Odboj (122)
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Jozef Špitál – zabudnutý hrdina druhej svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 22.12.2019 sa v obci Veľké Teriakovce dožil krásneho veku 98 rokov pán Jozef Špitál. Pýtate sa kto je Jozef Špitál? Narodil sa 22.12. 1921 v Zákamennom, dnes okr. Námestovo. Na Orave bolo zdravo, ale žilo sa ťažko. Už ako školák, vzrastom menší, ale čiperný, slúžil u bohatých gazdov. (Bližšie viď majgemer.sk príspevok k jeho 95-tym narodeninám.) Dnes už okrem rodinných príbuzných si na jeho jubileum nespomenul takmer nikto. No v ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku majú zmapovaných viacerých svobodovcov, medzi nimi aj Jožka Špitála. Na výročnej schôdzi Klubu vojenských výsadkárov v Žiline dňa 1.2.2020, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala prítomných upozornil, že ešte žije "svobodovec", príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Jožko Špitál. A informoval ich o jeho osude.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Udalosť, ktorá sa odohrala 19. - 21. októbra 1944 na kóte, resp. kopci Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, ožije prostredníctvom ukážky bojov, ktorú si budete môcť pozrieť na rovnakom mieste v sobotu 21. septembra 2019. Postará sa o to takmer stovka členov z viacerých klubov vojenskej histórie z celého Slovenska.
Píše sa október 1944 a nemecká SS divízia postupuje od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom, potlačiť Slovenské národné povstanie. V tom im však bránila kóta Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa. Na tomto polohou významnom a strategickom kopci si slovenská povstalecká armáda vybudovala obranné postavenie.
Symbolický pohreb účastníka SNP z Vyšnej Slanej, ktorý pred 75 rokmi zahynul v Dachau
Napísal(a) PaedDr. Ivan Pajtaš a Ing. Ján Hric
Nevšedná udalosť sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 2019 v gemerskej obci Vyšná Slaná. Na obecnom cintoríne sa uskutočnil symbolický pohreb nebohého Juraja Hrica, občana spomínanej obce, ktorý zahynul 5. apríla 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Po 75 rokoch rodina uložila na urnové miesto hlinu zo spoločného hrobu v Dachau a pamätnú tabuľu tohto rodáka. Juraja zatkli fašisti ako účastníka SNP, ktorý ako 17-ročný sa zapojil do Povstania. Slávnostného obradu, ktorý viedla miestna farárka Karmen Želinská sa zúčastnili traja žijúci súrodenci nebohého, Ondrej Hric, Božena Bárthová a Elena Sentpéteryová a najbližšia rodina spolu so starostom obce Dušanom Galom a evanjelickým speváckym zborom z Vyšnej Slanej.
Vysoké plamene vatier a praskanie horiacich driev nás vracali do obdobia SNP
Napísal(a) MG od
Medzi významné výročia Slovenskej republiky v tomto roku patrí aj 75. výročie Slovenského národného povstania. Na celoštátnej úrovni sme ho oslávili 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. Denník Pavda o tejto slávnosti napísal: “K niekoľkým tisíckam zhromaždených účastníkov osláv prehovorili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, ktorí vzdali hold bojovníkom povstania." Viacerí boli odmenení významnými vojenskými, alebo štátnymi oceneniami. Medzi nimi bol aj zástupca nášho Gemera plukovník v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ako dnes už jediný príslušník, ktorý bojoval v II. svetovej vojne v radoch Červenej armády.
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý,
keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti
synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.
To broneli už zore, ktoré rozžal na obzore Stalingrad.“
V duchu tohto odkazu sa uskutočnili v Revúcej mestské a regionálne oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Deň pred celoslovenskými oslavami v Banskej Bystrici – 28. augusta 2019 si v Revúcej pri pamätníku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, pripomenuli najvýznamnejšie ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti okupácii nemeckej armády na našom území.
Viac...
V Rimavskej Sobote si pripomenuli 75. výročie SNP
Napísal(a) J. Pupala
Mestský úrad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ObV SZPB a ďalšími spoluoganizátormi si dňa 27.8.2019 o 11.30 hodine pripomenuli výročie SNP položením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta a Gemera padlým vojakom Červenej armády. Za tónov Pochodu padlých revolucionárov položil veniec so spolupracovníkmi MÚ Rimavská Sobota primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, predstavitelia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a ďalší predstavitelia spoločenských a politických organizácií. Za Ruskú federáciu sa spomienkového aktu zúčastnil poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Igor SITOV.
Pietneho aktu sa zúčastnil ako jediný priamy účastník protifašistického odboja, bývalý vojak Červenej armády, plk. v. v. Ladislav Sládek.
Navštívili sme Dargov a vypálené obce na východe Slovenska
Napísal(a) Emil Matejka
V sobotu 3. augusta 2019 sa členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca zúčastnili zájazdu na východné Slovensko, kde sme sa oboznámili s oslobodzovacími bojmi Červenej armády na východnom Slovensku.
Prvou zastávkou bol Dargovský priesmyk. Tu pri pamätníku Červenej armády sme si uctili pamiatku padlých červenoarmejcov položením venca. Čakal nás tu starosta neďalekej obce Bačkov pán Jozef Nemčík, ktorý nás oboznámil s históriou bojov v Dargovskom priesmyku. Ťažké a urputné boje tu prebiehali od 9. 12. 1944 do 18. 1. 1945. V bojoch od Dukly po Dargov padlo, alebo bolo nezvestných 22 000 červenoarmejcov. Nemci pri ústupe vypálili obec Bačkov.
O veliteľoch frontov, divízií, plukov, zväzkov, brigád sú spísané knihy, pamäti autorov. No, pozná niekto osudy radových vojakov v prvej línii – v zákopoch a osobitne vojakov z okupovaného územia Slovenska Horthyho Maďarskom po Viedenskej arbitráži v novembri 1938?
V rokoch okupácie „felvidéku“ regentom Horthym museli aj slovenskí chlapci narukovať v mene admirála do maďarskej armády v boji proti boľševickému ZSSR. Tí, ktorí odmietli a ušli k príbuzným na Slovensko, čakal rovnaký osud – v duchu hesla „za národ za boha“ vo fašistickej armáde Slovenského štátu, po boku Hitlerovho wehrmachtu.
Taký bol osud mnohých slovenských mládencov. Medzi nimi aj Juraj Lakota z Čierneho Potoka, rodák z Detvy-Piešťa, ktorý, aby sa vyhol nástupu do horthyovskej armády ušiel na Slovensko, kde ho čakal rovnaký osud.
Revúcki odbojári za poznaním krutej minulosti navštívili Lidice a Terezín v Čechách
Napísal(a) JUDr. Ján Kochan
V dňoch 17. a 18. júla 2019 usporiadala ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej zájazd do Lidíc a Terezína v Českej republike, kde sme si položením vencov uctili pamiatku obetí holokaustu z 2. svetovej vojny. Na cestu sme sa vydali krátko po polnoci, lebo pred nami bola dlhá cesta. Prvú dlhšiu zastávku sme si urobili v družobnom meste Litovel. Tu sme sa zúčastnili prehliadky známeho pivovaru LITOVEL. Naša cesta pokračovala do Kladna, kde sme sa ubytovali v rovnomennom hoteli Kladno. Zatiaľ čo väčšina odpočívala, štvorica z nás sa vybrala do Prahy. Cieľom našej cesty bola návšteva Pravoslávneho katedrálneho chrámu sv. Cyrila a Metoda, kde po prezradení po ťažkom boji bola zlikvidovaná skupina československých parašutistov v službách britskej armády, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora protektorátu Čechy a Morava. Na priečelí kostola sú stále vyložené fotografie Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka, obložené kvetmi, a stopy po streľbe.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-