DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Krátkym humorným príbehom o farárovi, ktorý chodieval na zálety, Vám chceme priblížiť gemerskopolomské nárečie v podobe, v akej sa používalo v prvej polovici 20. storočia. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936. Zapísal ho dialektológ Jozef Szabó (Orlovský).
Poznámka:
Vzhľadom na snahu zjednodušiť čitateľnosť sme v texte urobili drobné úpravy týkajúce sa interpunkcie, splývavej výslovnosti slov, zápisu niektorých špeciálnych znakov, prípadne sme doň doplnili poznámku. Originál textu sa nachádza vedľa tohto príspevku.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 30. júna 2018 uskutočnila vernisáž výstavy Gombasecké momentky. Výstavu otvoril svojím slávnostným príhovorom pri príležitosti 60. výročia Gombaseckých kultúrnych slávností Csemadoku Jenő Görföl, celoštátny tajomník Csemadoku. Obsah výstavy záujemcom priblížila Katalin Bedi, zamestnankyňa Múzejného centra Ferenczy zo Szentendre.
Výstava je fotografickým dokumentom uplynulých šesťdesiat rokov: prináša súčasne objektívny a subjektívny prierez; zachytáva zaujímavé, jedinečné okamihy; umožní návštevníkovi znovu prežiť neopakovateľné festivalové momenty. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Inštitútu pre výskum menšín Fórum,
Z vernisáže výstavy LUX et TENEBRIS v Rožňave
Napísal(a) Mgr. art. Viktória Zatrochová
Vernisáž výstavy Lux et tenebris sa uskutočnila vo štvrtok, 28. júna 2018 o 16.00 hodine. Návštevníkov výstavy ako prvý privítalriaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Následne Mgr. Eva Lázárová - odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave prečítala úvodný text, ktorý predstavil autorky a ich prístup k tvorbe. Po príhovore zahrali Marieta Roxerová DiS. art. a Peter Henriczy. Výstava sa vyhlásila za otvorenú. Autorky divákom predstavujú diela tvorené rôznymi technikami, od lineárnej kresby cez grafické techniky po fotku až animáciu. Mgr. Astrida Kissová vo svojich dielach podáva reflexiu na spoločenské konvencie, podnetom diel sa stáva introspekcia, skúmanie vlastnej identity. Interpretuje osobné spomienky, podáva autorskú výpoveď, predstavuje svoje osobné JA.
Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce
Napísal(a) J. Benedikty
V tomto roku si pripomíname 700. výročie prvej zmienky o vzniku našej rodnej obce Slavošovce. Je to významná, neopakovateľná udalosť tohto storočia a žijúca generácia by nemala zabudnúť na nič, čo sa pri jubilejnej storočnici v tejto dobe požaduje. Pamätajme na budúcnosť, ktorá bude čerpať z histórie. Ako rodák zo Slavošoviec sa chcem prihovoriť všetkým rodákom, na ktorých sa postupne časom zabúda. Oni patria tiež do „kroniky obce“ a myslím si, že im patrí uznanie a vďaka za šírenie dobrého mena obce, okrem tých už ocenených z príležitosti osláv 700. výročia vzniku Slavošoviec na slávnostiach 15. –16. júna 2018. Čo urobili pre obec rodáci, ktorí pôsobili v iných mestách? Kto sa zamyslí, možno to aj pochopí.
Vyhodnotili výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI
Napísal(a) G. Jakuvecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásili aj v roku 2018 výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI. Do súťaže sa zapojilo 47 detí s 37 prácami z 5 škôl – MŠ Jelšava, ZŠ Jelšava, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Tornaľa a z DHZ Jelšava. Do I. kategórie bolo zaradených 17 prác od 19. detí, do II. kategórie 22 prác od 28. detí a v III. kategórii sme nemali žiadnu odovzdanú prácu. Dňa 18. 04. 2018 vyhodnotila práce komisia nasledovne:
Zreštaurované olejomaľby z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia na projekt „Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827 – 1894)“, ktoré sa do múzea dostali darom v roku 2016. Všetky tri zreštaurované obrazy spolu s reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci múzea pozrieť ako predmet mesiaca júl od 2. júla do 31. júla 2018. Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie.
Hviezdne štvrtky v letnom kine na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Anežka Kleinová
Ako je už zvykom, v letných mesiacoch sa premietania filmov presúvajú mimo kinosál - na čerstvý vzduch. Nebude tomu inak ani v Rožňave, kde kino Apollo Gemerského osvetového strediska (GOS) presúva svoje premietanie už tradične pod večernú hviezdnu oblohu. Prvý prázdninový štvrtok 5. júla 2018 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava).
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame komédie, hudobné, romantické a akčné filmy, trochu mystérie a fantasy, nevynecháme ani český film a na záver aj drámu s vojnovou témou," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
Viac...
V Rimavskej Sobote otvoria výstavu Príbehy 20. storočia
Napísal(a) M. Hnát
Putovná výstava Príbehy 20. storočia si našla svoje miesto v Rimavskej Sobote. Od pondelka 2. júla 2018 bude expozícia Príbehy 20. storočia nainštalovaná na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vďaka ústretovosti Banskobystrického kraja a PhDr. Oľgy Bodorovej, riaditeľky múzea, si občania Rimavskej Soboty budú môcť na výstavu vytvoriť svoj vlastný názor, keďže niektorí zastupitelia mesta jej obsah na rokovaní mestského zastupiteľstva odmietli a jej obsah označili za “minoritnú históriu”. Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa a návštevníkom areálu múzea v Rimavskej Sobote bude k dispozícii do nedele 29. júla 2018.
Letné tvorivé dielne pre verejnosť každú stredu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko už tradične organizuje počas letných prázdnin tvorivé dielne pre deti i dospelých. V Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných stried ponúkame kreatívne tvorenie v hrnčiarskej a textilnej dielni. Práca s hlinou bude prebiehať v príjemnom prostredí v hrnčiarskej dielničke, kde vám ponúkame výrobu rôznych dekoratívnych predmetov – mydelničky, anjelika či slniečka. V textilnej dielni pod vedením odbornej lektorky spoznáte rôzne textilné techniky, ako zápästkovú, plstenie na mokro, či maľovanie na textil. „V prípade, že sa vám nepodarí svoj výrobok dokončiť, môžete sa k nám vrátiť ďalšiu stredu. O nové zážitky a nezabudnuteľné okamihy nebude núdza ani v tomto roku,“ poznamenala Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Galerijno-pedagogická hodina k výstave Od ihly po šijací stroj
Napísal(a) G. Badin
„Ej, krajčíri, krajčíri
zo šíreho sveta,
ušite mi sukničku
z makového kveta.
Ja ti sukňu ušijem
z kveta makového,
ty mi budeš cverny priasť
z dažďa májového...“
Takáto riekanka sa ozývala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas galerijno-pedagogických hodín, ktoré sa konali ako sprievodné podujatie k výstave Od ihly po šijací stroj pre deti z materských škôl. Takto naladení škôlkari sa najprv oboznámili s obsahom výstavy. Prezreli si staré šijacie stroje, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Vystavené kusy priblížili deťom život a prácu niekdajších krajčírov a zaviedli ich do čarovného sveta plného nití a stehov.
Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí prostredníctvom prednášky Mgr. Evy Lázárovej
Napísal(a) E. L.
Dňa 21.06.2018 (štvrtok) sa uskutočnila vo vestibule Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prednáška na tému: Gróf Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí a prednášajúcou bola Mgr. Eva Lázárová – odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave. Na prednáške sa zúčastnili študenti Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Úvod prednášky patril rodu Andrássyovcov, a to konkrétne ich monockej vetve, rodičom Dionýza, súrodencom a krátko jeho mladosti a životnej ceste. Nasledovali informácie ohľadne úmyslu, projektov a výstavby obrazárne. Do tohto účelového a moderného objektu (bol elektrifikovaný a teplovzdušne vykurovaný) bola pôvodne umiestnená zbierka umeleckých diel grófa Dionýza. Objekt bol sprístupnený 1. júna v roku 1909.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).