Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu
Napísal(a) Anežka Kleinová
„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizovalo v poradí už deviaty ročník festivalu detských folklórnych súborov Gemera-Malohontu pod názvom Gemerská podkovička. Podujatie sa uskutočnilo 12. októbra 2018 a zúčastnilo sa na ňom viac ako 120 účinkujúcich z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Čížiček z Tisovca a Lykovček z Revúcej. V dopoludňajších hodinách si účastníci festivalu uctili na miestnom cintoríne v Revúcej pamiatku Evky Skalskej, na počesť ktorejsa festival koná a ktorá bola zakladajúcou členkou a dlhoročnou vedúcou
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave privíta členov Spišského literárneho klubu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v stredu 17.10.2018 v dopoludňajších hodinách v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3 stretnutie s Jánom Petríkom, vedúcim Spišského literárneho klubu a jeho členmi. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Spišský literárny klub je voľné združenie autorov všetkých literárnych žánrov.
Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci série kultúrnych podujatí Roka Kálmána Tichyho 2018 sa uskutoční odborná konferencia s medzinárodnou účasťou Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy. Podujatie sa uskutoční dňa 24.10.2018 od 9.00 hod. v Gemerskom osvetovom stredisku a pripravilo ho prostredníctvom projektu Banícke múzeum v Rožňave a ostatní partneri: Mesto Rožňava, OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Gemerské osvetové stredisko a OZ Drázus. Konferencia je venovaná širokému okruhu ako odborníkov, tak aj laikov, ktorí sa zaujímajú o život a dielo významného rožňavského rodáka. Aktívne sa na nej formou vlastnej prednášky zúčastní 9 odborníkov, vrátane 4 zahraničných (Maďarsko). Pre návštevníkov podujatia bude zabezpečené simultánne tlmočenie
Drienčany privítajú účastníkov súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou v poradí už 15. ročník regionálnej a 13. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Podujatie sa uskutoční 17. – 18. októbra v Drienčanoch a koná sa na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž začína počas obidvoch dní o 9.00 hod. slávnostným otvorením a kultúrnym programom, kde sa v prvý deň predstavia žiaci Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty. Druhý deň ich vystrieda detská ľudová hudba a speváci detského folklórneho súboru Hájik z Rimavskej Soboty.
Pozvanie na prednášku prof. Emila Višňovského do Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) Kláštor
Srdečne vás pozývame do Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor na Námestí baníkov (Betliarska 2) vo štvrtok 11. októbra o 18:00 na prednášku profesora Emila Višňovského na tému „Pre koho bolo (toto) mesto a pre koho je dnes?“ Pochopiť mesto, rozpoznať princípy a pravidlá jeho fungovania, dešifrovať hranice, v ktorých sa tvoria jeho štruktúry a vytvára jeho identita - napríklad aj na toto potrebujeme človeka s abstraktným, analytickým myslením, človeka vzdelaného v disciplíne zvanej filozofia. Prof. Emil Višňovský, PhD. z Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK je presne tým človekom, ktorého skrátka treba počuť a počúvať, aby sme prenikli pod povrchy frázovitého mediálneho či politického balastu k niečomu, čo nám pomôže pochopiť a "čítať" priestor, v ktorom žijeme.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pre veľký záujem aj v tomto roku organizuje víkendový kurz tkania, ktorý sa uskutoční 19. – 21. októbra 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Účastníci na kurze získajú základné znalosti o tradíciách tkania, druhoch tkanín, vzorovaní a využití tkanín v súčasnosti. Zdokonalia sa v tkaní rôznymi druhmi väzieb, vzorovaní tkanín preberaním, brožovaním a ažúry, ale aj v zabezpečení všetkých prípravných prác tkania, ako je snovanie a navíjanie osnovy na krosná. Kurz bude viesť skúsená lektorka – známa tkáčka Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou, ktorá sa tkaniu venuje už takmer dve desaťročia.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Divadlo Theátrum Rožňava pripravuje pre deti základných škôl podujatie pod názvom „Spievané písmenká.“ Stretnutie sa bude konať vo štvrtok 11.10. 2018 o 9:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Theátrum je malé autorské divadlo. Vychádza z potreby samostatnej tvorby a zúročuje viac ako dvadsať rokov skúseností na profesionálnych divadelných scénach.
Výstava Gemer v období 1. ČSR je už otvorená
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci tzv. Osmičkovej jesene Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne otvorilo výstavu pod názvom Gemer v období 1. ČSR.
Vo štvrtok, 4. októbra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv zazneli tóny hudobnej vložky Základnej umeleckej školy a následne riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič, srdečne privítal prítomných hostí. K jeho príhovoru sa pripojil aj Daniel Rusnák, podpredseda Košického samosprávneho kraja a následne aj spoluautor výstavy, Pavol Horváth. Autori okrem výstavy predstavili aj informačnú skladačku, ktorá bola vydaná k tomuto podujatiu a upozornili na odborné prednášky viažuce sa k výstave,
Viac...
Odpovede z prvej ruky o svetovom projekte CERN
Napísal(a) J. Genčanský
V úspešnom cykle Vedeckých kaviarní sme v Revúcej hostili 4. októbra 2018 slovenského odborníka vo fyzike Doc. RNDr. Dušana Bruncka, CSc. Miestne kultúrne inštitúcie – Mestské kultúrne stredisko a Múzeum PSG v spolupráci s občianskym združením Quirinus – usporiadali prednášku s besedou. Viac ako pol stovky záujemcov prilákala zvedavosť o odpovede na otázky: Sú vyššie dimenzie? Prečo zo stoličky nikdy nespadneme? Dokážeme vidieť častice vlastným zrakom? Prečo voľný pád smeruje vždy k stredu Zeme? Naozaj bol Veľký tresk? Špičkový slovenský vedec po odbornej prednáške skutočne zodpovedal aj tie najzasvätenejšie otázky Revúčanov – jadrových fanúšikov-amatérov.
Súčasná minulosť v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Ing. Marián Manduch, autor mnohých fotografií regionálneho rozsahu, ktoré zachytil svojím objektívom, prezentuje svoje práce a úspechy od stredy 3. októbra 2018 na výstave v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá nesie názov Súčasná minulosť. Vernisáž výstavy otvorili svojím hudobným vstupom členovia Speváckeho zboru Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Diela úspešného fotografa si môžete pozrieť do 2. októbra od pondelka do piatku v čase 8:00 - 16:00 v podkroví múzea, vstupné je 0,50 EUR.
Ing. Marián Manduch sa narodil 8. októbra 1954 v Nitre. Do roku 1984 žil v Malých Ripňanoch. Od roku 1984 žije v Mojzesove. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Inštitútu výtvarnej fotografie SČF v Prahe.
Vernisáž fotografií Miqa Casha z histórie Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína:
„Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
Tokaj na Gemeri - výstava, folklór, ochutnávka tokajských špecialít
Napísal(a) A. K.
Hovorí sa, že východ Slovenska a jeho obyvateľov najprv treba spoznať, až potom si o nich utvoriť názor. Avšak či obyvatelia nášho Košického kraja dostatočne poznajú svoj región? Možno skôr si odskočíme k moru, ako za roh k susedom, pričom Košický kraj sa môže pýšiť viacerými krásnymi miestami, mestami alebo atrakciami, ktoré ho robia atraktívnym, a zároveň zaujímavým pre verejnosť či turistov z celého Slovenska. Jedným zo zámerov kultúrnej ponuky Gemerského osvetového strediska (GOS) na nasledujúce obdobie je predstaviť kultúrne, prírodné a historické dedičstvo aj iných regiónov kraja a poskytnúť tak Gemerčanom dôvody na ich spoznávanie.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-