Plešivecké deti počúvli výzvu Poď sa hrať a hasiči im za to pripravili hasičskú penu
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec (okres Rožňava) v spolupráci s DHZ Plešivec zorganizovali v piatok 3. augusta 2018 v areáli za kultúrnym domom zábavné popoludnie pre deti pod názvom POĎ SA HRAŤ. Počas tohto popoludnia boli pre deti pripravené rôzne zábavno-súťažné hry, kde si deti mohli precvičiť svoju zručnosť.
Dobrovoľný hasičský zbor z Jelšavy (okres Revúca) bol organizátormi oslovený, či by pre deti nepripravil prekvapenie – hasičskú penu. S radosťou sme pozvanie prijali a prekvapenie sa skutočne podarilo. Deti sa vyšantili a osviežili.
Fotografie miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava zachytávajú miesta, okolo ktorých prechádzame možno denno-denne
Napísal(a) P. Horáth
Dňa 26. júla 2018 sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava s názvom Rožňava vo výtvarnej fotografii. O uvoľnenú atmosféru na otvorení výstavy sa postarala trojica hudobníkov: Marieta Roxerová, Peter Henriczy a Dušan Zatroch. Výstavu svojimi príhovormi otvorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave a Štefan Kesi z Fotoklubu PIX-XL Rožňava. Podujatie sa napriek dovolenkovému obdobiu tešilo slušnej účasti. Výstava ponúka netradičný pohľad na Rožňavu skrz približne 50 fotografií od 9 autorov: Andrea Gibasová, Peter Henriczy, Pavol Horváth, Ivan Kerekeš, Štefan Kesi, Gejza Kolesár, Peter Maxin, Jaroslav Ujházy a Ladislav Viszoczky. Autori sa chceli vyhnúť vystavovaniu klasických
Autorská výstava fotografií Jozefa Peniaška v Rožňave - Nerušte moje sny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 8. augusta 2018 o 16.16 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave na otvorenie výstavy fotografií. Autor je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova. Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála. Priznáva, že najprv fotografoval takmer všetko - ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menia a v centre záujmu zostáva človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť. Snívať o fotografovaní začal už v detstve, keď zbadal prvý fotoaparát. Jeho sen sa vyplnil. Naozaj sa stal fotografom, snívanie ho však doteraz neprestalo baviť.
Prečo je hasičská pena aj pre deti z Chyžného taká zaujímavá
Napísal(a) G.J.
Počas letných mesiacov sa na dedinách i mestečkách nášho Gemera najmä pre deti robia rôzne aktivity. Prázdniny sú pre ne na to najvhodnejšou chvíľou, aby sa mohli počas voľna v celej paráde predstaviť a ukázať svoju šikovnosť i dôvtip. Deti sú vďačné a verte, či neverte, ale vždy sa na niečo nezvyčajné tešia. Najmä ak to nesúvisí s vyučovaním, alebo zadávaním rôznych domácich úloh. Presvedčila nás o tom svojím príspevkom pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy, ktorá sa na našej stránke predstavuje rôznymi zaujímavými informáciami z oblasti dobrovoľného hasičstva. Tentoraz si vybrala malú obec Chyžné, ktorá sa nachádza neďaleko Jelšavy a stručne nám napísala:
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať svoje fotografie rožňavský Fotoklub PIX-XL Rožňava
Napísal(a) EHG
„Na každej fotke sú aspoň dvaja – fotograf a divák.“
(A. Adams)
Rožňava má čo ponúknuť, vie očariť bohatou históriou, impozantnou architektúrou, budovami, námestím, charakteristickými uličkami, tajomnými zákutiami....
Starobylá kalvária, katedrála, veže kostolov, dominantná Strážna veža – miesta, ktoré denne vidíte, prešli ste okolo nich nespočetne veľakrát, poznáte ich.
Kolekciou „Rožňava vo výtvarnej fotografii“ sa snažíme prelomiť toto každodenné pozeranie na naše mesto, ponúknuť iný pohľad na poznané, ukázať menej atraktívne rôznym spôsobom, nevidieť iba architektúru, ľudí, kvety, stromy, krajinu..., ale uvidieť farby, svetlo, tiene,
Navždy sa 19. júla 2018 zastavilo srdce dobrovoľného hasiča
Ivana K o v á č a z Jelšavy,
ktorého sme všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi.
V sobotu 21. júla 2018, sme odprevadili na poslednú cestu Zaslúžilého člena Ivana Kováča, čestného predsedu a najstaršieho člena Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Do DPO SR vstúpil v roku 1958. Pôsobil ako preventivár obce a dlhé roky ako predseda DHZ. Ako plynuli roky a nevedel byť aktívne nápomocný aj v zásahovej činnosti, odovzdával svoje skúsenosti mladšej generácii pri rôznych stretnutiach na zbrojnici,
Sirkovanci sa opäť stretli a svojmu rodákovi Jankovi Jasenkovi odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) J. Frák
Občianske združenie Sirkovanci spoločne s Obcou Sirk 14.7.2018 zorganizovalo „Zraz rodákov 2018“. Už v poradí tretie stretnutie sa konalo v kultúrnom dome. Zraz sme otvorili básňou z vlastnej tvorby našej rodáčky Zuzany Hákovej, Ing. Ladislav Čajko sa k účastníkom zrazu prihovoril ako spoluorganizátor predchádzajúcich stretnutí a starosta obce Daniel Fakla všetkých srdečne privítal a poprial príjemnú zábavu. O poslaní Občianskeho združenia Sirkovanci, ako aj našich cieľoch do budúcnosti, informoval člen združenia Tibor Mikluš. Históriu obce Sirk prítomným pripomenul vo svojom príspevku Marián Ziman. Folklórny súbor z Revúčky obohatil stretnutie svojim kultúrnym programom. Počas jeho vystúpenia bola odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi Jankovi Jasenkovi,
Gemersko-malohontské múzeum z technických príčin dočasne zatvoria
Napísal(a) gmm
Od 30. júla 2018 (pondelok) bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom je výmena starých drevených okien za nové. Výmena okien bude prebiehať v stálej vlastivednej expozícii a vo výstavných priestoroch múzea.
Táto výmena okien je III. etapou rekonštrukcie okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách.
Rožňavské kultúrne leto 2018 – Cesta históriou Rožňavy
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave sa aj v tomto roku zapojilo do úspešnej nedeľnej série aktivít Rožňavského kultúrneho leta 2018, ktorú organizuje Mesto Rožňava. Pod vedením pracovníkov múzea sa záujemcovia oboznámili na Námestí baníkov s fotokópiami keramických emblémov - alegorickými znázorneniami poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy, a troch cností – viery, nádeje a lásky - ktoré boli vyhotovené podľa návrhu Kálmána Tichyho. Najmenší si vyskúšali svoju šikovnosť a tvorivosť v obľúbených tvorivých dielňach. Pre verejnosť boli sprístupnené aj aktuálne výstavy v Galérii Baníckeho múzea, ako LUX et TENEBRIS, Gombasecké momentky, Od ihly po šijací stroj a Absolventská výstava
Viac...
Nová akvizícia Gemersko-malohontského múzea - Olejomaľby s námetom Muráňa od Júliusa Sándyho (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z Fondu na podporu umenia finančnú dotáciu na projekt „Akvizícia diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) – II. etapa“, v rámci ktorého sa podarilo zo súkromného vlastníctva zakúpiť dve krajinomaľby s motívom hradu Muráň.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom uhorskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku.
Silica zvládla taktické cvičenie dobrovoľných hasičov okresu Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
Dobrovoľní hasiči okresu Rožňava sa nestretávajú iba na súťažných akciách, nielen na previerkach pripravenosti, ale aj na súčinnostných taktických cvičeniach (TC). Jedno také TC bolo naplánované na 7. júla 2018 v Silici, kde sa zhromaždili všetky povolané DHZO okresu Rožňava, zaradené v kategorizácii celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, a ktoré dostali aj hasičskú techniku. Plán a projekt TC nám pripravil pán Filip Revúcky (predseda Preventívno-výchovnej komisie pri Územnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave a zároveň veliteľ DHZ Slavošovce), ktorý si dal na tom záležať, aby všetko bolo správne vypočítané a naplánované. Ostatné potrebné k akcii sme dohodli a zabezpečili prostredníctvom ochotného pána starostu, zároveň
Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).