Odboj (122)
Dôstojné oslavy 73. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Po takmer šiestich rokoch okupácie dočkala sa slobody dňa 21.12.1944 aj Rimavská Sobota, centrum Gemera. Za obdobie okupácie z mesta odvliekli do koncetračných táborov 670 „židobolševikov“ z Rimavskej Soboty. Obyčajní obyvatelia mesta bez rozdielu národnosti boli proti fašistickému režimu a naviac okupantom. Svedčia o tom aj udalosti, kedy mladí muži radšej opustili „hortyovskú vlasť“ a ušli do zahraničia. Mnohí mladí muži, ktorí boli nasadení na východný front k maďarskej armáde, pri prvej príležitosti prebehli k Červenej armáde.
Devätnásty december je dňom, kedy si Tornaľčania každoročne pripomínajú oslobodenie spod fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Devätnásty december 1944 bol dňom, kedy vojská 2. ukrajinského frontu, a v jeho rámci aj 4. armádny zbor rumunskej armády, v ranných hodinách ich prieskum prenikol do mesta Tornaľa a do večerných hodín bolo mesto oslobodené. Už na druhý deň 20.12.1944 do mesta presunul svoj štáb veliteľ 2. UF maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský.
Pri príležitosti 73. výročia zavlečenia 14 obyvateľov terajšej obce Čierny Potok a príľahlých osád nyilassiovskými fašistami do koncentračného tábora v Dachau usporiadala ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s Obecným úradom pietne spomienkové zhromaždenie občanov a hostí a položením vencov k pamätníku týchto obetí, ktorý je pred Obecným úradom v obci.
Z dôvodu konania volieb do VÚC dňa 4.11.2017 bol termín presunutý na skorší termín.
Pripomenuli si hrdinstvo mladých bojovníkov proti fašizmu v SNP
Napísal(a) Ondrej Doboš
Slovenské národné povstanie 1944. Pojem, na ktorý sa nezabúda ani na Gemeri. Najmä nie v malej hornogemerskej obci Rožňavské Bystré. Keď vyslovíte tieto slová, každý z pôvodných dedinčanov vie, že sú spojené s menami Štefan Kalický, bratia Pavol i Ján Belákovci a Ondrej Gallo Krajný. Všetci padli v boji za slobodu a nezávislosť Slovenska krátko po vypuknutí Povstania. Táto ľudská tragédia zasiahla tri rodiny, ktoré takmer v rovnakom čase stratili svojich najbližších. Dvaja z nich hrdinsky padli pri výbuchu muničného skladu v neďalekých Slavošovciach, ďalší na Pustom poli
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili centrálnych osláv 73. výročia SNP
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili aj centrálnych osláv 73. výročia SNP v Banskej Bystrici. Odchod autobusu bol už v skorých ranných hodinách smerom na Dobšinú, kde sme pribrali aj ostatných našich členov a cez Pusté pole, Telgárt a Brezno sme sa dostavili do Banskej Bystrice. Pred vstupom do múzea pri pamätníku SNP sme sa však trochu zdržali, nakoľko sme sa museli podrobiť osobnej prehliadke. Pred tribúnou už sedelo množstvo ľudí a my sme prakticky prišli na poslednú chvíľu, kedy sa začínal pietny akt kladenia vencov k súsošiu akademického
Za účasti predstaviteľov mesta Rožňava, MO SZPB partizána Tótha, spoločenských organizácií, zástupcov samosprávy, ako aj ostatných obyvateľov konali sa 28.8.2017 oslavy 73. výročia SNP. Po kladení vencov, zaznení štátnej hymny SR a básni sa prítomným prihovoril primátor mesta Pavol Burdiga, v maďarskej reči poslanec MZ Arpád Laco. Prítomným sa taktiež prihovoril aj
V Slovenskom národnom povstaní bojovala celá rodina
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Ján Repáš ml., študent Obchodnej akadémie v Prešove, veľkonočné sviatky 1943 strávil v Klenovci, kde jeho otec Ján Repáš st. a mama mali obchod. Okrem rodičov v Klenovci bývali aj jeho starí rodičia so synom Milanom a dcérami Ľudmilou a Zuzanou, povolaním učiteľkou. V prírode prudko sa prebúdzala jar a počas sviatkov 17-ročný Janko Repáš trochu pozabudol na školské starosti a na vojnové udalosti. Počasie sviatkom prialo a veľkonočná šibačka sa vydarila. Bola veselá, aj dievčat v dedine bolo veľa a každej sa ušlo aj niekoľko vedier vody. Nechýbalo ani ich radostné výskanie a smiech.
Čo napísal partizánsky veliteľ Karol Adler tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej
Napísal(a) MG od
Blíži sa ďalšie, už 73. výročie Slovenského národného povstania. Do jeho histórie sa zlatými písmenami zapísali aj hrdinovia z Gemera. A nie je ich málo. O mnohých sme písali, ďalších mená sú napísané na pomníkoch, ktoré im náš národ postavil na ich večnú pamiatku. Dnes si pripomenieme jedného z tých, ktorých fašisti surovo trápili, aby na výstrahu iných obesili na námestí v Dobšinej 20. decembra 1944. Aj keď históriu jeho pôsobenia poznáme, chcem vám pripomenúť málo známy obsah listu, ktorý napísal tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej.
PREČO V ČIERNOM POTOKU SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE OSLAVUJÚ UŽ ZAČIATKOM AUGUSTA?
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
V malebnej obci na juhozápade Gemera a na pokraji Cerovej vrchoviny je malá, ale dlhá obec Čierny Potok. Rozprestiera sa v údolí potôčika rovnakého mena a je dlhá 3,5 km. Má 77 domov a žije v nej 147 obyvateľov. Po Viedenskej arbitráži pripadla k horthyovskému Maďarsku. Po vypuknutí II. svetovej vojny slovenskí mládenci, ktorých rodičia aj s detvákmi prišli na Dolnú Zem po roku 1922, nechceli narukovať do Horthyho armády, aby bojovali proti bratom Rusom. Nuž, prebehli hranicu medzi Ožďanmi a Dolnými Honmi a prichýlili sa pri starých rodičoch a strýkoch na Podpoľaní.
Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári
Napísal(a) Mgr. Magdaléna Lavrincová
Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Florián Čatloš už v júli 1944 zbehol od slovenskej armády k partizánom Alexejeva S. Jegorova. Partizánov, ktorí sa zoskupili pod jeho vedením, zaradili v Brezne 28. augusta 1944 do 8. oddielu. Oddiel bol v meštianskej škole v Brezne, kde sa nachádzal aj štáb Jegorovovej partizánskej brigády. Mal 6 rôt. Piatej rote velil 24 ročný Florián Čatloš.
Viac...
Magdaléna Lavrincová: Mladý pomocník partizánov
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Pavel Hruška z Klenovca kráčal s otcom dolu svahom kosiť lúku za domom v obci. Blížil sa koniec školských prázdnin. Ráno sľubovalo nádherný deň popretkávaný láskavým slnkom. Cestou stretli obľúbeného učiteľa meštianky Jána Kačániho a Jána Štefánika. Boli to ilegálni pracovníci, ktorí sa zapojili do príprav Povstania. Povedali im, že v Banskej Bystrici vypuklo povstanie proti nemeckým okupantom a že je vyhlásená mobilizácia.
Pred vernisážou výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949)
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949) sa uskutoční 29. júna 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V zajatí sovietskych lágrov. Výstava vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyviezť sa do tohto sedla medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ozubnicovou železnicou s návštevou pamätníka padlých v II. svetovej vojne v sedle Dielik medzi Tisovcom a Muráňom. Po príchode na železničnú stanicu v Tisovci už nás čakal parný ozubnicový rušeň s niekoľkými vozňami, ktorý nás vyviezol do sedla Zbojská. Po príchode na Zbojskú nás toto nádherné prostredie v lone prírody ihneď „dostalo“,
Pár udalostí a spomienok na oslavy 72. výročia ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Celý pokrokový svet si 9. mája 2017 spomenul na koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Hoci od jej konca uplynulo 72 rokov, novodobí historici sa stále snažia prekrúcať historické fakty. Najmä po rozpade ZSSR začalo dokonalé "vymývanie mozgov“ v zámernom zahmlievaní, alebo v zámernom glorifikovaní podielu Západu na porážke hitlerovského Nemecka. Termíny ako „rozhodujúca bitka 2. svetovej vojny v Ardenách znamenala porážku Nemecka“, obete holokaustu 6 miliónov Židov...
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-