Dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Rimavskej Soboty získali vzácne ocenenie
Napísal(a) A. Gallisová
BRATISLAVA 22. august 2018 – Záchrana života, ratovanie strechy nad hlavou, či dlhodobé úsilie o výchovu skúsených hasičov. To všetko robia dobrovoľní hasiči, ktorí neraz riskujú svoje zdravie, aby pomohli iným. Poctivo vykonaná práca si preto zaslúži odmenu. Velkopopovický Kozel si váži hrdinov všedných dní a rozhodol sa týchto hrdinov odmeniť pivom Kozel 11 % s o stupeň bohatšou chuťou, ktoré im bude výnimočné ocenenie pripomínať celý rok. Hrdinovia všedných dní žijú všade okolo nás. Pomáhajú zachraňovať naše životy a majetok, denne čelia nebezpečným situáciám a svoju prácu berú ako poslanie. Často sa im však za ich obetavosť nestihneme poďakovať.
V sobotu 18. augusta 2018 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči prezentovali až na dvoch podujatiach. Doobeda zavítali do Slovenských magnezitových závodov, a. s. v Jelšave, kde bol Deň otvorených dverí pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Sprievodcov – permoníkov v autobusoch robili dorastenci. Dospelí umožnili deťom prezrieť si hasičskú techniku, deti sa mohli povoziť na elektrických autíčkach, striekať „na horiaci dom“ a vyšantili sa v hasičskej pene.
Popoludní sa premiestnili do mesta na Kaštieľny deň. Pri stanovišti hasičov pred kaštieľom bola vodná hmla, kde sa mohli všetci prítomní osviežiť. Pre deti boli aj tu pripravené elektrické
Podujatie "August 1968" v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V utorok 21. augusta 2018 si Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatím “August 1968“ pripomenulo okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Podujatie sa začalo projekciou krátkeho videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“, ktorý zachytáva prechod vojsk mestom Rožňava presne pred päťdesiatimi rokmi. Prítomní mali možnosť pozrieť si tento videodokument v novej zdigitalizovanej podobe. Neskôr nasledovala prednáška Mgr. Pavla Horvátha, v rámci ktorej prítomných informoval aj o udalostiach, ktoré predchádzali samotnej okupácií. Po prednáške sa do diskusie zapojili viacerí účastníci, ktorí sa podelili so svojimi spomienkami, alebo so spomienkami svojich príbuzných. Následne absolvovali krátku
Z Jelšavy sme zavítali na Dolnú zem - do Tótkomlósa (Slovenský Komlóš)
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenie panny Márie, 15 augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. Král Ladislav I. vydal nariadenie na počesť tejto udalosti sláviť sviatok. 20 augusta. Vyhlásenie Štefana za svätého stanovil aj za náboženský sviatok pápež Gregor VII. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti.
Zmena politickej situácie v roku 1945 zmenila aj vzťah k oslavám, zo začiatku vynechali označenie svätý, neskôr sa začal používať názov DOŽINKY
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť otvára svoje brány pre verejnosť
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote OPÄŤ OTVÁRA svoje brány pre verejnosť, a to už tento piatok 17. augusta 2018 od 8.00 do 16.00 hod. Múzeum bude otvorené aj počas víkendov od 9.00 do 17.00 hod. Dôvodom dočasného zatvorenia múzea bola rekonštrukcia okien v expozičných a výstavných priestoroch. Išlo o III. etapu výmeny okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách výstavných a expozičných priestorov. Výmenu okien zabezpečovala firma Ján Parobek – INŠTAL, s.r.o. z Klenovca. Celkovo bolo vymenených 59 okien.
Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD
Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov
Banícke múezum v Rožňave pripomenie udalosti spred päťdesiatich rokov
Napísal(a) G. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na spomienkový deň s názvom August 1968. Múzejníci si chcú aj s Vami pripomenúť udalosti vpádu okupačných vojsk do nášho mesta. Podujatie sa začne premietaním uchovaného videodokumentu “Rožňava 21. augusta 1968“ a následne Mgr. Pavol Horváth bude pokračovať krátkou tematickou prednáškou. V rámci programu podujatia prítomným taktiež ukáže niektoré miesta Rožňavy späté s udalosťami z r. 1968, na ktorých ešte aj dnes je možné badať viditeľné stopy. Na záver zapália sviečky pri pamätníku Štefana Ciberaja na jeho a pamiatku všetkých ostatných obetí týchto udalostí. Podujatie určené pre širokú verejnosť sa uskutoční 21. augusta 2018 so začiatkom o 16:30 hod. v Budove riaditeľstva
Prvé podujatia občianskeho združenia Otvor dvor v rámci projektu Verejné priestory naživo
Napísal(a) R. Kovács
Občianske združenie OTVOR DVOR realizuje s podporou Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa projekt „Verejné priestory naživo“. Od augusta 2018 do novembra 2019 budeme realizovať pre verejnosť prednášky, diskusie, workshopy a infodni, týkajúce sa verejného života v meste, a to za účasti odborníkov na jednotlivé témy. Štruktúra pr ojektu vychádza z predpokladu súčasnej slabej aktivity obyvateľov vo verejnom priestore mesta a nízkej informovanosti o možnostiach jeho skvalitňovania a jeho prepojenia na kvalitu a odbornú zdatnosť vedenia samosprávy. Z toho dôvodu sú prednášky, diskusie a workshopy usporiadané tak, aby ich účastníci dostali možnosť získať dostatok relevantných informácií, možnosť zosieťovať sa,
Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný
Napísal(a) M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutočnilo v dňoch 6. – 10. augusta 2018 cyklus detských letných tvorivých dielní. Pre detičky bol pripravený bohatý program plný zábavy a tvorenia. Hneď prvý deň bol pestrý. S pomocou lektorky Janky Bokorovej sme pracovali s hlinou. Deti sa naučili točiť na hrnčiarskom kruhu, modelovať a vykrajovať z hliny. Poobede sme sa pustili do výroby voňavých mydielok a farebných šperkov z korálkov. Ďalší deň patril práci s pedigom. Jarko Zvara z Klenovca učil pliesť detičky košíky. Okrem nich si mohli vyrobiť servítovníky, krásne venčeky z pedigu a brošničky alebo ozdoby formou suchého plstenia. V stredu sme si urobili výlet do Klenovca. Boli sme navštíviť Múzeum súkenníctva a gubárstva, Tradičnú izbu a pána kováča Igora Radiča,
Poď sa hrať!, zaznelo v Plešivci a deti s radosťou prišli a vyšantili sa
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec (okres Rožňava) v spolupráci s DHZ Plešivec zorganizovali v piatok 3. augusta 2018 v areáli za kultúrnym domom zábavné popoludnie pre deti pod názvom POĎ SA HRAŤ. Počas tohto popoludnia boli pre deti pripravené rôzne zábavno súťažné hry, kde si deti mohli precvičiť svoju zručnosť.
Dobrovoľný hasičský zbor z Jelšavy (okres Revúca) bol organizátormi oslovený, či by pre deti nepripravil prekvapenie – hasičskú penu. S radosťou sme pozvanie prijali a prekvapenie sa skutočne podarilo. Deti sa vyšantili a osviežili.
Viac...
Infocentrum v Revúcej oslavuje desiate narodeniny
Napísal(a) B. Jankóšiková
Je to už desať rokov, čo Mesto Revúca zriadilo a otvorilo Turistické informačné centrum v Revúcej. Infocentrum svoju činnosť začalo v letnej sezóne 5. augusta 2008 a tak ako vtedy, aj dnes, sídli v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia na Muránskej ulici, je členom Asociácie informačných centier Slovenska a je plne financované z rozpočtu mesta Revúca. Je súčasťou organizačnej štruktúry Mestského úradu v Revúcej a patrí pod Oddelenie regionálneho rozvoja z dôvodu koordinácie činností a aktivít cestovného ruchu v meste. Nakoľko rozvoj turizmu až do roku 2008 nebol dostatočne podporený, vznikla potreba zriadenia takéhoto kontaktného miesta nielen pre návštevníkov regiónu, ale aj obyvateľov mesta.
Prvý ročník denného múzejného tábora v Rožňave sa vydaril
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v tomto roku (2018) po prvýkrát zorganizovalo v rámci jedného týždňa denný tábor pre deti pod názvom Prázdninoví bádatelia. Múzejníci sa snažili ukázať, že múzeum je miestom, kde deti môžu leto stráviť aktívne, kde sa môžu niečo nové naučiť, ale zároveň si aj nájsť nových kamarátov a priniesť si odtiaľ množstvo zážitkov. Deti od 30. júla do 3. augusta toho stihli neúrekom. Boli sa pozrieť na slávnu Meterciu v Katedrále Nanebovstúpenie panny Márie a neobišli ani miesto v Čučme, ktoré maľba zobrazuje. Pán starosta im trpezlivo objasnil banské tradície, ukázal im banský gápel i kresanicu, aby sa z nich aspoň na chvíľu mohli stať baníci. Deti sa vybrali aj do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde na nich už čakali ochranárky z NP Slovenský kras.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej na svojom 45. ročníku predstaví to najlepšie z Gemera a východného Slovenska
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová srdečne pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 24. až 26. augusta 2018 do Rejdovej na jubilejný 45. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami a celou plejádou autentického folklóru charakterizujú festivalové dni v rázovitej obci Rejdová. „Nebude tomu ináč ani tohto roku a som presvedčená, že divákom ponúkneme o čosi bohatší program a zaujímavejšie sprievodné aktivity ako za ostatné roky. Dramaturgia tohtoročného jubilejného programu je zameraná na posilnenie regionálnej kultúrnej identity, preto je leitmotívom festivalu „... to najlepšie z Gemera a východného Slovenska,“ hovorí za organizátorov riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote skompletizovalo unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V rokoch 2016 – 2018 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo v dvoch etapách projekt akvizície unikátnej zbierky historickej potápačskej techniky zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Peter Ferdinandy budovaniu tejto jedinečnej zbierky venoval niekoľko desaťročí svojho života. Hlavnú časť zbierky potápačskej techniky múzeum získalo v rokoch 2016 - 2017 (492 zbierkových predmetov). Celková suma vynaložená na kúpu zbierky predstavovala 8 425 €, z toho 8 000 € bolo poskytnutých z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-