovanej RETROvýstavy. Každé obdobie z našej prežitej minulosti má svojím osobitým spôsobom pre nás čaro. Mnohí z nás si spomíname s nostalgiou na obdobie 50.–90. rokov minulého storočia. V domácnostiach sa začali objavovať prvé televízory, premietali sme si diapozitívy na premietačke DIAX,
Pripomienka udalostí spred sto rokov s poéziou a historikom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Žijeme v období významných výročí dejinných udalostí – vlaňajšiu storočnicu konca 1. svetovej vojny strieda sté výročie tragického skonu možno najväčšieho Slováka. Uprostred týchto dátumov ponúkame umelecký aj analytický pohľad na históriu spred sto rokov – pre oddych, vzdelanie i poučenie... Pozývame na hudobno-slovné pásmo a dialógy historikom pod názvom OZVENY VEĽKEJ VOJNY v stredu 6. februára 2019 o 17.00 hod. v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pozvanie prijali PhDr. Ferdinand Vrábel z Ústavu politických vied SAV Bratislava a Augustín Rosa, riaditeľ knižného vydavateľstva PRO. V umeleckom prológu vystúpia folklorista Ivan Nemčok, Lucia Pribolová, Miroslav Dendis a Juraj Genčanský. Program pripravili Mestské kultúrne stredisko Revúca, Múzeum Prvého slovenského gymnázia Revúca a Vydavateľstvo PRO Banská Bystrica.
Kytička sušených kvetov z bitky o Branisko pri Prešove
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Pri príležitosti 170. výročia bitky o Branisko na rozhraní Spiša a Šariša je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote predmetom mesiaca február kytička sušených kvetov z úspešného boja. Stretnutie ozbrojených cisárskych a uhorských vojsk sa odohralo 5. februára 1849 na vrchole s názvom „Chválabohu“ (maď. Úristen). Víťazná kytička od Jánosa Pétermanna z Revúcej sa dostala do múzea darom 27. marca 1906 vďaka miestnemu zverolekárovi Nándorovi Palmovi z Rimavskej Soboty. Predmet bude vystavený v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 28. februára 2019.
Bitka o Branisko sa považuje za strategicky dôležitú udalosť zimnej výpravy revolučných rokoch 1848/49.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 31. januára - 1. februára 2019 preukážu polročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže vo štvrtok 31. januára 2019 a v piatok 1. februára 2019 bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea.
Výstava Minerály pod lupou zaujme ukážkou 353 minerálov z celého sveta (USA, Brazília, Bolívia, Maroko, India, Madagaskar, Kongo, Austrália, Slovensko...), ale i z nášho regiónu (Hnúšťa, Konrádovce, Nižná Slaná...).
Viac...
Po skončení vojny a boľševický prevrat Naši občania nemali ani tušenia o udalostiach, ktoré sa odohrávali v Prahe 28. októbra 1918. Hneď po skončení vojny sa naši vojaci vracali domov z frontov. Mnohí prišli s celou výzbrojou. Príbuzní ich vítali s veľkou radosťou. Občania naši vtedy ešte neboli národne prebudení. Tešili sa slobode, ale pod slobodou nerozumeli národnú slobodu, ale slobodné rabovanie, ničenie všetkého u zámožnejších. Ihneď sa zišli výbojnejší, ktorí vyrabovali sypáreň grófa Andrášiho, potom obuvníka Česníka. U Paiserleho, ktorý bol polesným veľkostatkárom Andrášiho zničili nábytok, zobrali pušky. Vdove Schablikovej, ktorej manžel bol niekedy naddolným, pre jeho prísnosť v povolaní a že niektoré vdovice museli pri ňom pracovať zadarmo,
Banícke múzeum v Rožňave je prístupné aj pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu
Napísal(a) Pavol Horváth
Záslužnú prácu pre ľudí s ťažším prístupom do svojich priestorov robí na hornom Gemeri aj Banícke múzeum v Rožňave. Krátku informáciu o ich počine nám poslal pán Mgr. Pavol Horváth, ktorý je kurátorom militária. Aj z nej je zrejmé, že sprístupnenie zbierok, ktoré sa v tomto múzeu nachádzajú, chcú našim spoluobčanom sprostredkovať aj takýmto netradičným spôsobom. V informácii sa uvádza:
"Vďaka projektu Zážitkové centrum SENTINEL z roku 2016 sa podarilo debarierizovať svoje expozície pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu. V areáli Zážitkového centra SENTINEL pribudol bezbariérový prístup do objektu múzea, vrátane vstupu na poschodia – zdvíhacia plošina. Vďaka schodolezu sú prístupné pre imobilných návštevníkov aj všetky ostatné expozície Baníckeho múzea v Rožňave.
Výstava čipky a keramiky nadchla návštevníkov revúckeho Domu kultúry
Napísal(a) J. Genčanský
Vo výstavnej sieni revúckeho Domu kultúry sme otvorili prvú výstavku v tomto roku. Expozícia predstavuje „malé veľdiela“ z majstrovských rúk čipkárky Anky Urbánovej z Rožňavy a keramikárky Mgr. Margity Matúšovej z Revúcej. „A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, / keď nemá, čím by prišil záplatu / na to, čo bolí, čo má zostať skryté / jak chromá ruka pod rukávom kabátu.“ Píše Miroslav Válek v jednej svojej básni. Metaforicky hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi a pritom stavia na charakteristickej vlastnosti nití – spájať materiály, ba i nite samy dokopy uzlíkami. A to je vlastne čipkovanie.
Vyšiel najnovší ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v uplynulom roku 2018 už 14. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer - Malohont. Najnovší 14. ročník zborníka obsahuje 15 odborných príspevkov, rozdelených do celkov podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia. Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok biologičky GMM Moniky Gálffyovej, ktorá sa venuje vtáčím spoločenstvám vodnej nádrže vo Včelinciach. Štúdia je výsledkom desaťročného výskumu na tejto lokalite a prispieva k poznaniu vtáctva Rimavskej kotliny.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).