Odboj (122)
V rámci výročia SNP odhalili informačno-turistickú tabuľu o druhej svetovej vojne v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG mž
„V piatok 27.8.2021 si pripomínali obyvatelia Gemerskej Polomy historické udalosti spred 77 rokov. Najprv o 12-tej hodine pietnou spomienkou a kladením vencov pri príležitosti 77. výročia Slovenského národného povstania. Vence položili k pomníku padlých hrdinov na Námestí SNP, na Krutákovej a na Flôse. Súčasťou pietnej spomienky bolo aj odhalenie informačno-turistickej tabule pred Obecným úradom Druhá svetová vojna v Gemerskej Polome.
V sobotu 28.8.2021 mladý študent obce Samuel Sebastián Očkaík predstavil svoju prezentáciu o živote v Polome počas druhej svetovej vojny. Obdivuhodný záujem mladého muža o históriu nielen svojej rodnej obce, ale aj o dianí na Slovensku prierezom storočí.“ Napísala nám o tom tajomníčka OblO SZPB v Rožňave pani Mária Žolnová, ktorá priložila k tejto informácii i niekoľko fotografií.
Štefan Kapec: Ďakujem všetkým, ktorí si spomenuli na moje 90. narodeniny
Napísal(a) J. Pupala
Štefan Kapec z obce Čierny Potok sa dožil 25. januára 2021 krásnych 90 rokov. Narodil sa v osade Hodoš ako prvé dieťa rodičom Štefanovi Kapcovi a Marte, rodenej Sabíňovej. Dnes spomínaná osada patrí do obce Čierny Potok v okrese Rimavská Sobota.
Aj nášmu jubilantovi sa v pamäti z času na čas pripomínajú zážitky z mladších čias, keď územie rodnej osady pripadlo horthyovskému Maďarsku. V škole sa vtedy nesmelo hovoriť po slovensky ani cez prestávky. Starších spolužiakov s potešením „úr tanitó“ Kovács zapriahal aj do pluhov, aby orali jeho záhradu a rodičov takto „zotročovaných“ chlapcov, ktorí sa pánovi učiteľovi núkali, že mu prídu zorať záhradu koňmo, taktiež fyzicky napádal a vyhnal ich preč, s poznámkou, ak sa vám nepáči, zapriahnem aj vás – „buta tótok“. Ťažko znášal malý Štefan aj iné príkoria, ktoré sa mu v tom čase nielen v škole dostávalo.
Bojovník s tvrdým koreňom - svobodovec Jozef Špitál oslávil 99 rokov
Napísal(a) J. Pupala
V roku obmedzovania slobody, napriek celosvetovej, a na Slovensku osobitne, hektickej psychóze sa udiali bez pozornosti médií nielen celoštátnych, ale aj regionálnych, pozoruhodné udalosti. Napriek obmedzeniam sa uskutočňovali oslavy konca druhej svetovej vojny, výročia SNP, výročia Karpatsko-duklianskej operácie, takmer za vylúčenia širokej verejnosti, si niektorí štátnici, organizácie uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu v rokoch 1938 – 1945. Žiaľ, čím ďalej od Bratislavy, či Banskej Bystrice sa „akosi“, možno z preventívnych opatrení, zabudlo na hrdinov z regiónov a osobitne z regiónu, ktorý bol okupovaný maďarským fašistom, admirálom „balatonskej flotily“ Horthym.
Inak si neviem vysvetliť, že na antifašistov a obete fašizmu odvlečených do koncentračných táborov, napr. z okresu Rimavská Sobota, si dokázal spomenúť pri príležitosti 75. výročia víťazstva nad fašizmom prezident Ruskej federácie a udelil siedmim ešte žijúcim obetiam – bojovníkom pamätné medaily, ale na Slovensku sa nenašla žiadna inštitúcia, ktorá by si ocenila týchto hrdinov, SZPB nevynímajúc.
Uctění tragické smrti Jána Ušiaka, velitele partyzánského oddílu Jana Žižky v Čeladné
Napísal(a) Václav Hýža
Členové Oblastního výboru Českého svazu bojovníků za svobodu (ČSBS) Opava se každoročně vydávají uctít smrt Jána Ušiaka, velitele partyzánského oddílu Jana Žižky k jeho hrobu v Čeladné.Tak tomu bylo i letos 3.11.2020. Museli jsme být maximálně po dvou a v odstupu 2 m. Nejdříve jsme položili kytici u památníku na místě, kde byli popraveni Oldřich Machander a Karel Winkler. Oba dojeli v noci pro Jána Ušiaka, který se po přepadení u Čertova mlýna 2. 11. 1944 ukrýval v hostinci na Martiňáku. V noci ho dovezli do domku stařenky Macurové a posléze do domu Oldřicha Machandra, kde se Ušiak v obklíčení 3. 11. 1944 zastřelil. Pak jsme položili kytici u hrobu Jána Ušiaka. S ním je tam pohřben také Jefim Pugačev, který zemřel 2. 5. 1945 na následky zranění v Čeladné a dva neznámí partyzáni, kteří padli při obklíčení na Kněhyni 3. 11. 1944.
Nakonec jsme předali starostovi Pavolu Lukšovi pamětní medaili II. stupně za záslužnou péči o odkaz bojovníků proti nacizmu. Místostarostce Věře Golové jsme předali medaili III. stupně, taktéž za záslužnou péči o odkaz bojovníků proti nacizmu.
Doufejme, že příští rok bude příznivější.
Vyznamenanie generála Viesta prevzal aj červenoarmejec Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V Revúcej sa dňa 24.9.2020 konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti nedožitých 130. narodenín hrdinu SNP armádneho generála Rudolfa Viesta. Na pozvanie primátora mesta Revúca bol na spomienkové oslavy pozvaný aj plk. v. v. Ladislav Sládek, teraz bytom v Rimavskej Sobote. K tomuto podujatiu sa vraciame príspevkom nášho spolupracovníka Jozefa Pupalu z Čierneho Potoka, aby sme pripomenuli v ňom osobnosť jediného červenoarmejca, ktorý z nášho regiónu prežil tragické časy druhej svetovej vojny a napriek pokročilému veku sa dožil i súčasného slobodného života.
Vo veku 92 rokov dotĺklo srdce statočného človeka Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Po dlhej chorobe, vo veku 92 rokov a necelých päť mesiacov dňa 9.9.2020 popoludní v nemocnici v Hnúšti dotĺklo srdce statočného človeka, nášho hrdinu Artúra Szobonyu.
V neďalekej obci Šankovce (dnes súčasť Gemerskej Vsi) sa dňa 17. apríla 1928 chudobným manželom Júlii Szobonyovej, rod. Forgáčovej a Vincentovi Szobonyovi narodil syn, ktorého pomenovali neobvyklým menom ARTÚRKO.
Manželom Szobonyovcom na narodilo celkom 14 detí, z ktorých však prežilo len sedem. Súrodenci – traja chlapci a štyri dievčatá – od útleho veku boli vedení k práci na malom gazdovstve a tak prispievali k zabezpečeniu obživy rodiny.
Tvrdý život však dokázali deti prežívať plnými dúškami.
„Mamička, poslednú svoju kartu
posielam azda Ti od Telgartu.
Odpusť svojmu synu
jedinú vinu,
že nechcel voliť bezpečný si kryt,
že za svoj ľud v pole šiel sa biť
a slávne padol.“
Spomienky Ladislava Tomka z Rožňavského Bystrého na vojnu a SNP
Napísal(a) L. Tomko
Celá naša pokroková spoločnosť si v týchto dňoch pripomína 76. výročie Slovenského národného povstania. Spomienky najmä živých účastníkov sú nezabudnuteľné a najlepšie charakterizujú udalosť, ktorej sa chopil malý slovenský národ. Jeden z tých, ktorý napísal aj o tejto udalosti bol v tých časoch iba 16-ročný Ladislav Tomko, ktorý pochádza z malej baníckej obce na hornom Gemeri – z Rožňavského Bystrého. V tom čase dedinky, ktorá bola na pomedzí Slovenska s Maďarskom. Svoj život opísal v malej knižôčke, ktorú nazval Neostať stáť. Využívam z nej iba tú časť, v ktorej ako študent prežíval práve v tomto období v baťovskej fabrike vo Svite. Dnes má pán Ladislav Tomko 92 rokov. Ale teraz už nechám rozprávať autora spomienok na minulé roky. Snáď aj tie nám súčasníkom pomôžu vypovedať viac ako len skromný pomník hrdinom SNP, ktorý hrdo stojí na cintoríne v Rožňavskom Bystrom.
Taký bol Ďuro Báči od Kurtinie
Napísal(a) Juraj Kušnier mladší s rodinou
Som rodákom z Gemerskej Polomy a ako správny lokálpatriot sa pravidelne zaujímam a situáciu v mojom rodisku, k čomu využívam hlavne osobný styk a v neposlednom rade Polomské noviny, ktoré mi pravidelne doručí moja sestra.
Z týchto novín som zistil, že sú uverejnené rôzne príspevky o účastníkoch v SNP, predovšetkým o obyvateľoch Gemerskej Polomy.
Jedným z nich bol aj môj otec – jednoducho ho volali Ďuri báči od Kurtinie. Všetci obyvatelia Gemerskej Polomy mi určite dáte za pravdu, že to bol človek, ktorý sa nikdy nechválil tým, čo vykonal, kde pôsobil, napríklad v SNP a podobne.
Môj otec tieto skutočnosti nosil v sebe a nerozoberal ich ani v najbližšom rodinnom kruhu.
Na základe môjho rozhovoru v Reflexe TV Markíza zo dňa 7. mája 2020 a publikovaniu mojej cesty po „Studenom Potoku“ v médiach ozval sa pán Ján Iždinský, predseda ZO SZPB v Poltári a oslovil ma, že by sa so mnou stretol pán Ján Kružliak, bytom Kalinovo okr. Lučenec, aby ma podrobnejšie oboznámil s „Partizánskou republikou“ v oblasti ZIMNÉHO POTOKA – HRNČIARKY. Zo zaujímavosti som ponuku prijal, a tak sme sa 9. 7. 2020 stretli a odobrali sa z „koravírusu“ do hôr po partizánskych chodníčkoch na trase Cinobaňa – Katarínska Huta – Zimný Potok – Hrnčiarky – Krtiny – Priekaz – Bučníky – Dudorovo. Vodičom auta bol Janko Brezina, pokladník ZO SZPB Poltár a okrem mňa nás sprevádzal aj predseda uvedenej organizácie Ján Iždinský.
Pán Ján Kružliak sa narodil po vojne v roku 1953 v Lučenci, ale jeho rodičia bývali do roku 1968 na Dudorove.
Viac...
ODKAZ BRATOM POLIAKOM K 76. VÝROČIU OSLOBODENIA MAJDANKU
Napísal(a) J. Pupala
Komu čas nevymazal z hlavy pamäť, tak je všeobecne známe, že 15. januára 1945 začala Červená armáda tzv. Jaselsko-oderskú ofenzívu, ktorú Hlavný stan naplánoval aj na žiadosť „stonajúcich“ západných spojencov, ktorí si nevedeli rady s budúcim priateľmi Nemcami (len podľa oficiálnych priznaní USA zamestnali viac ako 40.000 príslušníkov Wermachtu!)
Dňa 28 júla 1944 dosiahli vojská Červenej armády (1. bieloruského frontu) rieku Vislu. Nemecký Wermacht v týchto dňoch od Baltického mora až po hrebene Karpát obdržal drvivé údery vojsk Červenej armády. V tomto období Červená armáda po zdrvujúcich úderoch všetkých druhov vojsk dobyla Lublin a koncentračný tábor Majdanek!
Od pamätníka Červenej armády k nášmu červenoarmejcovi
Napísal(a) J. Pupala
Za prísnych koronavírusových opatrení zišla sa 6.5.2020 hŕstka antifašistov pri pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote, aby si pripomenula 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Veniec k pamätníku osloboditeľov položili: poslanec NR SR za ĽSNS a primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, podpredseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDR. Štefan Baláž, predseda OO SMER-SD Ing. Ivan Hazucha a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Vzhľadom k tomu, že zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa k pietnemu aktu nedostavil načas, účastníci sa rozišli.
Keďže som ešte nemal spoj z Rimavskej Soboty do Čierneho Potoka, tak som si sadol na lavičku oproti pamätníku osloboditeľov a trpezlivo čakal.
Spomienka na hrdinov, bojovníkov proti fašizmu v tieni koronavírusu
Napísal(a) J. Pupala
Deň 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom – 8. máj sa blíži. Opatrenia súvisiace s koronavírusom však nedovoľujú ani slávnostné zhromažďovania občanov k tomuto výročiu. No antifašisti, okrem iných inštitúcií, si toto výročie pripomínajú. Tak sa stalo aj dňa 2. mája 2020, kedy sa v meste Poltár stretli v byte pani Elenky Gabľasovej, rod. Samošovej (jej spomienky uvádzam v prílohe spísanej k jej jubileu) redaktori televízie Markíza v spolupráci s predsedom ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským a predsedom družobnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefom Pupalom, aby zdokumentovali jej spomienky na vojnové roky a Slovenské národne povstanie.
Po realizácii televízneho rozhovoru sa dokumentaristi odobrali na „miesto činu“, k pamätníku týchto udalostí do Hrnčiarok-Studeného Potoka,
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-