Obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Koncom roka 2018 sme z historickej zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia. Cieľom projektu bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola známa rimavskosobotská rodina fotografa Gejzu Pappa. Pappova rodina žila na dnešnej Šrobárovej ulici a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich obývačky. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý v priebehu pol roka prinavrátil jej niekdajší vzhľad.
Nevrátili sme sa...
1. voj. Martin BENDÍK
Narodil sa 6. augusta 1879 v Nižnej Slanej, ECAV, príslušník HIR č. 9 Košice. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Dňa 13. 2. 1906 sa oženil s Máriou Hudákovou z Henckoviec. V manželstve sa narodili dcéry Mária (6. 7. 1910) – vydala sa 11. júna 1927 za Martina Černaja a Zuzana (7. 9. 1912) – vydala sa 5. mája 1934 za Ondreja Ondreja.
Nová akvizícia diel maliara Eduarda Putru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v rámci akvizičnej činnosti každoročne dopĺňa svoj zbierkový fond o nové artefakty. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj zbierkové predmety z oblasti výtvarného umenia, ktorých počet dnes presahuje 2 000 kusov umeleckých diel. Programovo sa múzeum sústreďuje na zbieranie a dokumentáciu diel regionálnych výtvarníkov. V uplynulom roku 2018 sa vďaka finančnej dotácii z Fondu na podporu umenia a zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja podarilo zakúpiť sedem olejomalieb maliara Eduarda Putru (1883 - 1915), ktorého tvorivý život bol spätý najmä s mestom Rimavská Sobota. Putra sa narodil v roku 1883 v Hrušove (okr. Rimavská Sobota), študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote,
Adventný koncert v Rožňavskom Bystrom navodil nielen sviatočnú atmosféru
Napísal(a) Z. Poláková
Podvečer tretej adventnej nedele patril v Evanjelickom cirkevnom zbore Rožňavské Bystré realizácii adventného koncertu – na podporu prebiehajúcich rekonštrukčných prác v interiéri evanjelického kostola. V sále Kultúrneho domu po prezentácii o histórii ev. kostola, s programom vystúpili: talentované Bystränšätá – ktoré svojím spevom umocnili sviatočnú atmosféru, speváčky: Eva Dovcová a Dominika Ďurská a hrou na klávesové nástroje sa predstavili: Šimon Majerník a Zuzana Poláková. V Rožňavskom Bystrom vďaka nim zazneli skladby rôznych hudobných štýlov - od svetoznámych árií až po nezabudnuteľné filmové piesne a koledy. Programom rozdeleným do štyroch tematických častí pod názvami: Rozprávka, Láska, Modlitba a Vianoce prítomných hovoreným slovom sprevádzala Miroslava Macková.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava eviduje za vlaňajšok vyše tridsať zásahov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2018 spolu 34 zásahov, z toho 25 požiarov, technických zásahov 7 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 6. Najviac sa zasahovalo v pondelok 8-krát, potom v stredu a v nedeľu po 6-krát, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, štvrtok 9-krát a v piatok najmenej 2-krát. Najčastejšie horel lúčny porast 5-krát, rodinné domy 3-krát a kontajnery 2-krát.
Honvédsky peší pluk č. 9 – HIR 9 Košice
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Medzi takéto jednotky patril aj Honvédsky peší pluk č. 9 (Kassai 9. honvéd gyalogezred). Ako vyplýva z názvu v origináli, tento pluk sídlil v Košiciach. V Košiciach bol umiestnený štáb pluku i všetky tri prápory. Pluk bol doplňovaný z obvodov Košice a Spišská Nová Ves. To v praxi znamená, že v ňom slúžili muži z celého východného Slovenska.
Mobilizačné plány určovali tento pluk do zostavy 77. honvédskej pešej brigády,
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.
Medovníkové vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V predvianočnom období sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave opäť konali tvorivé dielne, aby sme sa spolu s deťmi pripravovali na Vianoce. Tentoraz nám pomohla aj aktuálna výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorá nás inšpirovala k zdobeniu vlastných medovníkov ako vianočných ozdôb. Deti si najprv prezreli túto zaujímavú výstavu, porozprávali sa o význame medovnikárskych produktov, v rámci ktorých hrali významnú rolu vždy aj vianočné ozdoby a sladkosti. Následne si vlastnoručne ozdobili svoje medovníky. Neostali sme ale len pri medovníkoch. Pripravili sme si s deťmi aj ďalšie vianočné ozdoby. Deti s radosťou vyberali ozdoby, usilovne strihali, maľovali a lepili, a tak vznikli krásne vianočné gule, venčeky a anjeliky.
Zimný zraz hry PLAMEŇ v Jelšave potešil deti revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej zorganizovala v sobotu 29. 12. 2018 zimný zraz hry Plameň v telocvični Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave pre deti revúckeho okresu vo veku od 8 do 16 rokov. Súťažili 5 – členné družstvá chlapcov a dievčat z okresu Revúca v uzlovej štafete, v štafete 5 x 20 metrov a v štafete dvojíc. Všetky kolektívy mali po dva pokusy. V oboch kategóriách zvíťazili plameniaci z Chyžného – dievčatá s časom 141,00 sekundy a chlapci s časom 117,62 sekundy. Víťazi boli ocenení medailami podľa umiestnenia a kolektív diplomom za umiestnenie. Bolo to príjemné spríjemnenie voľných chvíľ počas zimných prázdnin. Najbližšiu súťaž pre deti plánujeme v mesiaci marec – bude to pretek jednotlivcov pod názvom Železný hasič.
Viac...
Prápor poľných strelcov č. 29 – FJB 29 Lučenec
K jednotkám so silným slovenským zastúpením v rakúsko-uhorskej armáde pred I. svetovou vojnou patril aj Prápor poľných strelcov č. 29 (Feldjaegerbatallion Nr. 29, FJB 29) z Lučenca. Táto jednotka vznikla v roku 1859. Pred I. svetovou vojnou bol štáb práporu a väčšina rôt dislokovaná v Monfalcone. Jedna rota bola dislokovaná v Ronchi (Taliansko). Náhradná rota bola umiestnená v Lučenci. V Prápore poľných strelcov č. 29 slúžili muži z doplňovacej oblasti Košice. V roku 1914 bolo národnostné zloženie práporu nasledujúce: 67 % Slovákov, 29 % Maďarov a 4 % iných národností.
Bojové cesty jednotiek, v ktorých bojovali naši predkovia
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci.
Peší pluk č. 25 (IR 25) – Lučenec
Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz.
Betlehemské svetlo lásky svieti už aj v našom Gemeri
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jedenásťročný Niklas Lehner z Vorchdorfu v okrese Gmunden je tohtoročným Dieťaťom svetla. Už 32 rokov Betlehemské svetlo pripomína posolstvo vianočného pokoja. Skauti tento rok rozdávajú Betlehemské svetlo už po 30-tykrát (na Slovensku po 29-tykrát). Preto ich rakúska stanica ORF teraz oslovila, aby práve oni nominovali Dieťa svetla. Voľba padla na Niklasa Lehnera, ktorý sa na rozdávaní svetla podieľa už roky a čo sa týka lásky k blížnemu, je pre mnohých vzorom. „Dôležitosť pokoja vnímam už od ranej mladosti,“ povedal. V roku 2018 prišlo na Slovensko Betlehemské svetlo 15. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii v Linzi odpália zástupcovia Slovenského skautingu.
Milí čitatelia!
Opäť sú pred nami Vianoce, čas, na ktorý sa väčšina z nás teší po celý rok, akoby sa práve tu ponúkal jedinečný priestor pre stíšenie, kľud a nefalšovanú radosť v kruhu blízkych, aspoň na krátku chvíľu. S tými, ktorých milujeme a ktorí milujú nás, chceme počas týchto dní zažívať atmosféru harmónie, pokoja, lásky a radosti. Chceme prežívať teplo rodinného krbu. Zvykli sme si akosi tradične spájať Vianoce s takouto rodinnou pohodou. Avšak Vianoce by nemali byť len o týchto emóciách, pocitoch napriek tomu, že z rozličných médií sa nám každoročne podsúva akosi jednosmerne práve tento aspekt, možno aj kvôli každodennému zhonu a stresu počas roka.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).