Protipovodňové vozíky od ministerky vnútra SR Denisy Sakovej si prevzalo aj trinásť dobrovoľných hasičských zborov z okresu Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 14. 06. 2018 bol radostným dňom pre dobrovoľných hasičov v Banskobystrickom kraji. V tento deň si z rúk ministerky vnútra Ing. Denisy Sakovej, PhD. prevzalo v Lučenci a Banskej Bystrici 121 dobrovoľných hasičských zborov protipovodňové vozíky. Okrem ministerky vnútra sa „odovzdávky“ zúčastnil aj generál JUDr. Alexander Nejedlý, prezident HaZZ, riaditeľ KR HaZZ v Banskej Bystrici plk. Ing. Dušan Sľúka, Vendelín Horváth, generálny sekretár DPO SR, riaditelia OR HaZZ z Rimavskej Soboty, Revúcej, Veľkého Krtíša a Lučenca a samozrejme primátori a starostovia. Do Lučenca viedla cesta aj trinástich dobrovoľných hasičských zborov z okresu Revúca, a to Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Chyžné, Jelšava, Leváre, Lubeník, Muráň, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Sirk a Šivetice.
XXXV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE má víťaza v ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Dňa 7. júna 2018 sa v priestoroch CVČ Relax Rimavská Sobota konal XXXV. ročník okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2018 súťažilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na stálu expozíciu múzea. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Zreštaurovali neobarokovú sedaciu súpravu rodiny Széplakyovcov z druhej polovice 19. storočia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa obnovil o ďalší pozoruhodný kus – o zreštaurovanú sedaciu súpravu, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Sedacia súprava z druhej polovice 19. storočia je súčasťou stálej vlastivednej expozície múzea od 1. júna 2018. Cieľom projektu, podaného na Fond na podporu umenia, bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Súprava pochádza z druhej polovice 19. storočia a pozostáva z pohovky, dvoch väčších kresiel a jedného menšieho kresla. Rodina Széplaky žila vo svojom dome na dnešnom Hlavnom námestí
Na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej sa v cirkevnom zbore Rožňavské Bystré od roku 2014 každoročne stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie zlatej a diamantovej konfirmácie. Už tradične sa tieto stretnutia nesú v slávnostnom duchu, a to nielen pre samotných jubilantov, ale aj pre prítomných príbuzných a ostatných členov zboru. Ani tento rok sme teda túto tradíciu neporušili. Dňa 10. júna 2018, v 2. nedeľu po Svätej Trojici, sme sa na slávnostných službách Božích vo filiálke Rakovnica stretli za prítomnosti 14-tich konfirmandov, konfirmačných ročníkov 1958 a 1968 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice. Pripomenuli sme si aj mená všetkých tých, ktorí sa slávnosti nemohli zúčastniť, či už zo zdravotných, alebo osobných
Banícke múzeum v Rožňave získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu starých hodín
Napísal(a) M. Kováč
Banícke múzeum v Rožňave opäť získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu zbierkových predmetov. Tentokrát sa jedná o staré hodiny v zbierkach múzea. Väčšina z nich pochádza z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Sú medzi nimi však aj také vzácnosti, ako francúzske hodiny z druhej polovice 18. storočia, alebo stojaté hodiny zo začiatku 19. storočia. Do projektu bolo zapísaných 27 ks zbierkových predmetov, t. j. 27 rôznych hodín. Od vzácnejších hodín typu Biedermeier až po jednoduchšie, ale veľmi vkusné vidiecke hodiny. Zhodou okolností sa nám pre tieto zbierkové predmety podarilo získať asi toho najlepšieho človeka na Slovensku, Tomáša Herczega z hodinárstva
Sviatky folklóru po štyridsiatykrát otvárajú svoju bránu maľovanú
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry na svoj 40. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) od 19:00 začneme v Kultúrnom dome v Tornali s programom belgického FS Drieske Nijpers, spolu s DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018, od 10:00 sa predstavia zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka,
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou spisovateľkou Katarínou Gillerovou, ktorá sa bude konať v stredu 21.5.2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Katarína Gillerová patrí medzi známe a úspešné slovenské autorky na našom knižnom trhu. Knižne debutovala roku 2002. Písaniu sa začala venovať od svojich ôsmich rokov. Zo svojich začiatkov má odložené zošity, kde ceruzkou písala rozprávky.
Remeslá čias minulých. Autorská výstava fotografií Pavla Kočiša v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pozýva na autorskú výstavu fotografa Pavla Kočiša v termíne od 7. do 29. júna 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). „Zavádzanie nových technológií postupne vytláča tradičné spôsoby obživy obyvateľstva kdekoľvek vo svete. Výnimkou nie je ani Rumunsko, kde však ešte stále môžeme natrafiť na pôvodné formy hospodárenia a remesiel. Rôzne regióny poskytujú osobité podmienky pre ich zachovanie v autentickej forme najmä v horských oblastiach," hovorí autor výstavy Pavol Kočiš a dodáva, „tieto prírodné a historické fenomény podnietili aj môj záujem a vznik týchto fotografií. Veď je len otázkou času dokedy sa budeme môcť stretávať s remeselníkmi a hospodármi minulosti."
Kožené kapsy v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Od 1. do 30. júna 2018 budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené kožené kapsy ako predmet mesiaca jún. V etnologickom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza štrnásť kusov kožených káps, ktoré boli vyrobené približne okolo roku 1900. Sú oblého obdĺžnikového tvaru s preložením. Podľa známeho etnografa a muzeológa Andreja Polonca tento typ káps používali pastieri svíň a kráv, roľníci, furmani, poľovníci prevažne na južnom Slovensku. Kapsy boli do múzea získané postupne v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia, posledné v roku 1991. Zdobené sú razeným rastlinno - geometrickým dekórom, koženými strapcami a otláčaním drevených foriem prevažne
Prvého až tretieho júna mesto Tisovec už piatykrát privítalo mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM 2018. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia boli Mestské kultúrne stredisko v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola v Rimavskej sobote. Festival divadla mladých z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Súťaž je trojstupňová – v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne
Viac...
Aj Banícke múzeum v Rožňave sa 1. júna 2018 zapojilo do osláv Medzinárodného dňa detí. Pripravené podujatie pre deti sa uskutočnilo v Zážitkovom centre Sentinel počas celého dňa v čase od 9,00 hod. až do 17,00 hod. Okrem rodín s deťmi sa tohto dňa zúčastnili najmä deti zo základných škôl rožňavského okresu. Deti sa previezli na obľúbenom banskom vláčiku a priučili sa technike ryžovania zlata. Taktiež si overili svoje zručnosti v tvorivej dielni, kde si vyrobili šiltovky a semafory. Následne mali možnosť prezrieť si všetky expozície múzea v areáli Zážitkového centra Sentinel, najmä novootvorenú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera. Zamestnanci múzea dúfajú, že deti odchádzali s peknými zážitkami a aj z tohto dôvodu pre nich pripravujú počas letných prázdnin
ZOO – preťažená Noemova archa v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Stredoslovenské múzeum
Vernisáž výstavy „ZOO – preťažená Noemova archa“ sa uskutoční 6. júna 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, predstaví návštevníkom viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú ich históriu, či skryté zákulisie. Výstava potrvá do 15. septembra 2018. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zoologická záhrada patrí v súčasnosti k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím.
Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák opäť aj v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Filmy z produkcie lokálnych televízií sa predstavia od 6. do 9. júna 2018 na 24. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky 50 filmov, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota spomedzi 200 prihlásených z rôznych krajín, najvzdialenejšími sú Čína a India. Súťaží sa v troch sekciách, cenu si prevezmú víťazi v sekcii lokálna televízia, produkčná spoločnosť a mladý autor. Súčasťou festivalu sú aj panelové diskusie, v ktorých sa bude diskutovať o témach, ktoré hýbu Európou aj workshopy pre filmárov. Medzinárodný festival Zlatý žobrák je lokálny – premietania filmov budú aj v regiónoch.
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952. Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Aj v našom mestečku sa dobrovoľní hasiči v spolupráci s Mestom Jelšava rozhodli 1. júna 2018 potešiť deti hasičským popoludním na detskom ihrisku pri Mestskom dome kultúry. Dospelí hasiči, ale aj „plameniaci“ pripravili stanovištia – hod granátom, pumpovanie z „džberovky“ na cieľ, chytanie „rybičiek“, rytierske hry.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).