Rimavská Sobota (54)
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Ako budú vyzerať Vianoce 2024 v rimavskosobotskej nemocnici
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota – Každý hospitalizovaný pacient si v akomkoľvek období roka praje, aby bol čím skôr zdravý. Obdobie Vianoc je charakteristické tým, že ľudia na chvíľu spomalia a majú viac času na svoje rodiny, priateľov i spoločne strávené chvíle. Aj preto býva pobyt v nemocnici počas vianočných sviatkov pre pacientov ešte o niečo ťažší, obzvlášť pre najmladších pacientov i seniorov. K zlepšeniu ich nálady dopomáhajú návštevy blízkych, ale príjemnú sviatočnú atmosféru pre nich vytvárajú aj zdravotníci.
Samozrejmosťou je aj špeciálny jedálny lístok počas štedrovečernej večere. V tento deň sa bude pacientom (ktorým to zdravotný stav a diétne obmedzenie dovolia) podávať sviatočné jedlo, pričom nebude chýbať tradičná ryba so šalátom, kapustnica s klobásou či opekance s makom. Mamičky si v pôrodnici zas pochutnajú na pečenom lososovi, pacienti s diétou na rybe na masle.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie
Napísal(a) B. Krejčíová
Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky
Rimavská Sobota 10. októbra 2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov. Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.
Vojnového veterána plk. v. v. Ladislava Sládka pochovali s vojenskými poctami
Napísal(a) Ing. V. Rízová
Vo veku nedožitých 94 rokov nás 29. januára 2022 opustil hrdina – víťaz vojny, vojnový veterán plk. v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty. Nášho hrdinu pochovali s vojenskými poctami 3. februára 2022. Do rimavskosobotského domu smútku sa prišli rozlúčiť pozostalí, priatelia aj vojaci, či dlhoroční funkcionári. Bol plukovníkom vo výslužbe a priamym účastníkom oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Prezývali ho Saša Saldík. Patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. V septembri minulého roku dostal Cenu mesta Rimavská Sobota.
Svetlo sveta sa pred ním rosvietilo dňa 6. marca 1928. Narodil sa ako prvorodené dieťa Jánovi Sládkovi a Márii rodenej Slezákovej. (Okrem Ladislava mali rodičia ešte Agnešu a Jána). Rodičia bývali pri železnici „v strážnom domku“, ako sa vtedy označovali domčeky, kde bývali pracovníci železníc v Senci. V tomto meste začal chodiť v roku 1934 do slovenskej štátnej ľudovej školy.
Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe
Napísal(a) mg+sz
RIMAVSKÁ SOBOTA – Ako informovala stránka Svet Zdravia prvý novorodenec v roku 2022 prišiel na svet v rimavskosobotskej nemocnici 1. januára o 8:07 hodine. „Je ním dievčatko, ktoré dostalo meno Zoe. Váži 2510 gramov a meria 48 centimetrov. Narodila sa mamičke Kristíne ako prvorodené dieťa,“ konkretizovala Krejčíová.
V roku 2021 sa prvý novorodenec ohlásil o 7:21. Šlo o chlapčeka menom Michal, ktorý sa narodil 28-ročnej matke Martine z Lučenca. Predvlani bol prvým narodeným dieťaťom v tejto nemocnici chlapec Noel, ktorý prišiel na svet už krátko po tretej hodine rannej.
CENY MESTA RIMAVSKÁ SOBOTA UDELILI TROM JEJ OBYVATEĽOM
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V rámci osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko udelil 3.9.2021 Ceny mesta Rimavská Sobota nasledovným občanom:
plk. v. v. Ladislavovi SLÁDEKOVI, rodákovi zo Senca pri jeho jubileu 93 rokov, ktorý už ako mladý šestnásť a polročný chlapec ušiel z vtedajšieho bydliska rodičov v Nových Zámkoch do Rumunska, kde sa prihlásil do radov Červenej armády v rámci 2. Ukrajinského frontu. Bojovú cestu ukončil po oslobodení Nových Zámkov pred skončením 2. svetovej vojny v Európe. Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po nástupe na základnú vojenskú službu sa nechal presvedčiť a zasvätil svoj život Československej ľudovej armáde. Za svoje bojové zásluhy je držiteľom niekoľkých desiatok vyznamenaní Rumunska, Maďarska, Československa, Slovenska, ZSSR, Ruskej federácie. Mesto Ábonya v Maďarsku mu dokonca udelilo čestné občianstvo.
Viac...
Deti Rimavskej Soboty chválili šikovné ruky a veselá myseľ
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
IV. Detské letné tvorivé dielne v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Prvá polovica júla 2021 bola venovaná deťom – v priestoroch Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote sme už po štvrtý krát privítali účastníkov letných detských tvorivých dielní Šikovné ruky a veselá myseľ.
Vzhľadom na veľký záujem a obmedzený počet účastníkov sme zrealizovali tohto roku hneď dva turnusy denných letných tvorivých aktivít – v termínoch 6. – 9. júla a 12. – 16. júla 2021.
Vitaj Žofka v novom roku 2021 na Gemeri a cíť sa dobre medzi nami!
Napísal(a) mg-od
Prvého januára 2021 prišlo na svet prvé dieťa aj v Gemeri. Dozvedeli sme sa to od komunikačného manažéra siete nemocníc Svet zdravia Tomáša Kráľa. Z jeho stručnej informácie sme sa dozvedeli, že prvým novorodencom, ktorého privítali v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia je dievčatko, ktorému dali meno Žofia. Narodila sa 1. januára 2021 o 3:25 h.
Dievčatko sa narodilo mamičke Nikolete z Rimavskej Soboty s váhou 3 160 gramov a dĺžkou 50 cm.
Ako aj na pripojenej fotografii vidieť, obom prišlo popriať veľa zdravia vedenie nemocnice, ku ktorému sa pripojila aj vedúca sestra pediatrického oddelenia. Pri tejto príležitosti bol darovaný novej Gemerčanke plyšový medvedík.
Druhou nemocnicou spomínanej siete na Gemeri je rožňavská nemocnica. Zatiaľ o prvom jej tohtoročnom novorodencovi nevieme nič. Ale hneď ako sa o prvom tohtoročnom prírastku v tejto nemocnici niečo dozvieme, budeme vás o tom včas informovať.
V Rimavskej Sobote otvoria 3. ročník detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Ing. M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutoční v dňoch 3. - 7. augusta 2020 3. ročník detských letných tvorivých dielní. Tvorivé dielne sú určené deťom vo veku od 8 do 14 rokov. Budú sa konať denne a deti sa na nich naučia rôzne tradičné, ale i moderné remeselné techniky. Pozvanie prijalo množstvo lektorov čomu sa veľmi tešíme. Detičky tak budú mať možnosť vyskúšať si prácu na hrnčiarskom kruhu, tkanie na krosnách, výrobu švihadiel, pletenie košíkov, prácu s drevom, pletenie bičov, zdobenie medovníkov, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu lapačov snov, stromčekov šťastia a množstvo iného. Sme veľmi radi, že letné tvorivé dielne sa tešia veľkej obľube. Veríme, že aj tento rok bude úspešný a detičky budú odchádzať spokojné. Detské letné tvorivé dielne sú realizované v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Svet zdravia je pripravený dobudovať rozostavané nemocničné pavilóny v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Investícia do oboch projektov by výrazne zvýšila úroveň zdravotnej starostlivosti pre takmer 150 tisíc obyvateľov. Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia od samotného prevzatia nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom v apríli 2014 rieši budúcnosť rozostavaných a dlhodobo chátrajúcich nemocničných pavilónov v oboch mestách. Na základe interných analýz je Svet zdravia pripravený obidve nemocničné stavby dobudovať































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-