Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas zo Slavošoviec do Drienčan
Napísal(a) T. Tomková
Na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského sa každoročne koná recitačná súťaž Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Okresnú súťaž sa nám podarilo presunúť do jeho rodiska, do Slavošoviec. Už druhý rok nám je v tomto zámere naklonený pán starosta Ing. Štefan Bašták, ktorý náš nápad s nadšením uvítal a podporuje ho všetkými silami a prostriedkami. Veľkú zásluhu na recitačnej súťaži má Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach na čele s pani riaditeľkou PhDr. Darinou Labošovou, pani učiteľkou Mgr. Lýdiou Hricovou a celým učiteľským zborom, ktorý sa na príprave podieľal. Nádherná výzdoba, skvelá príprava a nadšenie z tohto podujatia je u nich citeľná.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2018, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch.
Banícke múzeum v Rožňave nás vráti do obdobia medzivojnového Československa
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave si v októbri vlastnou výstavou pripomenie okrúhle 100. výročie vzniku Československa.
V roku 2018 si v Českej republike a na Slovensku pripomíname významné výročie v dejinách Slovenska – 100. výročie vzniku Československa. Banícke múzeum v Rožňave sa zároveň pripája k aktivitám ostatných múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v rámci tzv. Osmičkových rokoch (1918, 1938, 1948 a 1968) výstavou Gemer v období 1. ČSR.
Vznik nového štátu v strednej Európe na výrazne demokratických základoch spojil úsilie dvoch nových štátotvorných národov a samotná značka Československo pretrvala s menšou prestávkou až do roku 1992.
Prvýkrát v Rožňave zaznie veľkolepé Mozartovo Requiem
Napísal(a) OZ Alenka
V sobotu 29. septembra 2018 o 19 h. zaznie v rožňavskom evanjelickom kostole dielo Wolfganga Amadea Mozarta REQUIEM d mol pre sóla, zbor a orchester KV 626. Requiem je posledné Mozartovo dielo, napísané v r. 1791, ktoré už nedokončil. Podľa majstrových zápiskov a odporučení uvedený hudobný monument dopísal jeho žiak Franz Xaver Süßmayr. V Rožňave takéto veľké dielo v plnom rozsahu a naštudovaní ešte nebolo inscenované. Predstaví sa viac ako 70 účinkujúcich - orchester, spevácky zbor a sólisti Štátnej opery z Banskej Bystrice. Aj vďaka jedinečnej akustike klasicistického evanjelického kostola sľubuje koncert nezabudnuteľný hudobný zážitok. Organizuje ho Občianske združenie ALENKA a agentúra BELO HEFLER PRODUCTION v spolupráci s Cirkevným zborom ECAV Rožňava a Mestom Rožňava.
Praktický výcvik hasičov s protipovodňovými prívesnými vozíkmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou, Katedrou protipožiarnej ochrany vo Zvolene zorganizovali dňa 22.9.2018 v priestoroch Rybníka v Gemerských Tepliciach spoločný praktický výcvik dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) pri použití protipovodňových prívesných vozíkov v čase povodní. Praktický výcvik viedli lektori TUZVO Ing. Dušan Hancko, Ing., Mgr. Ivan Chromek a Ing. Eva Mračková, PhD. Napriek nepriaznivému počasiu, ktoré bolo podobné ako počas povodní, tohto výcviku sa zúčastnili 63 dobrovoľní hasiči z 13 DHZ z revúckeho okresu: Držkovce 5 hasičov, Gemerská Ves 4 hasiči, Gemerské Teplice 5 hasičov, Hucín 5 hasičov, Chyžné 5 hasičov,
Tretí ročník koncertu kantoriek v evanjelickom kostole v Brdárke
Napísal(a) M. Terrai
Združenie pre záchranu kostola v obci Brdárka na hornom Gemeri zorganizovalo v sobotu 15. septembra 2018 už tretí ročník koncertu kantoriek v evanjelickom kostole tejto malej obce. Bola to super krásna, duchovne založená akcia, príjemné, krásne vystúpenie, hra na organe kantoriek z ECAV Čiernej Lehoty (Kvetoslava Gallová), Slavošoviec (Andrea Jakubovská), Štítnika (Bc. Erika Šmiáková). Spevom Viktória Vojtová zo Slavošoviec. Krásne boli podania vybraných skladieb od starých majstrov vážnej hudby. Šikovné ste kantorky, ďakujeme! Podujatie sa uskutočnilo pod dohľadom organológa Mgr. Andreja Štafuru (Hudobný ústav SAV). Koncert moderovala, teda slovom sprevádzala kunsthistorička Mgr. Edita Kušnierová.
Super znova vydarený ročník, myslím, že všetci môžu byť spokojní, aj organizátor, aj vystupujúci, ale aj návštevníci v prvom rade. Dobre všetko dopadlo, počasie prialo, žiadne problémy, ani úrazy, tak sme to mohli zhodnotiť na záver, že ďakujem pánovi Rudolfovi Pažítkovi st. za uskutočnenie tohoto ročníku. Banda, Štefan Štec, Karmen Pál-Baláž, a pani Mária Brdárska-Janoška. Ďakujeme. Aj všetkým, ktorí zabezpečovali tento ročník, členom Lesného družstva Slavošovce za výborný guláš, za občerstvenie Marekovi Pollákovi a chlapcom za usporiadateľskú strážnu službu z MOPS Slavošovce a dobrovoľným hasičom z DHZ Slavošovce. Ďakujem a tešíme sa na ďalšie ročníky.
Putovný Gemerský pohár 2018 si vysúťažili dobrovoľní hasiči okresu Rimavská Sobota
Napísal(a) gj, mt
Naše malebné Slovensko sa člení na niekoľko regiónov. Jednám z nich je aj Gemer, ktorý hraničí s národnými parkami Slovenský raj, Muránska planina a chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Región Gemer zahŕňa okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Pred takmer 30 rokmi sa vtedajší funkcionári týchto troch okresov rozhodli, že budú organizovať súťaž pre dobrovoľných hasičov o Putovný Gemerský pohár. Podľa Štatútu súťaže o Putovný Gemerský pohár organizuje každý rok iný okres, vždy tretiu septembrovú sobotu. Súťažia medzi sebou muži – po 4 družstvá z každého okresu, ženy, dorastenci a dorastenky – po 1 družstve z každého okresu. Okrem víťaza v každej kategórii sa zbierajú body pre okresy. Dňa 15. 09. 2018 organizovala už XXVII. ročník tohto pohára
Banícke múzeum v Rožňave zreštaurovalo väčší počet historických hodín
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Náročný projekt múzea Čas nám neuškodí prebiehal v rokoch 2017-2018 a zahŕňa celkovo 27 ks historických hodín rôzneho typu a použitia, pričom sa u 10 z nich podarilo dosiahnuť aj ich celkové mechanické spojazdnenie, čiže tieto hodiny môžu slúžiť k hlavému účelu a to ukazovať správny čas. Medzi zreštaurovanými exponátmi tak možno nájsť ako hodiny vidiecke, tak aj mestské; ďalej hodiny tzv. americké, francúzske, či dokonca s baníckymi motívmi. Podľa materiálu ide o hodiny drevené, plechové, kovové či keramické; podľa spôsobu pohonu a umiestnenia kyvadlové či nástenné. Najstaršie hodiny s baníckym motívom je možné datovať už do 20.-30. rokov 19. storočia. Stav exponátov pred reštaurátorským zásahom bol pomerne zlý.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Viac...
Denisa Ogino - jej netradičný životný príbeh a splnený sen o veľkej rodine
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou autorkou a spoluautorkou kníh Denisou Ogino, ktorá takmer desať rokov spoznávala netradičnú japonskú kultúru a život v Japonsku. Stretnutie sa bude konať v utorok 9. októbra 2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
„Zamilovať sa do exotickej krajiny dnes nie je žiaden problém,“ spomenula na úvod Denisa Ogino a pokračovala: „Množstvo informácií, ktoré nájdeme o tej ktorej krajine
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.
V cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V dňoch 1. a 2. septembra 2018 sa v cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka. Program sa oficiálne začal v sobotu večer letným kinom vo farskej záhrade, premietaním rodinného filmu „Nebo nie je výmysel“. V nedeľu sa veriaci stretli na slávnostných službách Božích, v rámci ktorých bolo deťom a mládeži udelené požehnanie. Po kázni slova Božieho, ktorou domáca sestra farárka ThDr. Zuzana Poláková povzbudila deti ku chápaniu nového školského roka ako jedného veľkého dobrodružstva, ktoré sa pred nimi otvára, odznela pieseň spevokolu „Vzácna to a veľká radosť“.
Poobedňajší program už patril rôznym hrám a aktivitám pre deti. Tie si okrem súťaží na stanovištiach mali možnosť vyskúšať i starodávne rytierske umenie, či stať sa na malú
V Gemerskej Polome spomínali na Petra Kellnera Hostinského
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
Sobota 8. septembra 2018 sa v Gemerskej Polome niesla v duchu osláv 60. výročia zlúčenia Veľkej a Malej Polomy, za účasti vzácnych hostí: zástupcov obcí Pustá Polom a Polomka. Program slávností otvorili služby Božie v evanjelickom kostole v Gemerskej Polome, ktoré boli spojené so spomienkou na významnú osobnosť našich národných dejín – Petra Kellnera Záboja Hostinského. V úvode sestra zborová farárka ThDr. Zuzana Poláková privítala okrem domácich viery i členov obecného zastupiteľstva, zástupcov odboru Matice slovenskej z Rožňavy, ako i hostí z družobných obcí. Služby Božie sa niesli v slávnostnej atmosfére, ku ktorej nepochybne prispel spievaným Otčenášom ev. spevokol, ako i organ, ktorý rozozvučali tóny Bachových skladieb v podaní žiaka základnej školy v Rožňave Šimona Majerníka.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).