Opýtali sme sa pani Bronďošovej, okrem iného, čo vlastne musela vykonať, aby si získala dôveru Polomčanov potrebnú pre vykonávanie tejto zodpovednej funkcie.
- Polomčania ma poznajú dlhé roky ako človeka, ktorý má veľa záľub a aktivít, mám rada výzvy a v živote si vyberám stále tú ťažšiu cestu.
Najskôr som pracovala 12 rokov na Okresnom úrade v Rožňave ako informatička, potom som prešla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde som pracovala na rôznych pozíciách ako revízna asistentka, informatička, asistentka riaditeľa a poradca klienta. Vo VšZP som pracovala celých 15 rokov. Popri zamestnaní som vyštudovala vysokú školu v odbore sociálna práca, čo viem v plnej miere využiť aj v praxi.
Veľmi rada chodím po našich krásnych horách a dolinách ako turistka. Stále sa kochám krásnymi výhľadmi či už pri východe alebo západe slnka. Vadia mi však odpadky, ktoré nachádzam pod stromami, kríkmi, na lúkach, popri cestách. Neviem pochopiť človeka, keď bez mihnutia oka zahodí na zem prázdnu plechovku od piva alebo plastovú fľašu. A nie je to problém len našej obce. Všeobecne ľudia sú veľmi ľahostajní a neuvedomujú si vážnosť situácie, že kvôli tomu sa naše deti a vnúčatá budú pozerať na rieky a moria plné odpadkov...
Súčasťou môjho života sa stala telocvičňa. Dve desaťročia skúšam rôzne formy pohybu. Najskôr to bol erobik, joga, pilates, kalanetika, neskôr zumba, trampolíny. Postupne som na zdokonalila a naši občania majú možnosť si zdarma v našej polomskej telocvični poriadne zacvičiť. TABATA a PILATES sú cvičenia pre všetky vekové kategórie.
Na jar každoročne organizujem spolu s Obecným úradom „Polomský mini maratón - skákaj, tancuj a cvič hät“. Každý má svoje hranice niekde inde, tak si cvičenie prispôsobí svojim schopnostiam. Dôležité je stále sa hýbať. Pravidelnosť je prvoradá. Pohyb je najlepším liekom na všetky choroby.
Polomčania ma poznajú aj ako aktívnu folkloristku vo FSk Dolina, dobrovoľnú hasičku, plavkyňu, bežkyňu, otužilca – som aj ľadový medveď, záhradkára, chovateľa. V každej oblasti sa snažím zdokonaľovať a motivovať ostatných. Veď všetko sa dá, len treba chcieť.
V predchádzajúcich rokoch vykonávania jej poslaneckého mandátu, obecné zastupiteľstvo prešlo rôznymi pozitívnymi i negatívnymi obdobiami, čo sa samozrejme prejavilo aj na chode OZ. Tu je niekoľko názorov pani starostky Bronďošovej, týkajúcich sa výkonu jej novej funkcie:
Ako si uvedomujete zodpovednosť za riadenie a chod obce?
- Viem, je to veľmi zodpovedná a náročná úloha. Mojím hlavným cieľom je rozvoj našej krásnej obce, avšak za absolútnej transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Spravím všetko preto, aby bola Gemerská Poloma jednou úžasnou dedinou.
Máte už pripravené úlohy, ktoré ste si vytýčili splniť v nasledujúcom volebnom období? Ktoré z nich považujete za prioritné?
- Mojou hlavnou prioritou je riešenie problémov v súvislosti s našou kanalizáciou, predovšetkým pokúsiť sa analyzovať a odstrániť problém zápachu z kanalizačnej siete, ktorý prechádza až do domácností občanov. Budem sa maximálne snažiť úspešne ukončiť reklamačné konanie tohto vodného diela.
- Odpady považujem za ďalšiu z mojich hlavných priorít. Pre úplné sfunkčnenie systému nakladania a likvidácie odpadov v našej obci je podstatnou výstavba zberného dvora. Realizáciou tohto projektu získa naša obec všetky predpoklady k likvidácii takmer všetkých kategórií odpadov.
- V neposlednom rade mám záujem zamerať sa na vzdelávacie aktivity občanov, ich orientáciu na separovanie odpadov, na prevenciu pred vznikaním drobných čiernych skládok, prevziať zodpovednosť za separáciu niektorých druhov odpadov priamo na obec.
Vaše obecné Polomské noviny svojím obsahom i čítavosťou patria medzi málo takých, ktoré si dovolia vydávať obce, ale zároveň získavajú pre ich tvorbu aj spoluobčanov Gemerskej Polomy. Aké sú Vaše predstavy v súvislosti s ich vydávaním a obsahom do budúcnosti?
- Polomské noviny sú pravdivým zrkadlom života našej obce. Ja osobne sa na každé číslo veľmi teším, a keď už ich mám v ruke, nepustím ich, kým ich celé neprečítam. Vychádzajú štyrikrát do roka a zachytávajú všetky udalosti v obci. Zaujímavé články zo samosprávy, kultúry, športu, histórie ďalekej i blízkej, obsahujú polomské nárečie, rady lekára, spoločenskú kroniku, životné jubileá, knižné novinky a akcie obecnej knižnice, množstvo fotografií z histórie a aj súčasnosti, rôzne oznamy a pozvánky na pripravované akcie a samozrejme nechýba ani krížovka a šachová úloha. 22 strán zaujímavého čítania, za čo vďačíme redakčnej rade a hlavne pani Dane Červenákovej. Ozývajú sa nám rodáci žijúci mimo našej obce, aby sme im Polomské noviny posielali. Nás to veľmi teší.
Ďakujem Vám, pani starostka Bronďošová, za Vaše odpovede.
Želám Vám vo Vašej novej funkcii veľa úspechov, zdravia a na začiatku vianočného obdobia i nového roka 2019 aj všetkým Polomčanom žijúcim nielen v Gemeri, ale roztrúseným aj po celom Slovensku, ba i celom svete.
Otázky pripravil:
Ondrej Doboš































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-