Okolo Slnka krúži množstvo komét, ale len jedna z nich, kométa 109P/Swift–Tuttle, svojím postupným rozpadom dopĺňa meteorický roj augustových Perzeíd. Pretože v čase jeho vrcholenia pripadajúceho na prvú tretinu augusta sú školské prázdniny v plnom prúde, je čas letných dovoleniek a noci sú ešte dostatočne teplé, zo všetkých rojov sú práve Perzeidy tie najpozorovanejšie.Tohoročné maximum meteorického roja Perzeíd pripadne na noc zo soboty na nedeľu 12./13. augusta, preto sa pozorovatelia v Európe môžu tešiť
Gombasecká jaskyňa podnietila k liečeniu horných dýchacích ciest
Napísal(a) MG od
K napísaniu tohto článku ma podnietila informácia, ktorá sa objavila v týchto dňoch na portáli vtedy.sk, na ktorom som si všimol archívny spravodajský materiál o neobvyklých účinkoch Gombaseckej jaskyne na chorých ľudí, uverejnený na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Len v roku 1951 ju objavili rožńavskí jaskyniari a jaskyňu sprístupnili verejnosti o 4 roky neskoršie. Jeho obsah ma vrátil na moje bývalé pracovisku do Rožňavy.
V Rimavskej Sobote pripravujú výstavu rozsiahlej zbierky relikvií Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu zo 127 štátov sveta
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Dňa 10. augusta 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu“. Výstava vznikla v spolupráci s Lászlóm Szilasom z Ostrihomu, z Maďarska, ktorý je zberateľom policajných uniforiem, dôstojníckych čiapok, odznakov a nášiviek na rukávy. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. októbra 2017.
Remeslo ešte nevymrelo, šup ho s kožuchom cez plecia!
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Kušnieri, blanári, grznári, fošníci, švači, garbiari, barbari - takto sa v minulosti nazývalo remeslo kožušnícke. Ako sa remeslo vyvíja v obci Muránska Zdychava? Na označenie výrobcov, ktorí sa zaoberajú výrobou kožušín sa používa v nárečí viacero pomenovaní. V dávnej minulosti to bol termín kušnier. Okrem názvu kušnier, nachádzame v literatúre aj názvy ako blanár, grznár. Obec Muránska Zdychava leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v blízkosti mesta Revúca. Mojím prvým podnetom pre výskum boli kroje.
Rožňavské radiály 5 – Rurálna epopej s Andrejom Dúbravským
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 27. 7. 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Rurálna epopej. Výstava je inštalovaná v rámci piateho ročníka cyklu výstav súčasného umenia pre mesto Rožňava, s názvom Rožňavské radiály. Výstavu otvorila Gabriella Badin, ktorá okrem prítomných hostí privítala vystavujúceho umelca, Andreja Dúbravského, ktorý popri vlastných diel na výstave predstavil aj práce svojho japonského kolegu, žijúceho v New Yorku, Ryosuke Kumakuru. Obidvaja umelci sú predstaviteľmi novej vlny talentovaných výtvarníkov súčasného svetového umenia.
Výstavu „Neznáme farby svetových osobností" sprístupnia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 2. augusta 2017 bude sprístupnená výstava „Neznáme farby svetových osobností", ktorá predstaví 13 svetových osobností, ktoré majú rómske korene, v podobe portrétov zhotovených technikami pop art, street art, stencil art. Výstava potrvá do 3. septembra 2017.Výstava vznikla v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove. Je výsledkom projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“, v rámci ktorého mladý amatérsky výtvarník Jozef Fečo vytvoril
Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu je obraz Júliusa Rudnaya Materstvo
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej sobote je obraz od gemerského rodáka Júliusa Rudnaya s lyrickou témou materstva. Zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Obraz bude vystavený od 1. do 31. augusta 2017.
Prosba o dobrovoľnú finančnú pomoc na opravu evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Presbyteri a presbyterky
| "Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ G 6,2 |
Obraciame sa na Vás, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, s prosbou o finančnú pomoc na opravu nášho evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom, ktorý postavili naši predkovia v roku 1844 a kde krátky čas pôsobil aj evanjelický kňaz, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský.
Ryosuke Kumakuru, japonský maliar žijúci v New Yorku na výstave Andreja Dúbravského v Rožňave
Napísal(a) PH
Aktuálny piaty ročník cyklu výstav súčasného umenia pre mesto Rožňava s názvom ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY, v rámci ktorého kurátorská dvojica Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová pripravila pre rožňavskú verejnosť viac ako 20 výstav, prednášok a ďalších sprievodných podujatí a predstavili tvorbu nemenej než 50 súčasných umelcov a kurátorov, ide do svojho veľkého finále.
Viac...
Obec Šumiac leží severne od hraníc stredného Gemera, za krásnou prírodnou scenériou Muránskej planiny, pod majestátnou Kráľovou hoľou. Jednoducho povedané na Horehroní. Ešte v predminulom storočí toto územie tvorilo súčasť nášho Gemera-Malohontu. Preto nám je jeho ľudová kultúra, najmä folklór, taký blízky. Snáď nebude ani teraz na škodu, keď si pripomenieme, že jeho známa folklórna skupina Šumiačan oslavuje 60. výročie vzniku.
VyKroj sa s „Hraškou“ (Mgr. Petra Oravcová) v Muránsko-zdychavskom kroji
Napísal(a) Ľubica Koreňová
Príjemné popoludnie ste mali možnosť stráviť vo štvrtok 13.7.2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa konala historicky prvá prednáška v múzeu vôbec pre deti a širokú verejnosť. Do problematiky krojov a ľudového odievania nás zasvätila Mgr. Petra „Hraška“ Oravcová, ktorá kroje a ľudovú kultúra študovala. Petra nás naučila ako sa kroj obliekal a z čoho sa skladal. Poukázala na rozdiely v ľudovom odievaní v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako je Gemer, Horehronie, Podpoľanie a Zemplín.
Očarujúca cesta okolo „Obkresleného sveta“ Gézu Dámosyho v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Baníckom múzeu v Rožňave môžu počas slnečných prázdninových dní návštevníci na výstave precestovať takmer celý svet. V týchto dňoch vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, prezentujú zaujímavú výstavu grafika a svetobežníka Gézu Dámosyho – Obkreslený svet. Géza Dámosy sa narodil v roku 1936 v Budapešti. Študoval architektúru v Maďarsku a Nemecku, kde sa neskôr začal venovať umeniu a jeho štúdiu.
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a