Ženy z evanjelických zborov Gemerského seniorátu sa stretli v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľné popoludnie - dňa 21.5.2017 - bolo na Gemeri venované seniorálnemu stretnutiu evanjelických žien. V sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom prítomných najskôr pozdravila a v krátkosti priblížila aj históriu obce jej starostka Želmíra Gonosová. Moderátorskými vstupmi, celé podujatie nesúce sa v duchu blížiaceho sa 500. výročia reformácie, sprevádzala zborová kaplánka Zuzana Poláková. Vzácnym hosťom podujatia bola velebná sestra farárka Anna Polcková z CZ Bratislava – Staré Mesto,
Zneli zaujímavé tóny citary. Prezentovala sa aj rohovina, z ktorej sa dajú vyrobiť úžitkové aj dekoratívne predmety
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko si v rámci cyklu podujatí U nás taká obyčaj opäť pozvalo veľmi zaujímavých hostí. Majster svojho remesla, etnológ z Regionálneho centra ÚĽUV-u Košice Mgr. Ľudovít Cehelský, citarista Gabriel Ulman a umelecký vedúci Peter Soltész z Mákvirág v Krásnohorskej Dlhej Lúke boli ústredné osoby, ktoré moderátorka spovedala a predstavovala hosťom.
Piesne zo Spiša v Dome tradičnej kultúry Gemera predstavila Marcela Maniaková
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo 17. mája 2017 ďalšie zaujímavé stretnutie spevákov. Podujatie sa tentokrát zameralo na repertoár zo susedného regiónu, Spiš. „Vedúca úspešného Detského folklórneho súboru Šafolka Marcela Maniaková sa na začiatku predstavila v hudobnom vstupe so svojou dcérou Ninou a synom Dominikom. Potom už nasledovala časť edukačná, kedy divákom predstavila región Spiš, folklórne špecifické obce Smižany,
"Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaného nábytku v zbierkach BM v Rožňave za podpory FPU
Napísal(a) Martin Kováč
Zbierkový fond národopisu Baníckeho múzea v Rožňave obsahuje takmer 7000 zbierkových predmetov. Z toho asi 1500 kusov je vyrobených z dreva. Väčšina z nich potrebuje akútny zásah reštaurátora či konzervátora. Už niekoľko rokov sa nám nepodarilo vyčleniť finančné prostriedky na konzerváciu týchto zbierkových predmetov. Keďže drevo je materiál, ktorý sa po určitej dobe rýchlo ničí, je viac než potrebné ho reštaurovať, konzervovať a pravidelne udržiavať v takom stave, aby odolávalo čo najdlhšie zubu času.
Tohtoročnú Noc múzeí a galérií privítalo Banícke múzeum v Rožňave aj so Škodou Sentinel, parným valcom a banským vláčikom
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo tohtoročnú Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL.
V sobotu 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutočnil ďalší ročník obľúbeného podujatia Noc múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojilo aj Banícke múzeum v Rožňave.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pre deti opäť organizuje v Dome tradičnej kultúry Gemera letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Milí rodičia, máte doma živé striebro, ktoré stále chce spoznávať niečo nové? Tak mu doprajte aktívne vyžitie v tvorivých dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera! Gemerské osvetové stredisko v Rožňave opäť organizuje v Dome tradičnej kultúry Gemera letné remeselnícke tábory. Vítané sú deti vo veku od 7 do 15 rokov, ktoré by radi vyskúšali rôzne tradičné techniky textilnej či keramickej výroby. Denné tábory budú prebiehať počas letných prázdnin v priebehu júla a augusta v dvoch termínoch od 10.7. do 14.7. a od 31.7. do 4.8.2017.
Dôstojný symbolický odpočinok arm. gen. in memoriam Rudolfa Viesta v rodnom meste
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V dňoch 8. mája západná Európa a vazalská stredná Európa slávila 72. výročie konca 2. svetovej vojny v Európe. No platnosť kapitulácie nadobudla účinnosť podľa podpísaného protokolu 9. mája 1945! Nechcem sa pasovať na historika, ale považujem sa za človeka, ktorý nemá zatiaľ „vymytý mozog" z Virginie. Osobne som sa s rodinnými príslušníkmi zúčastnil osláv konca 2. svetovej vojny v Európe na Slavíne dňa 9. mája 2017.
Tisovec štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Začiatkom júna 2017 mesto Tisovec už štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM Tisovec. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci,
Trinásty ročník Noci múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote podporilo 548 návštevníkov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostali brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. bol pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostal od riaditeľky múzea darček, obdarovaný boli 3 návštevníci. Podujatie celkovo navštívilo 548 návštevníkov, z toho bolo 238 detí.
Gemerčan Július Molitoris - ako sedemnásťročný mladý odbojár, dnes deväťdesiatročný jubilant
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Študentské roky. Roky ilúzií, prvých lások, túžob zmeniť svet v spravodlivý...! Aké predstavy má mladý človek vo veku dospievania? Zlomové časy ukážu na charakter každého jedinca. Musí sa rozhodnúť v minútach, hodinách, najviac dňoch! Takým bol aj náš oslávenec Július Molitoris, ktorý sa narodil 13.5.1927 v Klenovci. Otecko Július Molitoris pracoval ako horár, mamička Zuzana, rod. Hrušková bola domáca. Ako 8-ročný stratil otecka. Mamička s dvomi synmi sa presťahovala k rodičom v Klenovci.
Viac...
V Mestskom múzeu v Jelšave mali Deň otvorených dverí od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
V Mestskom múzeu Jelšava sa 19.05.2017 konalo podujatie Deň otvorených dverí v mestskom múzeu – od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské (Spomienkové podujatie pri príležitosti 50. výročia úmrtia posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša). Našich návštevníkov a hostí sprevádzali postavičky múzejných škriatkov a jelšavská biela pani – pani Pú. Tvorivé dielne sa niesli v duchu kovu, plechu a železa, pretože boli spomienkou na posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša.
V rámci Noci múzeí a galérií 20. mája 2017 až do neskorej noci otvárajú verejnosti ich „skryté“ komnaty
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Noc múzeí a galérií 2017 sa uskutoční v sobotu 20. mája 2017 na celom území Slovenska. Aktivity múzeí a galérií sú v tento deň orientované na také činnosti, ktoré počas celého roka zostávajú pred verejnosťou ukryté. V tento deň až do neskorej noci takto otvárajú verejnosti svoje „skryté“ komnaty. V predchádzajúcich dňoch aj na stránke Maj Gemer sme vás informovali, čo pripravujú na uvedený deň niektoré zariadenia aj v regióne Gemera. Slovenské národné múzeum nám poslalo program NMaG,
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo výstavu ako výber z bohatého fondu umeleckých diel Teodora Jozefa Moussona
Napísal(a) Eva Lázárová
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. máj) sa konala dňa 16. mája 2017 o 16.30 hod. v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí vernisáž sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887-1946). T. J. Mousson pôsobil v rokoch 1911-1944 v Michalovciach ako učiteľ kreslenia. Bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu, ktorý sa stal primárnym motívom jeho tvorby a celoživotného diela.
Pred 105 rokmi bolo v Rožňave založené Mestské múzeum
Napísal(a) Sylvia Holečková
Významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva zohralo Mestské múzeum v Rožňave.
V čase založenia Mestského múzea v Rožňave už pôsobilo v Rožňave Bansko-hutnícke múzeum založené v roku 1902. Budova múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Müllera, riaditeľa rožňavských baní. Objekt je prvou účelovou budovou postavenou pre banské a hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené v roku 1912.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).