Žiaci základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota súťažili z vedomostí o II. svetovej vojne
Napísal(a) J. Pupala
Celookresná súťaž základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota z vedomostnej súťaže o príčinách, podmienkach vzniku a priebehu druhej svetovej vojny, histórie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa uskutočnila dňa 4. mája 2018 v Centre Relax. Do súťaže sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev: ZŠ V. Clementisa Tisovec v zložení: Marek Adamek, Peter Maťko, Štefan Gondáš pod vedením Mgr. Ivany Baníkovej, Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti: Lucia Hedvigová, Diana Kyríliová, Hannan Bodollóova s vedúcou Luciou Ulickou, ZŠ S. Vozára Hrachovo: Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, pod vedením Mgr. Jána Vaculčiaka, ZŠ P. E. Dobšinského Rimavská Sobota: Martina Blahová, Jakub Sojka, Sebastian Bodor s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom,
„Boli ste v Los Angeles, Venezuele, Uzbekistane, Čade, na Novom Zélande a stále máte pocit, že niečo chýba? Pozývame vás do vnútrozemského zahraničia nádhernej krajiny Gemera. Aj napriek tomu, že región leží geograficky blízko stredu krajiny Slovenská republika, je jeho perifériou." Týmito slovami pozývajú autori na prezentáciu s názvom Kino Gemer do kina Apollo v Rožňave 17. mája o 19.00 všetkých záujemcov o históriu, železnice, architektúru, technické pamiatky a cestovanie. „Sme radi, že môžeme knihu, prezentáciu a rozprávanie predstaviť aj Rožňavčanom, hoci, ako sa s úsmevom vyjadril jeden z autorov publikácie Mišo Hudák, dúfa, že ho Gemerčania neukameňujú. My veríme, že návštevníci prezentácie prijmú pohľad ľudí „zvonku" priaznivo, veď ani my, čo sme tu
Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Nové knihy v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome a naše čítaniachtivé MATIČIARKY opäť ako prvé pri hŕbe nových kníh. Popri svojich mnohých aktivitách si nájdu priestor i na knihu, o ktorej potom zaujímavo rozprávajú, až nakazia čítaním aj iných. Dokonca až tak, že do knižnice a ku knihám sa aj po rokoch vrátili ženy, ktoré si mysleli, že na knihy si už nenájdu priestor. Teraz sa pravidelne vracajú a sú vzornými čitateľkami. Momentálne sú v obľube naši slovenskí autori. Historicko-romantické romány z prostredia slovenských hradov od slovenskej spisovateľky Jany Pronskej sú u nás v knižnici vždy vypožičané, dokonca si ich čitatelia rezervujú
Piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne „Dobšinská nota“ patrí Anne Vivien Pál – Baláž
Napísal(a) Ing. Mária Rybárová
Mesto Dobšiná, v spolupráci s H2 Security a Centrom voľného času detí a mládeže Dobšiná zorganizovali 27. apríla 2018 piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne pod názvom „Dobšinská nota“. Spevácka súťaž mala charakter jednokolovej súťaže, v ktorej sa stretli amatérski speváci rôznych vekových kategórií. Tento ročník sa stretlo 22 veľmi kvalitných spevákov z Rožňavy, Dobšinej, Revúcej, Gemerskej Polomy, Rejdovej, Mlyniek, Vyšnej Slanej a Nižnej Slanej. Súťažiaci predviedli jednu pieseň s hudobným podkladom, alebo v doprovode hudobného nástroja. Súťaž oživili tanečným vystúpením dievčatá z centra voľného času zo záujmového útvaru Svet tanca. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Karmen Pál – Balážovej.
V nových knihách sa fajn listuje, voňajú novo, sú zaujímavé, až sa ich chce otvoriť
Napísal(a) dc
Kniha je dokument, ktorý sprevádza našich žiakov, študentov a mnohých dospelých temer denne. Aj žiaci našej Základnej školy v Gemerskej Polome počas každoročných návštev obecnej knižnice mali možnosť oboznámiť sa s novými knihami. Veru neostali „na ocot“. Žiaci zaujali. Najprv, ako to už u detí býva, obzerali knihy len pohľadom a vyberali podľa ilustrácií na obálke knihy. Avšak neostalo pri obzeraní, pri listovaní, zistili, že i taký Leonardo da Vinci, v podobe náučnej
Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Jelšavskí hasiči prijali pozvanie do maďarskeho Tótkomlósa na medzinárodnú súťaž
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dvoch rokoch jelšavskí hasiči aj v tomto roku dostali opäť pozvanie od maďarského družobného mesta Tótkomlós na medzinárodnú súťaž CTIF pre dospelých. V sobotu 28. apríla 2018 sme vo večerných hodinách zavítali ku našim priateľom, k dobrovoľným hasičom v Tótkomlósi. V telocvični prebehol tréning, väčšina súťažiacich z Jelšavy trénovala na túto súťaž prvýkrát. Po tréningu prebehli dlhé rozhovory – výmeny skúseností – s rozhodcami, ale aj s dobrovoľnými hasičmi v hasičskej zbrojnici. Po prezentovaní sa na súťaži v nedeľu ráno v telocvični slovenskej školy sme zistili, že súťažiť budeme s ďalšími 19 kolektívmi z celého Maďarska, ale aj zo Srbska. Na súťaž sa prišli pozrieť aj dobrovoľní hasiči z rumunského Nadlaku, ktorí naše družstvo povzbudzovali. Jelšavskí hasiči dokázali
Viac...
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
V Pohronskom osvetovom stredisku súťažili videoamatéri kraja, z ktorých najlepší budú reprezentovať na celoštátnej prehliadke v Nitre
Napísal(a) MG od
Z Pohronského osvetového strediska v Žiari nad Hronom sme dostali prostredníctvom nášho známeho autora videí i fotografií pána Petra Pobočeka výsledky z krajskej prehliadky CINEAMA 2018, ktorej sa 21. 4. 2018 v Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom zúčastnili aj niekoľkí autori z nášho regiónu. Všetky ocenené filmové diela postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa bude konať v dňoch 8. - 10. 6. 2018 v Galérii Mlyny Cinemas - Nitra. Jeho organizačným garantom je Krajské osvetové stredisko v NR. Vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2018 nájdete nižšie v prílohe tohto príspevku.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na máj 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 19. mája 2018 sa všetci môžu tešiť na nočnú prehliadku priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Už po štrnástykrát budú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín, a to v rámci európsky známeho podujatia Noc múzeí a galérií. Kým príde dlho očakávaná noc, všetkých pozývame na vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ v piatok 4. mája o 12.30 hod. a „Spomienka muránskej kameniny“ v utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. Predmetom mesiaca bude monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 zahájilo turistickú sezónu, v rámci ktorej návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00 hod.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-