Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Zlatá konfirmácia troch konfirmačných ročníkov v cirkevnom zbore Gemerská Poloma
Napísal(a) Zuzana Poláková
Dvadsiataprvá nedeľa po Svätej Trojici (21.10.2018) patrila v cirkevnom zbore Gemerská Poloma pamiatke posvätenia chrámu. Túto krásnu príležitosť sme zároveň spojili so zlatou konfirmáciou, a tak si konfirmačné ročníky 1966,1967 a 1968 mali možnosť pripomenúť, čo pred 50 rokmi prijali vo svojej konfirmácii. Celé stretnutie sa nieslo v slávnostnom duchu, a to nielen pre samotných 27 prítomných jubilantov, ale aj pre ich príbuzných a ostatných členov zboru. Niektorí z nich sa do domáceho cirkevného zboru vrátili po rokoch, keďže ich životné cesty zaviedli do rôznych kútov zeme. Spoločenstvo pri stole Pánovom tak bolo veľmi požehnanou chvíľou pre všetkých zúčastnených.
10. ročník celoštátnej súťaže SLOVENSKÁ KRONIKA 2018 s mimoriadnou cenou pre publikáciu Dušana Dubovského Album Revúcej
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Dňa 19. októbra 2018 sme sa na pozvanie Národného osvetového centra, Slovenskej národnej knižnice, Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenského národného múzea zúčastnili slávnostného vyhodnotenia 10. ročníka súťaže Slovenská kronika 2018. Slovenská kronika je celoštátna súťaž kroník a monografií miest a obcí Slovenska, samosprávy, organizácií tretieho sektora a súkromných osôb. Jej cieľom je podnietiť a motivovať záujem o dôslednejšie uchovávanie a záchranu kultúrno-spoločenského dedičstva formou tvorby kroník, monografií obcí a miest a ich využívania ako prostriedku na hlbšie spoznávanie slovenskej miestnej a regionálnej histórie a kultúry, spoločenských a kultúrnych tradícií našich obcí, miest a regiónov.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Rožňavské divadlo zažiarilo v Leviciach, levické divadlo smeruje do Rimavskej Soboty
Napísal(a) M. Mikitová
Levické námestie 20. októbra 2018 ožilo zábavným pouličným predstavením Mestského divadla Actores z Rožňavy, ktoré predstavilo svoju autorskú hudobno-divadelnú hru The family bandwagon 2 – komický a veselý príbeh členov netradičnej, takmer „bláznivej“ rodinky. Zábavné predstavenie tvorila živá hudba, spev, tanec a komické situácie, ktoré rozohrávali herci priamo bezprostredne pred obecentvom vo svojom zvláštnom obydlí –v otvorenom vagóne so zabudovanými kulisami starej kuchyne s príslušenstvom, kde život rodiny je vystavený očiam okolia. V predstavení odzneli evergreeny v neobvyklom aranžmá, rytmus a melódie piesní vytvorili show pomocou cimbalu, gitary, bicích, ale aj netradičných „hudobných nástrojov“ zo starej kuchyne (lyžice, valčeky, vedrá, dosky).
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave hľadá BABKU a DEDKA pre rok 2018
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, pobočka Juh, Jovická 66, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre deti a mládež do 15 rokov v mesiaci október súťaž o najlepšiu babku a dedka pod názvom „Hľadá sa BABKA a DEDKO pre rok 2018“. Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života. Láska, múdrosť, úsmev, skúsenosti, pomoc, rozprávanie príbehov zo života, čítanie rozprávok, rady pri varení, spoločné športovanie... V dnešnom uponáhľanom svete si ani nestíhame uvedomiť, čo všetko pre nás vedia urobiť babka, dedko, starká, starký. A vôbec nemusia mať šediny. V mnohých prípadoch ich pomoc berieme ako samozrejmosť.
Unikátny bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos predmetom mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas mesiaca november bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený unikátny zbierkový predmet – bronzový závesok, označovaný ako bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos. Závesok bol súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával až 177 kusov. Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala a pre Gemersko-malohontské múzeum ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred Kristom), patrí do horizontu tzv. kosziderských depotov. Je predstaviteľom vyspelého severokarpatského bronziarstva. V priestoroch múzea bude vystavený do 30. novembra 2018.
Drienčany po päťnástykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Drienčany sa aj tento rok stali na chvíľu rozprávkovou dedinkou a už po 15-tykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky. 17. októbra 2018 sa tam totiž uskutočnila regionálna súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Atmosféra v Drienčanoch bola naozaj rozprávková, k čomu okrem krásnych prednesov slovenských rozprávok dopomohlo aj rozprávkové predstavenie žiakov Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty, rozprávkové postavičky Maťko a Kubko, výstava s tematikou rozprávky a prezentácia Pamätnej fary P. E. Dobšinského, na ktorej účastníkov sprevádzal známy spisovateľ Peter Glocko. Súťaž oficiálne otvoril starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.
Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu
Napísal(a) Anežka Kleinová
„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -
Viac...
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizovalo v poradí už deviaty ročník festivalu detských folklórnych súborov Gemera-Malohontu pod názvom Gemerská podkovička. Podujatie sa uskutočnilo 12. októbra 2018 a zúčastnilo sa na ňom viac ako 120 účinkujúcich z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Čížiček z Tisovca a Lykovček z Revúcej. V dopoludňajších hodinách si účastníci festivalu uctili na miestnom cintoríne v Revúcej pamiatku Evky Skalskej, na počesť ktorejsa festival koná a ktorá bola zakladajúcou členkou a dlhoročnou vedúcou
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave privíta členov Spišského literárneho klubu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v stredu 17.10.2018 v dopoludňajších hodinách v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3 stretnutie s Jánom Petríkom, vedúcim Spišského literárneho klubu a jeho členmi. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Spišský literárny klub je voľné združenie autorov všetkých literárnych žánrov.
Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci série kultúrnych podujatí Roka Kálmána Tichyho 2018 sa uskutoční odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy. Podujatie sa uskutoční dňa 24.10.2018 od 9.00 hod. v Gemerskom osvetovom stredisku a pripravilo ho prostredníctvom projektu Banícke múzeum v Rožňave a ostatní partneri: Mesto Rožňava, OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Gemerské osvetové stredisko a OZ Drázus. Konferencia je venovaná širokému okruhu ako odborníkov, tak aj laikov, ktorí sa zaujímajú o život a dielo významného rožňavského rodáka. Aktívne sa na nej formou vlastnej prednášky zúčastní 9 odborníkov, vrátane 4 zahraničných (Maďarsko). Pre návštevníkov podujatia bude zabezpečené simultánne tlmočenie
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-