Betlehemské svetlo lásky svieti už aj v našom Gemeri
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jedenásťročný Niklas Lehner z Vorchdorfu v okrese Gmunden je tohtoročným Dieťaťom svetla. Už 32 rokov Betlehemské svetlo pripomína posolstvo vianočného pokoja. Skauti tento rok rozdávajú Betlehemské svetlo už po 30-tykrát (na Slovensku po 29-tykrát). Preto ich rakúska stanica ORF teraz oslovila, aby práve oni nominovali Dieťa svetla. Voľba padla na Niklasa Lehnera, ktorý sa na rozdávaní svetla podieľa už roky a čo sa týka lásky k blížnemu, je pre mnohých vzorom. „Dôležitosť pokoja vnímam už od ranej mladosti,“ povedal. V roku 2018 prišlo na Slovensko Betlehemské svetlo 15. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii v Linzi odpália zástupcovia Slovenského skautingu.
Milí čitatelia!
Opäť sú pred nami Vianoce, čas, na ktorý sa väčšina z nás teší po celý rok, akoby sa práve tu ponúkal jedinečný priestor pre stíšenie, kľud a nefalšovanú radosť v kruhu blízkych, aspoň na krátku chvíľu. S tými, ktorých milujeme a ktorí milujú nás, chceme počas týchto dní zažívať atmosféru harmónie, pokoja, lásky a radosti. Chceme prežívať teplo rodinného krbu. Zvykli sme si akosi tradične spájať Vianoce s takouto rodinnou pohodou. Avšak Vianoce by nemali byť len o týchto emóciách, pocitoch napriek tomu, že z rozličných médií sa nám každoročne podsúva akosi jednosmerne práve tento aspekt, možno aj kvôli každodennému zhonu a stresu počas roka.
Fond na podporu umenia podporil v roku 2018 aj tri projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gejza Hermélyi
Rok 2018 bol, z hľadiska projektov podporených z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia (FPU), pre Banícke múzeum v Rožňave veľmi úspešný. V oblasti ochrany zbierkových predmetov, objektov múzea, ktoré patria medzi národné kultúrne pamiatky, ako aj ochrany zamestnancov a návštevníkov, boli v roku 2018 podporené tri projekty (Nedáme si spapať zbierky! III., Strážne oči a Nekazme si dojem) z verejných zdrojov FPU celkovou sumou 8 910 €.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea v Rožňave je Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, zameraná predovšetkým na prezentáciu živej a neživej prírody Národného parku Slovenský kras a jaskyniarstva. Jaskyne predmetného územia boli v roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva Unesco. V expozícii sa nachádza množstvo kvalitných preparátov živočíchov, rozdelených podľa biotopov (fauna tečúcich a stojacích vôd, biotop kultúrnej stepi, biotop intravilánov miest a dedín, lesné biocenózy, fauna škrapových polí). Napriek tomu, že prírodovedná expozícia je našou najstaršou, preparáty sú vo veľmi dobrom technickom stave.
Maľby na skle – predmet mesiaca január 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas januára 2019 budú v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea vystavené maľby na skle pochádzajúce z okolia Rimavskej Soboty zo začiatku 19. storočia. Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov.
Svet fotografií, farieb a života Maroša Detka
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca – TIC
Fotografovanie chápeme ako schopnosť, pri ktorej sa sami realizujeme. Fotografovanie je teda sebavyjadrenie, sebarealizácia, aktualizácia nášho potenciálu v zmysle vymyslieť, vytvoriť niečo nové a hodnotné, pretvárajúc tak niečo čo je, na niečo lepšie. A to sa veľmi dobre darí revúckemu rodákovi a známemu fotografovi Marošovi Detkovi, ktorého som poprosila o rozhovor.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Keď som mal dvanásť – trinásť rokov k fotografovaniu ma priviedol otcov starý
Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Prišla poďakovať zasahujúcim hasičom, ktorí jej zachránili rodinný dom v Chyžnom
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vykonalo dňa 14. 12. 2018 odborno – metodické zamestnanie veliteľov dobrovoľných hasičských zborov revúckeho okresu. Toto zamestnanie sa uskutočnilo v priestoroch OR HaZZ v Revúcej. Zamestnanie začalo výkladom vyhlášky MV SR číslo 611/2006 o hasičských jednotkách s vysvetlením jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Ďalej bolo usmernenie k vykonávaniu zásahovej činnosti Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) v prípade samostatného zásahu a v prípade zásahu s jednotkou HaZZ. Táto téma rozprúdila živú debatu medzi prítomnými. Najviac sa rozoberala spojovacia služba – spojenie a komunikácia počas zásahu.
Viac...
Poznáme víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami za rok 2018
Napísal(a) M. Vargová
Mená autorov víťazných fotografií sme spoznali v stredu 12. decembra v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti na otvorení výstavy, ktorá bola vyvrcholením tohtoročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si tu budete môcť pozrieť až do konca marca, potom výstava poputuje do Rimavskej Soboty, Lučenca a Tisovca. Do 6. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 4. júna do 30. septembra 2018, bolo doručených 132 fotografií od 27 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Tornaľa, Brezno a Banská Bystrica.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914
Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.
V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.
Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).