Gemersko-malohontské múzeum pozýva na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav 18. mája
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pozýva v piatok 18. mája 2018 na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav. 18. máj je medzi múzejníkmi známy ako Medzinárodný deň múzeí, a to od roku 1977. V tento deň múzeá na celom svete oslavujú svoju existenciu a prostredníctvom rôznych aktivít upozorňujú na význam pamäťových inštitúcií a organizácií v našej spoločnosti. V tento deň (18. 5.) návštevníci Gemersko-malohontského múzea nemusia platiť vstupné. Bezplatne si môžu pozrieť stále expozície múzea a aktuálne výstavy, v čase od 8.00 do 16.00 hod. V stálej vlastivednej expozícii múzea môžu vidieť ako predmet mesiaca máj monografiu baníctva regiónu Gemer-Malohont z roku 1907 a v expozícii venovanej
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Pripravené sú obľúbené letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Letné prázdniny znamenajú pre deti čas plný zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. Rodič pre dieťa chce to najkrajšie leto, prázdniny a zážitky. Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vám aj v tomto roku ponúka obľúbené denné remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa uskutočnia v dvoch turnusoch od 9. do 13. júla a od 6. do 10. augusta 2018. „Ak si myslíte, že ručná práca, práca s prírodným materiálom a využívanie tradičných techník je pre vaše deti to pravé, ste na správnej adrese. Deti s odbornými lektormi a zamestnancami strediska vytvárajú v tábore jeden tím, spoločne tvoria, vyrábajú jedinečné a originálne výrobky inšpirované dedičstvom našich predkov," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná. Čo vám ponúkame v tomto roku?
Zochova divadelná Revúca určila postupujúcich na celoštátnu súťaž
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Revúcky dom kultúry v dňoch 26. – 28. apríla 2018 hostil v rámci 44. ročníka krajskej postupovej súťaže a prehliadky amatérskych činoherných divadiel a divadiel mladých divadelníkov z celého kraja. V rámci súťaže sa odbornej porote v zložení Mgr. art. Martina MAŠLÁROVÁ, Mgr. art. Alena LELKOVÁ, Ing. arch. Mgr. art. Michal LOŠONSKÝ, ArtD. predstavilo 15 divadelných súborov, z čoho 10 bolo divadelných súborov dospelých a 5 divadiel mladých. Ako najväčšie pozitívum krajskej prehliadky porota vyzdvihla vysoký počet súťažiacich v porovnaní s ostatnými krajmi aj v kategórii divadla dospelých. Prínosom tiež je dostatočné množstvo nových, začínajúcich súborov, u ktorých je zrejmý potenciál. V rámci trojdňového divadelného maratónu diváci mali možnosť
Výstava kožených výrobkov v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva v nasledujúcich dňoch všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na výstavu kožených výrobkov. V termíne od 14.5. do 1.6.2018 môžete nahliadnuť do sály Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) a dozvedieť sa viac o výstave, či samotnom remesle kožiarstvo, garbiarstvo. Autorka výstavy Petra Oravcová, etnologička z Revúcej, spracovala v priebehu minulého roka terénny výskum, počas ktorého zdokumentovala činnosť dvoch tradičných výrobcov zo stredného Gemera Rudolfa Kubeja a Dušana Petra. Títo dvaja remeselníci sa venujú spracovaniu kože a výrobe kožuškov, opaskov, tašiek, či iných kožených výrobkov. Výstupom tohto bádania je originálna výstava, ktorá v mesiaci máj hosťuje v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Noc múzeí a galérií 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum otvorí svoje brány aj tento rok v rámci XIV. ročníka podujatia Noc múzeí a galérií, a to v sobotu 19. mája 2018. Od 18.00 hod. až do neskorej noci si budú môcť návštevníci pozrieť zaujímavý program zameraný na vojenskú techniku, zbrane, statické vybavenie či iné zaujímavosti z vojenskej histórie v podaní KVH Anthropoid z Mýta pod Ďumbierom. Nebudú chýbať ani osobné stretnutia so zaujímavými osobnosťami regiónu (maliar Roland Neupauer, keramička Danka Bakšová). Program je obohatený aj o ukážky práce starých počítačov a pútavé prednášky na rôzne témy. Tak ako po iné roky, aj teraz budú počas podujatia návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravuje projekt „Nádhera pod zemou i nad zemou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre stredoškolskú mládež projekt pod názvom „Nádhera pod zemou i nad zemou“. Séria prezentácií bude rozdelená do troch skupín a realizovať sa budú v termíne od mája 2018 do novembra 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Rok 2018 Európska únia vyhlásila za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Kultúrne dedičstvo zahŕňa zdroje z minulosti v rôznych formách a aspektoch. Patria sem pamiatky, lokality, tradície,
Gemersko-malohontské osvetové stredisko dňa 10. mája 2018 v Revúcej pripravilo v rámci projektu Čaro slova súťaž pod názvom Krásna slovenská reč. Poslaním súťaže je formovanie vzťahu mladých ľudí k rodnému jazyku, rozvíjanie verbálno-komunikačných schopností mládeže, skvalitňovanie ich rečového prejavu, vyhľadávanie talentovaných žiakov, rozvíjanie ich nadania, vytvorenie konkurenčného prostredia na vzájomné porovnávanie svojich schopností. Odborná porota v zložení Tatiana Kršková, Juraj Genčanský a Darina Kišáková rozhodli nasledovne: v I. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Lenka Repáková zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, v II. kategórii na prvom mieste uspela Helena Slivenská zo ZŠ J. Komenského v Revúcej a prvé miesto v III. kategórii získala
Po gemersky hráme, aj si zaspievame * Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M.H.
Gemerské osvetové stredisko už po štvrtýkrát organizuje muzikantský tábor, tento rok v krásnej prírode Slovenského raja. Po vydarených predošlých ročníkoch sa v termíne 20.-24.8.2018 stretnú výnimoční muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti odovzdajú ďalej. Počas týchto dní sa budú môcť mladí hudobníci priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Cieľom tohto projektu je motivovať a vzdelávať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom. Muzikantská dielňa sa bude realizovať v horskom hoteli Geravy, kde budú účastníci ubytovaní a každý deň im bude poskytnutá starostlivosť a výučba lektorov. Strava aj ubytovanie bude zabezpečené. Dielňa sa ukončí vystúpením účastníkov na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2018.
Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Viac...
Obnovenie premietania filmov v historickom kine Stachanov na Železníku
Napísal(a) Ján Frák
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov v Železníku zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska. Divákom bola predstavená vizualizácia budúcej podoby kina. Zámer ukazoval možné využitie jeho priestorov pre potreby miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Postupne by tu mohlo vzniknúť múzeum s tematikou železorudnej ťažby a miestnej kultúry, priestory kina by bolo možné využívať aj pre rôzne aktivity miestnej komunity.
Príďte si pozrieť múzeum v noci, ktoré vtedy žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Už tradične aj tento rok sa Banícke múzeum v Rožňave ako kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja zapojí do celosvetovo organizovaného podujatia Noc múzeí a galérií. Jeho snahou bude návštevníkom za zvýhodnené vstupné ukázať, že múzeum v noci žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou. Aj interaktívne prvky novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera sa návštevníkom predstavia v inom duchu. Noc múzeí a galérií 2018 sa v Baníckom múzeu v Rožňave začína už v piatok 18.05.2018 celodenným podujatím Andrássyho deň III. pre deti materských a základných škôl, a pre rodiny s deťmi. Od rána až do večera (v čase 9:00-17:00 hod.) v areáli Zážitkového centra Sentinel bude pre deti pripravená bohatá ponuka aktivít na tému doprava, prostredníctvom
Veštba, ktorá zmenila život. Tajomstvá v literatúre II.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre staršie deti základných škôl besedy so slovenskou spisovateľkou Marjou Holécyovou, ktoré sa budú konať v pondelok 21.5.2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Mladá slovenská spisovateľka Marja Holécyová vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na tej istej fakulte si urobila doktorandské štúdium aplikovanej matematiky. „Písať som začala v šestnástich rokoch. Počas prázdnin som si z knižnice požičiavala každý týždeň novú sadu fantasy knižiek
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-