Farmička a Gemerské grúne, o. z. pripravili včelárske školenie o chove matiek a tvorby odložencov
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Počas víkendu 20.- 21.5.2017 sa v Kraskove uskutoční záverečné školenie zo série Včelárime s Milanom, tentoraz pre skúsenejších včelárov. Na školenie vás srdečne pozývajú Farmička.sk a Gemerské grúne, o.z. na tému chovu matiek a tvorby odložencov povedie Milan Krokavec, známy včelár, výrobca úľov a skvelý lektor. Na programe školenia sú témy ako odchov vlastných včelích matiek, aj tvorba odložencov v rôznych úľových systémoch a samozrejme budeme diskutovať aj o otázkach, ktoré trápia samotných včelárov.
Po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín.
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. je pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Opäť pripravujú výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, špecializujúce sa na dokumentáciu rómskej kultúry (od roku 1996), opäť pripravuje výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“, XI. ročník. Výstava je zároveň aj súťažnou prehliadkou, do ktorej sa zapojilo 14 škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Vernisáž výstavy a vyhodnotenie detských prác sa uskutoční v stredu 17. mája 2017 o 13.00 hod. Výstava potrvá do 25. júna 2017.
Výstava Krásavice zahalené v dyme predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia.
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V sobotu, 20. mája 2017 o 18.00 hod. bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Krásavice zahalené v dyme. Historické fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea.“ Výstava predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia. Výstava bude sprístupnená v rámci programu Noci múzeí a galérií 2017 a potrvá do 31. júla 2017.
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Spevácke domy na Gemeri obohatia Piesne zo Spiša a Mária Maniaková
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera v máji pokračuje. Dňa 19.5., v piatok, si opäť zaspievame s odbornou lektorkou za sprievodu ľudovej hudby. „Región Spiš, je podobne ako náš Gemer krásny a bohatý na rôznorodosť vo folklóre. Gemerské osvetové stredisko chce prostredníctvom speváckych domov priblížiť repertoár a spevácke štýly nielen z domáceho regiónu, ale aj z rôznych iných. Tentokrát naše pozvanie prijala vedúca detského súboru Šafolka pani Marcela Maniaková zo Smižian.
Banícke múzeum organizuje Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutoční ďalší ročník obľúbeného podujatia Noci múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojí aj Banícke múzeum v Rožňave. Toto jedinečné podujatie organizované pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí (17. máj) začne v Baníckom múzeu v Rožňave už v utorok, 16. mája 2017 o 16:30 hod. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, slávnostnou vernisážou sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 - 1946).
Z histórie ševcovského a čižmárskeho remesla v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.
Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci),
Do Rožňavy zavíta Gustáv Murín, známy autor mafiánskych kníh
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie so slovenským spisovateľom Gustávom Murínom v utorok 30. mája 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Gustáv Murín, slovenský spisovateľ, dramatik, publicista, prírodovedec pochádza z Bratislavy. Po skončení gymnázia vyštudoval biológiu
Obrazy umelca Zemplína Teodora Jozefa Moussona uvidíte na výstave v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Dana Barnová
Teodor Jozef Mousson bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu. Bol zanieteným obdivovateľom a stvárňovateľom tunajšieho kraja a ľudu. Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili v dňoch 16. mája až 30. septembra 2017 o tomto umelcovi v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí výstavu. Vernisáž sa uskutoční v spomínanom zariadení 16. mája 2017 o 16.30 hod.
Viac...
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Umenie a život má rovnaký zmysel“ - Z vernisáže výstavy ŽIŤ
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa za účasti autoriek 4. mája 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Žiť. Podujatie otvorila Gabriella Badin. Následne jedna z vystavujúcich autoriek, Veronika Trnečková, prítomným odprezentovala samotný obsah výstavy. ŽIŤ je výstava troch mladých talentovaných výtvarníčok z nášho regiónu – Alexandry Selmeciovej, Veroniky Trnečkovej a Viktórii Zatrochovej, ktoré sa rozhodli žiť umeleckým životom, žiť tvorivo v neustálej inšpirácii.
Stručne o vernisáži výstavy Poézia kameniny v Nových Zámkoch
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 4. mája 2017 sa vo výstavných priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch uskutočnila vernisáž putovnej výstavy Baníckeho múzea v Rožňave Poézia kameniny.
Výstava mala premiéru v roku 2015 v Rožňave. V Nových Zámkoch, kde bude inštalovaná do 5. augusta 2017, má piatu reprízu. Prinášame niekoľko fotozáberov z výstavy i z atmosféry vernisáže.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).