Vernisáž výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca zožala úspech
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v utorok 27.11.2018 slávnostne otvorili výstavu Rožňava Baňa – život a práca v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 100 záujemcov. Riaditeľ múzea, Pavol Lackanič, na úvod všetkých privítal a v krátkosti predstavil projekt Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva, vďaka ktorému mohla byť táto výstava prezentovaná verejnosti. Na slávnostnej vernisáži boli prítomní aj maďarskí priatelia zo združenia Észak - Keleti Átjáró Kulturálisés Tudományos Közhasznú Egyesület z Miskolca, ktorí sú partnermi OZ Medza v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva.
Ako si vyrobiť originálny voňavý vianočný venček
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Pozývame vás stráviť predvianočnú atmosféru. Nadštandardné pracovné kontakty s Baníckym múzeom v Rožňave umožnili Lada kreatív pripraviť pre vás aj originálny vianočný tvorivý kurz. Vyrobíme si na ňom voňavý venček z pravých ozdobených medovníkov, škorice, koriandra, pomarančov a rôznych zaujímavých a voňavých ingrediencií. Venček si budete môcť doma zavesiť na dvere, alebo použiť ako dekoráciu vášho slávnostného stola. Hotový venček si v peknej krabičke zoberiete domov. LADA kreatív vám pripraví všetky pracovné materiály a pomôcky. Na ochranu vášho oblečenia budete mať k dispozícii pracovné zástery.
Veže zaliate slnkom - Architektonická tvorba Júliusa Sándyho
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dňa 6. decembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry.
Ozdoba poličiek v kredenci - textilné vyšívané pásy na výstave v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas decembra vystaví textilné vyšívané pásy, ktoré v minulosti zdobili nie jednu kuchynskú poličku v domácnosti. Vystavené budú v priestoroch múzea od 3. do 31. decembra 2018. V minulosti si kuchyne gazdiné zdobili najmä vlastnoručne vyšívanými textíliami. Popri obrusoch, obrúskoch, či plátených nástenkách to boli tiež vyšívané, alebo háčkované pásy - „štráfy“, ktoré zdobili predovšetkým okraje políc kuchynského nábytku. Na našom území sa začali používať v prvých desaťročiach 20. storočia v súvislosti so zmenou podoby kuchýň, kedy otvorené ohnisko bolo postupne nahrádzané sporákmi a začal sa používať svetlejší kuchynský nábytok.
Osem zo štrnástich kníh napísal Pavol Hlodák o rodnej obci Muráň
Napísal(a) MG od
Na stránke Maj Gemer z času na čas uverejňujeme tiež informácie o nových knihách, či publikáciách, ktoré práve vyšli v niektorom meste, či obci nášho Gemera. Teraz je čas informovať vás, že v Muráni vyšla druhá kniha z plánovaného cyklu historických diel Ing. Pavla Hlodáka, muránskeho rodáka žijúceho v Kalinove pri Lučenci, s názvom Obec Muráň SVEDECTVO ČASU, ktorá bola krstená 21. septembra 2018 v rámci kultúrneho podujatia Dedina ožíva. Je zaujímavé, že knihu do života uviedla Ing. Beátka Hrušková (rod. Vrabcová) z Veľkého Krtíša, spolužiačka Pavla Hlodáka, a to spolu s hosťom z českého družobného mesta Fryšták. V úvode krstu naznačila, že obec Muráň stále patrí k jej životným láskam i s ľuďmi, na ktorých môžu byť právom všetci v Muráni hrdí, s dôrazom na autora, jej dobrého kamaráta z detstva.
Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva
Napísal(a) Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Čo všetko dokázala vykúzliť Čarovná studnička v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Mestečko Hnúšťa bolo v piatok 23.11.2018 miestom Čarovnej studničky. Gemersko – malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, tu vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vytvorilo celodenné edukačné aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Svoje aktivity začali už zavčas rána v Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti, a to tvorivými remeselnými dielňami. Odborné pracovníčky GMOS prezentovali dávne remeselné tradície, ktoré na hrnčiarskom kruhu predvádzala Ing. Magdaléna Kantorová, výrobu cigánskych tkaničiek prezentovala Mgr. Kristína Lendvorská, Mgr. Anetta Cvachová prezentovala vianočné ozdoby. V ďalšej triede Mgr. Stanislava Zvarová prezentovala tradičný odev.
Slovenský spisovateľ Jozef Banáš predstaví v Rožňave svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva verejnosť do svojich priestorov na Lipovej ul. č. 3 na besedu so slovenským spisovateľom Jozefom Banášom v piatok 30. novembra 2018 o 17:00 hod. Autor predstaví svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“.
Milan Rastislav Štefánik patrí do prvých radov Slovákov, ktorí si zaslúžia náš obdiv. Bol velikán nielen pre nás, ale i pre Čechov a Francúzov. Vždy šiel za svojim snom pripravený siahnuť na dno svojich síl. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
Viac...
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
Film o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Posolstvo Slovenského evanjelického a. v. gymnázia vo Veľkej Revúcej pretrváva dodnes. V súčasnosti chcú tvorcovia filmu toto posolstvo zachytiť formou polohraného dokumentu, ktorý sa v Revúcej začal točiť od konca októbra tohto roka. Zámerom je poskytnúť divákovi možnosť vytvoriť si celkový obraz o pomeroch, v ktorých gymnázium vzniklo, o jeho profesoroch, žiakoch, okolnostiach jeho zrušenia a o význame gymnázia, aký dnes zaujíma v dejinách slovenského školstva. Snahou tvorcov bude čo najvernejšie zachytiť históriu gymnázia od jeho vzniku po jeho nútené zavretie, ako aj atmosféru danej doby, a to prostredníctvom vybraných udalostí a príbehov, spojených s významnými postavami. Tvorcovia filmu nechcú predstaviť onú dobu prostredníctvom nezáživného mentorského dejepisného dokumentu,
Československý deň bol plný zaujímavých informácií
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V utorok 13.11.2018 múzejníci z Baníckeho múzea v Rožňave privítali záujemcov na podujatí Československý deň v rámci série podujatí Košického samosprávneho kraja, Osmičkovej jesene. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv odzneli prednášky. V prvej sa Pavol Lackanič zaoberal problematikou najvýznamnejších priemyselných podnikov na Gemeri v období 1. ČSR a taktiež nezabudol poukázať ani na celkovú hospodársku situáciu v novovzniknutom štáte. Následne Pavol Horváth sa venoval téme vytvárania, úloh Československej armády v tomto medzivojnovom období, ako aj jej stretmi s Maďarskou Červenou armádou v máji a júni 1919. V rámci prednášky spomenul aj postoje obyvateľov Rožňavy a okolitých obcí na zmenu štátnych hraníc a prítomnosť samotnej armády na tomto území.
Pozývame vás stráviť predvianočnú atmosféru v Medovníkove
Napísal(a) D. Lacková
V spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave pripravila Lada kreatív aj tento rok obľúbený kurz predvianočného zdobenia medovníkov. Spoločne odhalíme tajomstvo mäkkých medovníkov a bielkovej polevy. Na kurze dostanete recepty na medovníčky nadýchané a mäkké. Na medovníčky, ktoré vám nestvrdnú a ak ich uchránite pred mlsnými jazýčkami vydržia aj pol roka. Potom si spoločne vyskúšame sladké kreslenie zdobiacim vreckom. Naučíme sa ťahať rovné čiary, ale i robiť pekné vlnovky. Hotové medovníky si v peknej krabičke zoberiete domov. KURZ TRVÁ: cca 120 min. DÁTUM: streda 28.11.2018 o 17.00 hod. CENA: 15 Eur (zahŕňa 10 ks medovníkov, bielkovú polevu, zdobiace vrecko, krabičku). MIESTO: Galéria Baníckeho múzea na Námestí Baníkov v Rožňave.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-