Galerijno-pedagogické hodiny k výstave Dotyky – Érintések
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola pod názvom Dotyky – Érintések inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, počas jej trvania navštívili rôzne vekové skupiny. Tých najmenších oslovila hlavne pestrofarebná tvorba súčasných žiakov školy; iných zase zaujala rozmanitosť výtvarných námetov a techník.
Veľkonočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Modrá obloha, rozkvitnuté stromy a kvety, teplé slnečné lúče, rozkošné mláďatá – takto nám veľkonočné sviatky každým rokom ohlasujú príchod jari.
Kúzlo jari očarilo aj nás, a preto sme ju pred sviatkami privítali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave tak ako sa patrí – zorganizovaním veľkonočných tvorivých dielní pre základné školy. Žiaci mali možnosť vyrobiť si veľkonočné ozdoby, ako sú veľkonočný kvetinový veniec, kľúčenka s veľkonočnou ovečkou, kuriatka a zajačiky.
Falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej ako predmet mesiaca máj
Napísal(a) Alexander Botoš
V zbierkovom fonde archeológia je evidovaný kuriózny zbierkový predmet. Predstavuje ho falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) s vyobrazením motívu svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia. Hoci ide o falzifikát a nevieme kto a prečo si dal námahu s jeho výrobou, no aj napriek tomu si predmet zasluhuje našu pozornosť. Vystavený bude od 1. do 31. mája 2017 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea.
Vysoko hodnotená výtvarná práca žiakov, ale aj odborná a obetavá práca pedagógov školy
Napísal(a) Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave možno v týchto dňoch navštíviť výstavu pod názvom Dotyky – Érintések, ktorá bola nainštalovaná pri príležitosti 20. výročia založenia Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským. Výstavu eklektického salónneho charakteru zostavili pedagogičky školy Alíz Farkas a Irén Ambus z výtvarných prác ako bývalých tak aj súčasných žiakov školy. Odborným garantom je akademický maliar Mgr. Szilárd Fecsó.
Deň noci s pánom Andersenom u nás v knižnici v obci zvanej Gemerská Poloma
Napísal(a) D. Č.
31. MAREC 2017 – JE DEŇ NOCI S PÁNOM ANDERSENOM u nás v knižnici v obci zvanej Gemerská Poloma.
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
U nás taká obyčaj: Otváranie studničiek s folklórnou skupinou Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na Betliarskej ul. č. 8 pre priaznivcov folklóru a tradičnej ľudovej kultúry dňa 19. apríla 2017 so začiatkom o 18-ej hodine ďalší folklórny večer zameraný na jarné zvykoslovie a tradície v hornom Gemeri. Po veľkonočných sviatkoch príroda ožíva a postupne sa začínajú aj jarné práce, ktoré sprevádzajú rôzne magické úkony. V Rožňavskom Bystrom bývalo zvykom vyčistiť všetky studničky v chotári, aby voda z nich ľuďom
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.
Rožňavské GOSKARY sú rozdané do Košíc, Popradu a Spišskej Novej Vsi
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm zorganizovalo už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Ten sa konal v sobotu 8. apríla 2017 v kine Apollo v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera.
Do Rožňavy sa výberom z regionálnych kôl dostalo 31 snímok z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Popradu. Najvýraznejšie boli zastúpení autori do 16 a do 21 rokov,
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je pripravená Spoveď opatrovateľky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie s autorkou knihy Spoveď opatrovateľky - Angie Oravcovou v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Zachrániť rodinný rozpočet prácou opatrovateľky v zahraničí sa už roky snažia tisíce žien zo Slovenska, hlavne z oblastí, ktoré majú veľké percento
Viac...
Zaujímavé keramické emblémy podľa návrhu Kolomana Tichyho
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Keramické emblémy alegorického zobrazenia poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy a troch cností – viery, nádeje a lásky boli vyhotovené podľa návrhu Kolomana Tichyho, ktorý bol v roku 1957 poverený riešením interiéru veľkej sály Radnice v Rožňave.
Jedenásť emblémov je vyhotovených z glazovanej pálenej hliny. Štyri z nich – emblémy baníctva, priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva
Skvalitnenie uloženia zbierok v depozitoch Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zakúpiť účelový mobiliár na uloženie zbierkových predmetov z fondu histórie, etnológie, prírodných vied a historickej knižnice, čím sa skvalitní a rozšíri ich uskladnenie.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku.
Detské folklórne súbory predstavia svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla...
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 19. apríla 2017 sa na Radnici v Rožňave stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu, aby predstavili svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... . Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje súťažné prehliadky s cieľom konfrontovať a usmerňovať tvorbu folklórnych kolektívov.
„Sme veľmi radi, že sa nám do tejto súťaže prihlásilo až 6 kolektívov, a to aj menšie začínajúce. Prehliadka im dáva možnosť získať nové skúsenosti
Historické predpoludnie v múzeu so žiakmi ZŠ Pionierov
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Historického predpoludnia v múzeu navštívili dňa 5. 4. 2017 žiaci 5. ročníka ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave priestory Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Okrem prehliadky expozície, ktorá prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave sa dozvedeli o jarnom zvykosloví, veľkonočných sviatkoch a rôznych spôsoboch zdobenia kraslíc, o ktorých im porozprával riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).