Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 1. marca 2019 o 14.30 hod.
Do výtvarnej súťaže sa zapojili aj tento rok žiaci MŠ, ZŠ i ZUŠ z okresu Rimavská Sobota. Na výzvu zareagovalo celkovo 20 škôl,
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
„Ak ide o to, naučiť sa komunikovať s ľuďmi, neexistuje nič lepšie ako stretávanie sa s ľuďmi.“ - Abigail Bairdová
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 16:30 hod. PhDr. Petra Lőrincza z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rožňave. Stretnutie s odborníkom pod názvom Digitálne detstvo sa bude konať pre širokú verejnosť, ako rodičov, starých rodičov, tak i pedagógov.
Technika nás pohltila! A to doslova. Digitálne médiá – počítače, smartfóny, navigácie a v neposlednom rade televízia nám menia životy.
Pamiatky ožili. Výstava Znovuzrodené pamiatky II je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si vo svojej galérii prichystalo ďalšiu unikátnu výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II, na ktorej sú formou reprezentatívnych fotografií a trojrozmerných ukážok reštaurovaných diel prezentované spoločné i individuálne práce dvoch reštaurátorov – obnovené pamiatkové objekty z okresu Rožňava, ale aj z iných miest na Slovensku.
V piatok 22. februára 2019 sa uskutočnila vernisáž tejto výstavy, na ktorej boli prítomní obaja autori výstavy – reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň, ako aj kurátorka výstavy Edita Kušnierová.
Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Posledný februárový deň, 28. 2. 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia Kino Gemer, ktorá predstaví publikáciu „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ z dielne košickej organizácie Východné pobrežie. Tomáš Filo a Maroš Juhás predstavia región Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí smerujúcich z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej.
Kniha „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, do ktorej autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy.
Fešandy pandy a ostatní kamaráti so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja začne 20. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 8:00 hod. so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou, ktorá pochádza z obce Rožňavské Bystré a svoju knižnú tvorbu predstaví pod názvom Fešandy pandy a ostatní kamaráti.
Ivona Ďuričová po skončení gymnázia vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a odišla do Bratislavy, kde momentálne žije a tvorí. Do literatúry vstúpila zbierkou Básnenie. Nasledovali knihy pre dospelých a napokon sa rozhodla písať aj pre deti.
Na návšteve u priateľov v maďarskom Tótkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo to ináč ani tento rok. V sobotu 23. februára 2019 prijala štvorčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu, ubiehala však veľmi rýchlo. Cestu sme si krátili spomienkami na spoločné chvíle strávené s maďarskými kolegami. Prvá cesta viedla na hasičskú zbrojnicu v Tótkomlósi, odkiaľ sme sa presunuli do priestorov slovenskej školy, kde sa konala samotná výročná členská schôdza. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata s domácimi dobrovoľnými hasičmi, ale aj s hasičmi z rumunského Nadlaku a srbského Horgošu, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel v Rožňave. O podujatie mala záujem takmer päťdesiatka návštevníkov. Program pozostával z dvoch častí. Najprv si malí návštevníci s rodičmi mohli vychutnať komentovanú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je aktuálne vynovená o autentické zvuky cicavcov a vtákov, ktoré sa v nej nachádzajú. V druhej časti programu sa deti presunuli do prednáškovej miestnosti v Zážitkovom centre Sentinel, kde pre nich pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave prichystali tvorivé dielne na tému „vtáčiky v zime“.
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sme 20. marca 2019 slávnostne otvorili výstavu rôznych druhov palíc, ktoré vyšli spod rúk výrobcu ľudových umeleckých predmetov Pavla Ferdinandyho z Revúcej. Azda by sme mohli povedať, že v dramaturgii výstav sa v tomto roku držíme jednej tematickej línie, keďže po predchádzajúcej výstave o „paličkovaní“, teraz vystavujeme „palice“... Človek sa stretáva s palicou už odmalička a v rôznych podobách. Všimli ste si? Ledva chlapčisko začne chodiť, na prechádzkach s obľubou zbiera po uliciach palice, paličky, prútiky či konáriky... Paličkou nám v škole ukazovali na tabuli nové veci, ale občas do nás učivo palicou aj vtĺkali. Na dedine sme voľakedy ako šarvanci pred sebou paličkou poháňali koleso a bola z toho zábava.
Tretia krojovaná fašiangová veselica bola ako voľakedy: pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle
Napísal(a) Mgr. Natália Poprocká
FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
Viac...
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.
Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Jelšavskí hasiči bilancovali aj za účasti hostí z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave netradične v piatok, 15.2.2018, bilancoval svoju činnosť za rok 2018 na výročnej členskej schôdzi. Na hasičskú zbrojnicu sa po obede začali schádzať aj zahraniční hostia z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša. Pred 16. hodinou sa začala napĺňať veľká zasadačka Mestského úradu v Jelšave, kde sa konala spomínaná schôdza. Úvod patril videu, kde si prítomní obrazom pripomenuli, aký bohatý rok, čo sa týka rôznorodých činností, majú dobrovoľní hasiči za sebou. Potom prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava a menoval návrhovú komisiu – Zdenka Švejkovského, Ondreja Chlebuša a zapisovateľa Gabrielu Jakubecovú.
Potom nasledovali správy o činnosti za rok 2018, ktoré predniesli:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).