V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien
Napísal(a) J. Genčanský
„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!
U nás taká obyčaj... s programom Spevy spod Stromíša
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na novembrovom folklórnom večere v Dome tradičnej kultúry Gemera v stredu 21. predstaví dve zbierky piesní Spevy spod Stromíša. Uvedie ich zberateľ a autor publikácií Juraj Kováč z Vlachova, nositeľ tradičnej ľudovej kultúry a dlhoročný kultúrny pracovník. Vzácnym hosťom tohto večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá im dala notovú podobu a odborne zaradila spevácky prejav Vlachovčanov. „Samozrejme, že nebudú chýbať ani vlachovské piesne z týchto zbierok v podaní spevákov z Vlachova,“ program večera doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie - interdisciplinárna konferencia v Jelšave
Napísal(a) MG od
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa uskutoční v dňoch 15. - 16. novembra 2018 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave. Konferenciu organizuje Ústav hudobnej vedy, Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a Slovenská botanická spoločnosť pri SAV v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Creative Europe Desk Slovakia, Katedrou zoológie UPJŠ Košice, Mestom Jelšava a Quirirtinus, o. z. Program konferencie začína vo štvrtok 15. novembra o 11. hodine otvorením odbornej aj vedeckej časti.
V ďalšej časti textu uvádzame podrobnejší program spomínanej konferencie aj s prednášajúcimi a ich témami:
Zlomové roky. Týždeň česko-slovenskej kultúry
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravili v stredu 14.11.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť besedu pod názvom „Zlomové roky“. Podujatie sa uskutoční v rámci Týždňa česko-slovenskej kultúry a hosťami budú Dr. phil. Beáta Katrebová - Blehová, PhD. a Ondrej Podolec, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
Príspevok siedmej členskej výstavy rožňavského Fotoklubu Pix-XL k Mesiacu fotografie
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 9.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Už po 28-krát patrí mesiac november vo veľkých mestách po celej Európe Mesiacu fotografie. VII. členská výstava rožňavského Fotoklubu Pix-XL chce prispieť do množstva spomínaných výstav, chce patriť do veľkej rodiny fotografov a dať najavo, že ani malé mesto nezaháľa.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorá predstaví štyridsať žiackych autorov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 15. novembra 2018 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž deviateho ročníka výstavy „Najkrajšie kŕmidlo“. Výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Výstava potrvá do 15. decembra 2018. „Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov,
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Bottovo oslávilo 92 rokov založenia obce vďaka stému výročiu vzniku Československa
Napísal(a) Ing.Veronika Rízová
Vďaka miestnemu spolku Matice slovenskej, Slovenskému Červenému krížu, Obecnému zastupiteľstvu si dňa 26.10.2018 v Kultúrnom dome obce Bottovo na slávnostnom zhromaždení pripomenuli 100. výročie založenia Československa a 92. výročie založenia obce Bottovo. Slávnostné zhromaždenie otvorila predsedkyňa MOMS pani Ludmila Šimková, ktorá privítala hostí z OV MS v Rimavskej Sobote pána MUDr. Petra Draginského a pani Ingrid Šulkovú, riaditeľku Gemersko-Malohontského strediska Mgr. Darinu Kišákovú, pani starostku obce Ing. Andreu Balakovú. Spolu s poslancami Obecného zastupiteľstva v Bottove aj členov DS Daxner z Tisovca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefa Pupalu a všetkých zúčastnených občanov.
Významné medzníky Slovenska v 20. storočí s PhDr. Dušanom Kováčom, DrSc. v rožňavskej knižnici
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II. podujatie s významnou osobnosťou dejín Slovenskej republiky – s PhDr. Dušanom Kováčom, DrSc., slovenským historikom, spisovateľom. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Dušan Kováč, popredný slovenský historik, vyštudoval históriu. Pracoval ako stredoškolský učiteľ a od roku 1968 nepretržite pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Venuje sa slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia.
Viac...
Príďte si s nami pripomenúť Československo
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás v utorok 13. novembra 2018 srdečne pozýva na podujatie Československý deň. Sprievodné podujatie k aktuálnej výstave múzea Gemer v období 1. ČSR sa uskutoční zároveň ako súčasť série podujatí Košického samosprávneho kraja, Osmičkovej jesene. Program určený pre širokú verejnosť sa začína o 15.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Na úvod si záujemcovia budú môcť vypočuť zaujímavé prednášky zo strany autorov výstavy. Pavol Lackanič ich zoznámi bližšie s významnými priemyselnými podnikmi na Gemeri v období 1. ČSR a Pavol Horváth načrtne tému úlohy Československej armády pri začleňovaní Gemera do novovznikajúceho štátu v strednej Európe.
Sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny si pripomenuli a odhalili pamätnú tabuľu v Nižnej Slanej
Napísal(a) Mgr. Radovan Gdovin
V chráme Božom v Nižnej Slanej sa v 23. nedeľu po svätej Trojici konali slávnostné služby Božie, na ktorých si účastníci pripomenuli 100. výročie od ukončenia 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti bola po ukončení služieb Božích odhalená na priečelí chrámu pamätná tabuľa s menami padlých vojakov z Nižnej Slanej. Po tom, čo bola do chrámu Božieho prinesená vojakmi z vojenskej posádky v Rožňave štátna vlajka Slovenskej republiky, všetkých prítomných a hostí privítal brat zborový dozorca kpt. Ing. Marian Turic. Kázňou slova Božieho a liturgiou pri tejto príležitosti poslúžil administrátor Združeného cirkevného zboru ECAV na Slovensku Nižná Slaná – Kobeliarovo a senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin.
Piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy v Honciach, ktorá trvala až do rána
Napísal(a) Vladimír Tököly
V sále kultúrneho domu v Honciach sa dňa 13. októbra 2018 uskutočnil piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy, ktorá sa každoročne Folklórnou skupinou Genšenky z Honiec organizuje pre obyvateľov, priateľov, no najmä rodákov z obce. Hlavným cieľom tohto kultúrneho podujatia je združovanie obyvateľov malej obce v Štítnickej doline, pre ktorých je Rodácka zábava možnosťou stretnúť sa, prehodiť pár milých slov a zabaviť sa s ľuďmi, ktorých by za iných okolností a pri bežnom hektickom živote nemali možnosť stretnúť, ale samozrejme aj utužiť priateľstvá s tými, s ktorými udržiavajú dobré vzťahy každodenne.
Okrem toho Rodácka zábava každoročne priláka do svojej domoviny rodákov, ktorí Honce opustili či už kvôli rodinnému životu, alebo pracovným príležitostiam zaručujúcim lepší život mimo obce, či regiónu.
Dňa 26. októbra 2018 sa žiaci ZŠ J. A. Komenského v Revúcej zapojili do výnimočného projektu RTVS pod názvom PRÍBEH HUDBY – na počiatku bola nota. Išlo o originálny koncert svojho druhu, ktorý sme mohli streamovať prostredníctvom internetu a dobrému technickému vybaveniu školy. Na koncerte sa nám popri 60 člennom Bratislavskom chlapčenskom speváckom zbore predstavil Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a sólisti: Slávka Zámečníková (soprán), Jakub Gubka (barytón) a Marek Štrbák (organ). Celým koncertom nás sprevádzal Gabriel Rovňák ml., ktorý je dirigentom, zbormajstrom a autorom celého projektu. Koncert nás hravou formou previedol dejinami hudby od praveku až po hudbu 21. storočia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).