Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea v Rožňave je Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, zameraná predovšetkým na prezentáciu živej a neživej prírody Národného parku Slovenský kras a jaskyniarstva. Jaskyne predmetného územia boli v roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva Unesco. V expozícii sa nachádza množstvo kvalitných preparátov živočíchov, rozdelených podľa biotopov (fauna tečúcich a stojacích vôd, biotop kultúrnej stepi, biotop intravilánov miest a dedín, lesné biocenózy, fauna škrapových polí). Napriek tomu, že prírodovedná expozícia je našou najstaršou, preparáty sú vo veľmi dobrom technickom stave.
Maľby na skle – predmet mesiaca január 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas januára 2019 budú v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea vystavené maľby na skle pochádzajúce z okolia Rimavskej Soboty zo začiatku 19. storočia. Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov.
Svet fotografií, farieb a života Maroša Detka
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca – TIC
Fotografovanie chápeme ako schopnosť, pri ktorej sa sami realizujeme. Fotografovanie je teda sebavyjadrenie, sebarealizácia, aktualizácia nášho potenciálu v zmysle vymyslieť, vytvoriť niečo nové a hodnotné, pretvárajúc tak niečo čo je, na niečo lepšie. A to sa veľmi dobre darí revúckemu rodákovi a známemu fotografovi Marošovi Detkovi, ktorého som poprosila o rozhovor.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Keď som mal dvanásť – trinásť rokov k fotografovaniu ma priviedol otcov starý
Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Prišla poďakovať zasahujúcim hasičom, ktorí jej zachránili rodinný dom v Chyžnom
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vykonalo dňa 14. 12. 2018 odborno – metodické zamestnanie veliteľov dobrovoľných hasičských zborov revúckeho okresu. Toto zamestnanie sa uskutočnilo v priestoroch OR HaZZ v Revúcej. Zamestnanie začalo výkladom vyhlášky MV SR číslo 611/2006 o hasičských jednotkách s vysvetlením jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Ďalej bolo usmernenie k vykonávaniu zásahovej činnosti Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) v prípade samostatného zásahu a v prípade zásahu s jednotkou HaZZ. Táto téma rozprúdila živú debatu medzi prítomnými. Najviac sa rozoberala spojovacia služba – spojenie a komunikácia počas zásahu.
Poznáme víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami za rok 2018
Napísal(a) M. Vargová
Mená autorov víťazných fotografií sme spoznali v stredu 12. decembra v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti na otvorení výstavy, ktorá bola vyvrcholením tohtoročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si tu budete môcť pozrieť až do konca marca, potom výstava poputuje do Rimavskej Soboty, Lučenca a Tisovca. Do 6. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 4. júna do 30. septembra 2018, bolo doručených 132 fotografií od 27 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Tornaľa, Brezno a Banská Bystrica.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Viac...
Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914
Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.
V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.
Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.
Na Bosoráckom jarmoku v Mokrej Lúke sa podával i tradičný "mokrenský pudžing" a gemerské guľky
Napísal(a) Štefánia Dachová
Dedinka Mokrá Lúka si žije spokojným životom celý rok. Bežné dni sa tu striedajú so sviatočnými. No keď prichádza december, sviatok Lucie, dedina ožíva oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Už po štvrtýkrát sme dňa 15.12.2018 zorganizovali bosorácky jarmok pre mokrolúčanov a širokú verejnosť. Už od rána prichádzali ľudia aj zo širokého okolia. Dedinou sa ozývali vianočné piesne a koledy. Po trhu nám lietali strigy s metlami – poniektorí sa ich aj báli, veď aj vedeli prečo. Trhovníci ponúkali len to najlepšie zo svojich dielní - nechýbali perníky, výrobky z medu, z dreva, ručne šité bábiky, šperky, sviečky, vianočné ozdoby.
Milí priatelia, týmto príspevkom začíname uverejňovať na pokračovanie texty knihy Martina Gallíka z Nižnej Slanej Za cisára pána, ktorú vydala Matica slovenská v Martine v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave v novembri 2018 pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule obyvateľom obce Nižná Slaná padlým na bojiskách prvej svetovej vojny (1918 - 2018). Texty vydávame na základe autorovho súhlasu iba pre stránku Maj Gemer.
Úvod
Každý deň pri ceste do školy, zamestnania – kamkoľvek – obchádzame nejaký menší či väčší, starší či novší pomník – pamätník.
Návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov ľudových tradícií vianočný folklórny večer. V stredu 12. decembra 2018 návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie.
Počas celého roka, v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, boli v jednotlivých programoch uvedené rôzne kalendárne či pracovné zvyky a tradície z horného Gemera. „Takto uprostred adventu sme navodili vianočnú atmosféru, aby sme si pripomenuli ich pravú hodnotu a poslanie,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-