Odboj (122)
Udalosti sú vždy poznačené rôznymi príhodami. Jednou z takých je aj príhoda, ktorú našli napísnú pred viacerými rokmi na povale jedného rodinného domu a týkala sa obdobia Slovenského národného povstania z regiónu Gemera. Dnes, keď si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny je naším príspevkom k tejto smutnej udalosti. Autor je doteraz neznámy, ale podľa obsahu ho písala ženská ruka.
"Čas odmeriava 32. rok odvtedy, čo sa v tisovských horách rozhoreli partizánske vatry. Ich žiaru bolo vidieť ďaleko. Bola akýmsi impulzom pre slovenských chlapov blízkeho i ďalekého okolia. Okamžite začali vymienať roľnicke pluhy za samopal, učitelia perá za pušky. Študenti, robotníci a všetci oddaní a zdraví muži húfom odchádzali do hôr pomáhať oslobodzovať našu vlasť od nepriateľov.
Stredný i horný Gemer si s úctou pripomenuli 79. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG - MM, JK
V týchto januárových dňoch pred 79. rokmi oslobodenecké vojská Červenej armády, v radoch ktorej proti nemeckému fašizmu bojovali aj vojaci rumunskej armády a vojská 2. ukrajinského frontu a za cenu ľudských životov priniesli slobodu aj obyvateľom obcí horného a stredného Gemera. Túto nezabudnuteľnú udalosť si v týchto dňoch pripomínajú mnohé obce nášho regiónu. Uverejňujeme preto príspevky z osláv aspoň z dvoch našich okresných miest Rožňavy a Revúcej, aby sme najmä mladej generácii pripomínali, že boje za slobodu stáli milióny životov nielen vojakov, ale aj civilov padlých v tejto vojne, ktorá sa už ale nikdy nesmie zopakovať. Aby sme nezabúdali na históriu a natrvalo sa z nej poučili.
Oslobodenie spod nemeckého fašizmu si dôstojne pripomenuli i Poltárčania
Napísal(a) J. Pupala
Stalo sa už tradíciou, že primátor mesta Poltár, pán Peter Sitor, k výročiu oslobodenia mesta zvoláva mestské zastupiteľstvo, za účasti zástupcov spoločenských organizácií a osobitne predsedu ZO SZPB v Poltári pána Jána Iždinského a spolu prerokujú organizačné zabezpečenie spomienkových osláv oslobodenia mesta Červenou armádou.
Vzhľadom k tomu, že 79. výročie oslobodenia pripadá na víkendový deň, termín určili na piatok 12.1.2024, a to najmä z dôvodu, aby sa spomienkových osláv mohli zúčastniť aj žiaci základných a stredných škôl v meste.
Pred začiatkom spomienkových osláv sa účastníci zhromažďovali pred Kultúrnym domom, kde im pripravili teplé nápoje pani Karin Janisová a Jozefína Očenášova a ponúkali čakajúcich účastníkov ešte teplými pampúchmi (šiškami) s marhuľovou plnkou.
Nezabúdajme – Sloboda prichádzala na Gemer v januári 1945
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch si aj obyvatelia obcí horného a stredného Gemera pripomínajú 79. výročie oslobodenia od fašizmu. Nezabúdajme, že aj za cenu ľudských životov nám ju priniesli príslušníci osloboditeľských armád v tesnej súčinnosti s ČA a útočnou činnosťou armád pravého krídla 2. ukrajinského forntu, v rámci ktorého bojovala aj rumunská armáda. Pripomeňme si toto výročie aj na stránke Maj Gemer, kde uverejňujeme prehľad oslobodzovania obcí tohto regiónu podľa abecedy: Ardovo 11.1.1945, Bohúňovo 12.1.1945, Betliar 23.1.1945, Brdárka 25.1.1945, Bôrka 21.1.1945, Brzotín 22.1.1945, Čierna Lehota 24.1.1945, Čoltovo 23.12.1944, Dlhá Ves 26.12.1944, Dobšiná 27.1.1945, Dobšinská Ľadová Jaskyňa 28.1.1945, Dobšinská Maša 27.1.1945, Domica 11.1.1945, Drnava 21.1.1945, Gemerská Hôrka 12.1.1945, Gemerská Poloma 23.1.1945, Gemerský Sad 17.1.1945, Gočovo 20.1.1945, Gombasek 27.1.1945, Hanková 24.1.1945, Henckovce 24.1.1945, Honce 21.1.1945, Hrhov 17.12.1944, Hrušov 17.12.1944, Hucín 16.1.1945, Chyžné 23.1.1945, Jablonov n/Turňou 17.12.1944,
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Odbojári a gymnazisti z Revúcej v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau spoznali svet neľudského teroru
Napísal(a) H. Puterová
Návšteva Osvienčimu. Pochmúrne počasie 19.9.2023 sprevádzalo našu návštevu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorú absolvovali členovia SZPB gen. Viesta Revúca s jeho predsedom pánom Jánom Kochanom a študentami gymnázia MK v Revúcej. Podrobné svedectvá nám za múrmi tábora detailne priblížila delegátka. Na vlastné oči sme videli autentické prostredie, ktoré v nás ešte dlho zanechá smútok, strach a dojmy z genocídy. Smrť v ňom našlo vyše milión ľudí. Na znak úcty k obetiam holokaustu sme k múru smrti položili spomienkový veniec a poklonili sa. Naša prehliadka pokračovala do neďalekej dedinky Brezinka, kde bol vyhladzovaci tábor. Tu sme mali možnosť vidieť miesta, kde boli taktiež spáchané hrôzy, ktoré len ťažko opíšu slová "svet neľudského teroru".
Oblastná organizácia SZPB v Rožňave po štvorročnom období hodnotila svoju činnosť
Napísal(a) M. Malček
Po štvorročnom období hodnotila 10. marca 2023 oblastná organizácia SZPB v Rožňave svoju činnosť. Za toto obdobie podľa správy o činnosti, ktorú predniesol predseda Oblastného výboru SZPB pán JUDr. Juraj Bernár, členovia ZO splnili aj napriek pandemickým opatreniam v rokoch 2020 až 2022 úlohy stanovené na XVII. zjazde SZPB. Významnú úlohu tu zohrali mnohopočetné Základné organizácie v Revúcej, Rožňave, Vyšnej Slanej a v Dobšinej, ktoré dokázali aj v priebehu obmedzení získavať nových členov, ale aj organizovať spomienkové zhromaždenia, návštevy pamätných miest v spojitosti s národnooslobodzovacím bojom proti fašizmu. Vyzdvihnutá bola práca výborov ZO a spolupráca s miestnou samosprávou. Poďakovanie v hodnotiacej správe pripadlo aj Historicko-dokumentačnej komisii, ktorá nielenže zdokumentovala životné príbehy niektorých súčasných, ale i bývalých členov SZPB, ale hlavne sa jej podarilo ich zverejniť v knižnej podobe.
Pripojili sme sa k Říčanskej výzve, oslovujúcej obce a mestá v ČR i v Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, či boli rôznych národností alebo rás.
Dnešný deň sme venovali pamiatke vojnových veteránov. Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Preto sa dnes 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej sa 13.10.2022 vybrali na návštevu miest, ktoré súvisia s oslobodzovaním Slovenska.
Horský priechod Dukla je spojený s jedným naším členom. Otec nášho člena Janko Levický v období II. svetovej vojny prešiel na stranu Červenej armády. Absolvoval výcvik v Jefremove a kráčal so spolubojovníkmi k bráne našej vlasti od Krosna k Dukle. Tam sa zúčastnil bojov pri vstupe na naše územie. Nerád rozprával o tom období. Boli to ťažké chvíle, každou sekundou hrozilo, že príde o život, ale hnala ho túžba vstúpiť ako osloboditeľ na územie svojej vlasti. Tam, odkiaľ prichádzala sloboda, sme boli aj my.
Svoju púť sme začali na cintoríne pri pamätníku na horskom priechode Dukla v blízkosti štátnych hraníc s Poľskom. Tu sme pri pamätníku položili venček a vzdali hold tisíckam padlých, ktorí sú pochovaní v hromadných hroboch. Tu sme si prezreli, kde prebehla druhá najväčšia horská bitka 2. svetovej vojny.
9. máj 2022 v Revúcej
Človek je obdarený jedným mimoriadnym darom – pamäťou. Pamätáme si ľudí, zážitky, veci, udalosti...
Tam, kde sa končí naša pamäť ako jednotlivca, opierame sa o pamäť našich otcov a mám, učiteľov, ľudí, ktorým dôverujeme a ktorí nám s láskou odovzdávajú poznatky svojich pamätí. A tak sa vlastne buduje kolektívna pamäť – rodiny, spoločenstva, národa, ľudstva... Prostredníctvom periskopu pamätí svojich predkov dovidíme ďaleko do minulosti a súc tak poučení, môžeme sa správne rozhodovať v prítomnosti. Tak, aby sme neopakovali minulé chyby, alebo aby sme sa neklaňali takým, čo nie sú toho hodní, ale vzdali česť tomu, kto si takú česť zaslúži.
Viac...
Červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek nás navždy opustil
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 29.1.2022 nás zarmútila smutná správa, že v nemocnici v Rimavskej Sobote, po dlhej liečbe po úraze nás navždy opustil bývalý príslušník 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislav Sládek.
Náš hrdina „SALDYK“, ako ho spolubojovníci Červenej armády volali, dňa 27.1.2022 v dopoludňajších hodinách vo svojom byte neštastne spadol a pri páde si spôsobil zlomeninu stehennej kosti. Po prevoze do nemocnice a po chirurgickom zákroku sa zo začiatku jeho zdravotný stav vyvíjal priaznivo, no po niekoľkých dňoch nastali komplikácie a musela mu byť podávaná transfúzia krvi.
Po určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu časom nastali ďalšie komplikácie a, žiaľ, dňa 29.1.2022 krátko popoludní následkom úrazu v nemocnici skonal.
Patrí poďakovanie nezištným darcom krvi Dr. Marianovi Bodollovi, Slavomírovi Skalákovi, Bc. Alžbete Pupalovej a Marcelovi Reichelovi, ktorí ochotne na meno nášho hrdinu darovali krv.
Uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka v Čeladné
Napísal(a) V. Hýža
V Čeladné (Čechy) proběhl 3. 11. 2021 pietní akt k uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka a dalších partyzánů.
Členové Oblastního výboru ČSBS Opava se každoročně vydávají uctít smrt Jána Ušiaka, velitele partyzánského oddílu Jana Žižky k jeho hrobu v Čeladné. Nejdříve jsme položili kytici u památníku na místě, kde byli popraveni Oldřich Machander a Karel Winkler. Oba dojeli v noci pro Jána Ušiaka, který se po přepadení u Čertova mlýna 2. 11. 1944 ukrýval v hostinci na Martiňáku. V noci ho dovezli do domku stařenky Macurové a posléze do domu Oldřicha Machandra, kde se Ušiak v obklíčení 3. 11. 1944 zastřelil. Pak jsme položili kytici u hrobu Jána Ušiaka. (Ján Ušiak sa narodil 5. októbra 1914 v Budinej, okres Lučenec.) S ním je tam pohřben také Jefim Pugačev, který zemřel 2. 5. 1945 na následky zranění v Čeladné a dva neznámí partyzáni, kteří padli při obklíčení na Kněhyni 3. 11. 1944.
Plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek si prevzal medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Prezident Klubu vojenských výsadkárov SR pplk. Viktor Puchoň udelil medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“ plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi 18. 10. 2021. Podľa želania mu medaila bola odovzdaná pri pomníku padlých hrdinov Červenej armády v Rimavskej Sobote. Na slávnosti boli, okrem manželky vyznamenaného, pani Ruženy Sládekovej, tiež prítomní: tajomník klubu plk. v. v. Ing. Jozef Pračko, Alexander Lilge, plk. Ing. Ivan Salaši, evanjelický farár PhDr. Marian Bodológ a predsedu ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala.
Ladislav Sládek, ktorý sa tohto roku dožil krásnych 93 rokov, bojoval v 2. svetovej vojne v zostave 2. ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského.
Zajtra (28. októbra) si pripomíname deň vzniku prvej Československej republiky (1918). O tento náš spoločný demokratický štát Čechov, Slovákov a ďalších národností v jeho rámci sa zaslúžili domáci odboj v Čechách, na Morave a na Slovensku, a popritom tiež náš zahraničný odboj, predstavovaný najmä našimi vojenskými jednotkami – légiami bojujúcimi po boku spojeneckých krajín Dohody na všetkých frontoch Veľkej vojny (1914 – 1918). Tie aj po vojne museli brániť mladú republiku proti zahraničným výbojom na Těšínsku a severnom Slovensku proti Poľsku či na juhu Slovenska proti maďarským revolučným gardám.
Legionári stáli pri kolíske slovenskej slobody a česko-slovenskej štátnosti, teda aj našej súčasnej slovenskej štátnosti. Boli to tisíce Slovákov, ktorí s Čechmi bok po boku riskovali svoje životy v prvom odboji (1914 – 1920) i v druhom odboji (1939 – 1945). Bojovali v Slovenskom národnom povstaní a po februári 1948 boli prenasledovaní. Riskovali všetko a priniesli aj „daň krvi“.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-