Odboj (124)
Pekné počasie 13. apríla 2024 využili niektorí členovia ZO SZPB arm. generála Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, na „poznávaciu vychádzku“ na najvyšší vrch v okolí VEĽKÝ BUČEŇ. Cestujúcim vlakom, autobusom, autom z Lučenca na Fiľakovo, alebo na Rimavskú Sobotu je známy tým, že nad vrcholcami stromov sa týči „strieborná“ kopula, ktorá neunikne žiadnemu oku. Niektorí tvrdia, že je to vodojem, iní, že je to vysielač, či telekomunikačný vykrývač mobilných sietí...
V skutočnosti je to letecké navigačné zariadenie, slúžiace aj na navigáciu lietadiel na letisko v Boľkovciach pri Lučenci. Za „hlbokej totality“ sa z tohto letiska lietalo na L-410 do Bratislavy – Prahy a dokonca až do Karlových Varov.
Po skončení pochodu bol pre účastníkov pripravený guláš a pri pamätníku obetí maďarských fašistov v Čiernom Potoku položili účastníci kvety a poklonili sa týmto obetiam, ktorých mená sú na priečelí pamätníka. Evanjelický farár Marian Bodolló krátkou modlitbou dal požehnanie obetiam fašizmu aj vo všeobecnosti a prečítal svoj príspevok o evanjelickom profesorovi Dietrichovi Bonhoefferovi, ktorého Nemci popravili rovnako ako našich občanov vo Flossenbürgu.
Najhroznejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva predstavovala II. svetová vojna, ktorú rozpútalo Nemecko. Jej začiatok je datovaný rokom 1939, keď Nemecko pod vedením diktátora Adolfa Hitlera napadlo Poľsko. O niekoľko dní na to napadli aj Sovietsky zväz. Vojna si vyžiadala až 85 miliónov obetí. Počas nej boli zničené mestá, dediiny..., a ľudia zažili traumy, ktoré poznačili ich celý život. Do II. svetovej vojny sa, okrem Sovietskeho zväzu, postupne zapojili viaceré krajiny sveta a Spojenci bojovali spoločne proti nacistom a fašistom. Pripomeňme si, že koniec II. svetovej vojny je ohraničený podpísaním kapitulácie Nemecka dva razy. Prvý raz 7. mája 1945 v Remeši vo Francúzsku. Druhýkrát na žiadosť Sovietskeho zväzu, zvlášť Stalina, bol akt kapitulácie opakovaný 8. mája 1945 v Berlíne na predmestí Karlshorst. Odvtedy si na tento deň spomíname na celom svete ako na Deň víťazstva. Jeho význam si každoročne pripomínajú aj obyvatelia Gemera. Tak tomu bolo i tohto roku. Medzi inými mestami a dedinami i v okresných mestách Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota.
Udalosti sú vždy poznačené rôznymi príhodami. Jednou z takých je aj príhoda, ktorú našli napísnú pred viacerými rokmi na povale jedného rodinného domu a týkala sa obdobia Slovenského národného povstania z regiónu Gemera. Dnes, keď si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny je naším príspevkom k tejto smutnej udalosti. Autor je doteraz neznámy, ale podľa obsahu ho písala ženská ruka.
"Čas odmeriava 32. rok odvtedy, čo sa v tisovských horách rozhoreli partizánske vatry. Ich žiaru bolo vidieť ďaleko. Bola akýmsi impulzom pre slovenských chlapov blízkeho i ďalekého okolia. Okamžite začali vymienať roľnicke pluhy za samopal, učitelia perá za pušky. Študenti, robotníci a všetci oddaní a zdraví muži húfom odchádzali do hôr pomáhať oslobodzovať našu vlasť od nepriateľov.
Stredný i horný Gemer si s úctou pripomenuli 79. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG - MM, JK
V týchto januárových dňoch pred 79. rokmi oslobodenecké vojská Červenej armády, v radoch ktorej proti nemeckému fašizmu bojovali aj vojaci rumunskej armády a vojská 2. ukrajinského frontu a za cenu ľudských životov priniesli slobodu aj obyvateľom obcí horného a stredného Gemera. Túto nezabudnuteľnú udalosť si v týchto dňoch pripomínajú mnohé obce nášho regiónu. Uverejňujeme preto príspevky z osláv aspoň z dvoch našich okresných miest Rožňavy a Revúcej, aby sme najmä mladej generácii pripomínali, že boje za slobodu stáli milióny životov nielen vojakov, ale aj civilov padlých v tejto vojne, ktorá sa už ale nikdy nesmie zopakovať. Aby sme nezabúdali na históriu a natrvalo sa z nej poučili.
Oslobodenie spod nemeckého fašizmu si dôstojne pripomenuli i Poltárčania
Napísal(a) J. Pupala
Stalo sa už tradíciou, že primátor mesta Poltár, pán Peter Sitor, k výročiu oslobodenia mesta zvoláva mestské zastupiteľstvo, za účasti zástupcov spoločenských organizácií a osobitne predsedu ZO SZPB v Poltári pána Jána Iždinského a spolu prerokujú organizačné zabezpečenie spomienkových osláv oslobodenia mesta Červenou armádou.
Vzhľadom k tomu, že 79. výročie oslobodenia pripadá na víkendový deň, termín určili na piatok 12.1.2024, a to najmä z dôvodu, aby sa spomienkových osláv mohli zúčastniť aj žiaci základných a stredných škôl v meste.
Pred začiatkom spomienkových osláv sa účastníci zhromažďovali pred Kultúrnym domom, kde im pripravili teplé nápoje pani Karin Janisová a Jozefína Očenášova a ponúkali čakajúcich účastníkov ešte teplými pampúchmi (šiškami) s marhuľovou plnkou.
Nezabúdajme – Sloboda prichádzala na Gemer v januári 1945
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch si aj obyvatelia obcí horného a stredného Gemera pripomínajú 79. výročie oslobodenia od fašizmu. Nezabúdajme, že aj za cenu ľudských životov nám ju priniesli príslušníci osloboditeľských armád v tesnej súčinnosti s ČA a útočnou činnosťou armád pravého krídla 2. ukrajinského forntu, v rámci ktorého bojovala aj rumunská armáda. Pripomeňme si toto výročie aj na stránke Maj Gemer, kde uverejňujeme prehľad oslobodzovania obcí tohto regiónu podľa abecedy: Ardovo 11.1.1945, Bohúňovo 12.1.1945, Betliar 23.1.1945, Brdárka 25.1.1945, Bôrka 21.1.1945, Brzotín 22.1.1945, Čierna Lehota 24.1.1945, Čoltovo 23.12.1944, Dlhá Ves 26.12.1944, Dobšiná 27.1.1945, Dobšinská Ľadová Jaskyňa 28.1.1945, Dobšinská Maša 27.1.1945, Domica 11.1.1945, Drnava 21.1.1945, Gemerská Hôrka 12.1.1945, Gemerská Poloma 23.1.1945, Gemerský Sad 17.1.1945, Gočovo 20.1.1945, Gombasek 27.1.1945, Hanková 24.1.1945, Henckovce 24.1.1945, Honce 21.1.1945, Hrhov 17.12.1944, Hrušov 17.12.1944, Hucín 16.1.1945, Chyžné 23.1.1945, Jablonov n/Turňou 17.12.1944,
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Odbojári a gymnazisti z Revúcej v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau spoznali svet neľudského teroru
Napísal(a) H. Puterová
Návšteva Osvienčimu. Pochmúrne počasie 19.9.2023 sprevádzalo našu návštevu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorú absolvovali členovia SZPB gen. Viesta Revúca s jeho predsedom pánom Jánom Kochanom a študentami gymnázia MK v Revúcej. Podrobné svedectvá nám za múrmi tábora detailne priblížila delegátka. Na vlastné oči sme videli autentické prostredie, ktoré v nás ešte dlho zanechá smútok, strach a dojmy z genocídy. Smrť v ňom našlo vyše milión ľudí. Na znak úcty k obetiam holokaustu sme k múru smrti položili spomienkový veniec a poklonili sa. Naša prehliadka pokračovala do neďalekej dedinky Brezinka, kde bol vyhladzovaci tábor. Tu sme mali možnosť vidieť miesta, kde boli taktiež spáchané hrôzy, ktoré len ťažko opíšu slová "svet neľudského teroru".
Oblastná organizácia SZPB v Rožňave po štvorročnom období hodnotila svoju činnosť
Napísal(a) M. Malček
Po štvorročnom období hodnotila 10. marca 2023 oblastná organizácia SZPB v Rožňave svoju činnosť. Za toto obdobie podľa správy o činnosti, ktorú predniesol predseda Oblastného výboru SZPB pán JUDr. Juraj Bernár, členovia ZO splnili aj napriek pandemickým opatreniam v rokoch 2020 až 2022 úlohy stanovené na XVII. zjazde SZPB. Významnú úlohu tu zohrali mnohopočetné Základné organizácie v Revúcej, Rožňave, Vyšnej Slanej a v Dobšinej, ktoré dokázali aj v priebehu obmedzení získavať nových členov, ale aj organizovať spomienkové zhromaždenia, návštevy pamätných miest v spojitosti s národnooslobodzovacím bojom proti fašizmu. Vyzdvihnutá bola práca výborov ZO a spolupráca s miestnou samosprávou. Poďakovanie v hodnotiacej správe pripadlo aj Historicko-dokumentačnej komisii, ktorá nielenže zdokumentovala životné príbehy niektorých súčasných, ale i bývalých členov SZPB, ale hlavne sa jej podarilo ich zverejniť v knižnej podobe.
Pripojili sme sa k Říčanskej výzve, oslovujúcej obce a mestá v ČR i v Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, či boli rôznych národností alebo rás.
Dnešný deň sme venovali pamiatke vojnových veteránov. Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Preto sa dnes 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
Viac...
Členovia ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej sa 13.10.2022 vybrali na návštevu miest, ktoré súvisia s oslobodzovaním Slovenska.
Horský priechod Dukla je spojený s jedným naším členom. Otec nášho člena Janko Levický v období II. svetovej vojny prešiel na stranu Červenej armády. Absolvoval výcvik v Jefremove a kráčal so spolubojovníkmi k bráne našej vlasti od Krosna k Dukle. Tam sa zúčastnil bojov pri vstupe na naše územie. Nerád rozprával o tom období. Boli to ťažké chvíle, každou sekundou hrozilo, že príde o život, ale hnala ho túžba vstúpiť ako osloboditeľ na územie svojej vlasti. Tam, odkiaľ prichádzala sloboda, sme boli aj my.
Svoju púť sme začali na cintoríne pri pamätníku na horskom priechode Dukla v blízkosti štátnych hraníc s Poľskom. Tu sme pri pamätníku položili venček a vzdali hold tisíckam padlých, ktorí sú pochovaní v hromadných hroboch. Tu sme si prezreli, kde prebehla druhá najväčšia horská bitka 2. svetovej vojny.
9. máj 2022 v Revúcej
Človek je obdarený jedným mimoriadnym darom – pamäťou. Pamätáme si ľudí, zážitky, veci, udalosti...
Tam, kde sa končí naša pamäť ako jednotlivca, opierame sa o pamäť našich otcov a mám, učiteľov, ľudí, ktorým dôverujeme a ktorí nám s láskou odovzdávajú poznatky svojich pamätí. A tak sa vlastne buduje kolektívna pamäť – rodiny, spoločenstva, národa, ľudstva... Prostredníctvom periskopu pamätí svojich predkov dovidíme ďaleko do minulosti a súc tak poučení, môžeme sa správne rozhodovať v prítomnosti. Tak, aby sme neopakovali minulé chyby, alebo aby sme sa neklaňali takým, čo nie sú toho hodní, ale vzdali česť tomu, kto si takú česť zaslúži.
Červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek nás navždy opustil
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 29.1.2022 nás zarmútila smutná správa, že v nemocnici v Rimavskej Sobote, po dlhej liečbe po úraze nás navždy opustil bývalý príslušník 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislav Sládek.
Náš hrdina „SALDYK“, ako ho spolubojovníci Červenej armády volali, dňa 27.1.2022 v dopoludňajších hodinách vo svojom byte neštastne spadol a pri páde si spôsobil zlomeninu stehennej kosti. Po prevoze do nemocnice a po chirurgickom zákroku sa zo začiatku jeho zdravotný stav vyvíjal priaznivo, no po niekoľkých dňoch nastali komplikácie a musela mu byť podávaná transfúzia krvi.
Po určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu časom nastali ďalšie komplikácie a, žiaľ, dňa 29.1.2022 krátko popoludní následkom úrazu v nemocnici skonal.
Patrí poďakovanie nezištným darcom krvi Dr. Marianovi Bodollovi, Slavomírovi Skalákovi, Bc. Alžbete Pupalovej a Marcelovi Reichelovi, ktorí ochotne na meno nášho hrdinu darovali krv.
Uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka v Čeladné
Napísal(a) V. Hýža
V Čeladné (Čechy) proběhl 3. 11. 2021 pietní akt k uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka a dalších partyzánů.
Členové Oblastního výboru ČSBS Opava se každoročně vydávají uctít smrt Jána Ušiaka, velitele partyzánského oddílu Jana Žižky k jeho hrobu v Čeladné. Nejdříve jsme položili kytici u památníku na místě, kde byli popraveni Oldřich Machander a Karel Winkler. Oba dojeli v noci pro Jána Ušiaka, který se po přepadení u Čertova mlýna 2. 11. 1944 ukrýval v hostinci na Martiňáku. V noci ho dovezli do domku stařenky Macurové a posléze do domu Oldřicha Machandra, kde se Ušiak v obklíčení 3. 11. 1944 zastřelil. Pak jsme položili kytici u hrobu Jána Ušiaka. (Ján Ušiak sa narodil 5. októbra 1914 v Budinej, okres Lučenec.) S ním je tam pohřben také Jefim Pugačev, který zemřel 2. 5. 1945 na následky zranění v Čeladné a dva neznámí partyzáni, kteří padli při obklíčení na Kněhyni 3. 11. 1944.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-