Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Jelšavskí hasiči bilancovali aj za účasti hostí z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave netradične v piatok, 15.2.2018, bilancoval svoju činnosť za rok 2018 na výročnej členskej schôdzi. Na hasičskú zbrojnicu sa po obede začali schádzať aj zahraniční hostia z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša. Pred 16. hodinou sa začala napĺňať veľká zasadačka Mestského úradu v Jelšave, kde sa konala spomínaná schôdza. Úvod patril videu, kde si prítomní obrazom pripomenuli, aký bohatý rok, čo sa týka rôznorodých činností, majú dobrovoľní hasiči za sebou. Potom prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava a menoval návrhovú komisiu – Zdenka Švejkovského, Ondreja Chlebuša a zapisovateľa Gabrielu Jakubecovú.
Potom nasledovali správy o činnosti za rok 2018, ktoré predniesli:
Výstavu o Prvej ČSR uzatvorila zaujímavá prednáška o opevneniach
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v súvislosti s ukončením výstavy Gemer v období 1. ČSR pripravilo pre verejnosť pútavú prednášku Norberta Mogyorósiho: Československé opevnenia v regióne Gemer, ktorá bola zároveň poslednou zo sprievodných podujatí spomínanej výstavy. Podujatie vo štvrtok, 13. februára 2019, doslova zaplnilo rožňavskú galériu do posledného miesta. Samotná prednáška, odprezentovaná mimoriadne pútavou a modernou formou, sa zamerala aj na problematiku umiestnenia, funkcie, údržby a spravovania objektov ľahkého opevnenia, tzv. ropíkov – bunkrov, vybudovaných v línii na Gemeri v rokoch 1937-1938, a ktoré slúžili na stráženie a obranu československých hraníc pred útokom z juhu. O tom, že problematika prítomných zaujala, svedčia aj početné diskusné príspevky po prednáške.
Rok 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote navštívilo v roku 2018 spolu 18 593 návštevníkov, čo je o takmer 5 tisíc viac ako v roku 2017. Prispel k tomu aj fakt, že sme v uplynulom roku pripravili pre návštevníkov mnoho sprievodných aktivít, a tie verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 4 475, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000 sme zaznamenali mesačne takmer vždy, v júli to bolo až 2 158 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2018. Počas letnej sezóny, na prelome mesiacov júl-august bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
V piatok, 1. februára 2019, keď brány všetkých ostatných škôl v Revúcej ostali zatvorené – veď boli polročné prázdniny, bolo u Zocháčov ako v úli. Chystal sa už štvrtý Zochov bál. Zamestnanci Základnej školy I. B. Zocha pozvali aj tento rok všetkých rodičov a priaznivcov školy na už tradičné podujatie. O 19 – tej sa v priestoroch nádherne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Alfa zišlo 101 účastníkov bálu. Pri vstupe vzácnych hostí vítala riaditeľka školy Mgr. Katarína Krištofová, ktorá 4. Zochov bál aj slávnostným prípitkom otvorila. Hneď na úvod všetkých motivovali tanečníci z tanečného štúdia Happy dance, ktorí predviedli ukážky spoločenských tancov. A potom sa už parket zaplnil účastníkmi bálu. Do tanca hral DJ Dušan Dojčár a okrem hudobnej produkcie stíhal aj fotografovať.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) DTKG
Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi
Napísal(a) NM
V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav
Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí. Jedným z nich je aj nadaný fotograf Miqo Cash
Napísal(a) GC
Niet pochýb, že Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sú svojou prácou známi nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny.
Jedným z týchto ľudí je aj nesmierne nadaný fotograf Miqo Cash. Je pre nás veľkou cťou, že sme minulého roku mohli vystavovať jeho fotografie pod názvom Návrat do súčasnosti v Dome kultúry v Revúcej. A práve séria fotiek, ktorá bola u nás vystavená, vyhrala prestížne svetové ocenenie.
V súťaži ONE EYELAND PHOTOGRAPHY AWARDS, do ktorej sa zapojilo 64 krajín s viac než 4000 fotografiami, Miqo Cash v každej zo siedmich kategórií získal striebro a ako jediný z celého Česko-Slovenska tak získal najviac, t. j. 7 strieborných ocenení.
Viac...
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Jarné prázdniny pre prázdninujúcich žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutoční v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel, Šafárikova 43 v Rožňave. Pre žiakov z materských škôl a prvého stupňa ZŠ majú pracovníci múzea pripravené zaujímavé komentované prehliadky Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, aktuálne vynovenú o autentické zvuky vtákov a iných zvierat, ktoré sa v nej nachádzajú. Malí návštevníci múzea následne absolvujú malé tvorivé dielne na tému: Vtáčiky v zime, kde budú môcť modelovať, vyrábať a maľovať krásne modely práve s touto tematikou.
Ocenenie Srdce na dlani patrí od 4. februára aj Ondrejovi Dobošovi a jeho webovej stránke Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja opäť udeľovalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré sa udeľuje dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam, organizáciám či skupinám dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou prispeli k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo rôznych skupín obyvateľov a pôsobia na území Košického kraja. Okrem poďakovania týmto ľuďom aktivita centra smeruje k zvýšeniu statusu dobrovoľníctva v očiach verejnosti, jeho prestíže, ale aj k samotnému rozvoju dobrovoľníckych aktivít. Snahou Centra dobrovoľníctva je vyzdvihnúť a oceniť ľudí, ktorých dobrovoľná práca je výnimočná, vysoko prospešná a ktorí sú inšpiratívnym príkladom aj pre ostatných.
Štyri pohľady z južného Borsodu uvidíte v Rožňave
Napísal(a) Papp István
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu s názvom 4 pohľady z južného Borsodu, ktorej vernisáž sa uskutoční dňa 7.2.2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25. Tvorivý kolektív z južného Boršodu, tzv. ŠTVORKA: Pap István - fotograf, Novák József – maliar, Szikszai Róbert – grafik, Nagy István – učiteľ maľby, maliar, sa spojili s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí, kroje – ich rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov, ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).