Odboj (125)
Od pamätníka Červenej armády k nášmu červenoarmejcovi
Napísal(a) J. Pupala
Za prísnych koronavírusových opatrení zišla sa 6.5.2020 hŕstka antifašistov pri pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote, aby si pripomenula 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Veniec k pamätníku osloboditeľov položili: poslanec NR SR za ĽSNS a primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, podpredseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDR. Štefan Baláž, predseda OO SMER-SD Ing. Ivan Hazucha a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Vzhľadom k tomu, že zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa k pietnemu aktu nedostavil načas, účastníci sa rozišli.
Keďže som ešte nemal spoj z Rimavskej Soboty do Čierneho Potoka, tak som si sadol na lavičku oproti pamätníku osloboditeľov a trpezlivo čakal.
Spomienka na hrdinov, bojovníkov proti fašizmu v tieni koronavírusu
Napísal(a) J. Pupala
Deň 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom – 8. máj sa blíži. Opatrenia súvisiace s koronavírusom však nedovoľujú ani slávnostné zhromažďovania občanov k tomuto výročiu. No antifašisti, okrem iných inštitúcií, si toto výročie pripomínajú. Tak sa stalo aj dňa 2. mája 2020, kedy sa v meste Poltár stretli v byte pani Elenky Gabľasovej, rod. Samošovej (jej spomienky uvádzam v prílohe spísanej k jej jubileu) redaktori televízie Markíza v spolupráci s predsedom ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským a predsedom družobnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefom Pupalom, aby zdokumentovali jej spomienky na vojnové roky a Slovenské národne povstanie.
Po realizácii televízneho rozhovoru sa dokumentaristi odobrali na „miesto činu“, k pamätníku týchto udalostí do Hrnčiarok-Studeného Potoka,
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Jozef Špitál – zabudnutý hrdina druhej svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 22.12.2019 sa v obci Veľké Teriakovce dožil krásneho veku 98 rokov pán Jozef Špitál. Pýtate sa kto je Jozef Špitál? Narodil sa 22.12. 1921 v Zákamennom, dnes okr. Námestovo. Na Orave bolo zdravo, ale žilo sa ťažko. Už ako školák, vzrastom menší, ale čiperný, slúžil u bohatých gazdov. (Bližšie viď majgemer.sk príspevok k jeho 95-tym narodeninám.) Dnes už okrem rodinných príbuzných si na jeho jubileum nespomenul takmer nikto. No v ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku majú zmapovaných viacerých svobodovcov, medzi nimi aj Jožka Špitála. Na výročnej schôdzi Klubu vojenských výsadkárov v Žiline dňa 1.2.2020, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala prítomných upozornil, že ešte žije "svobodovec", príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Jožko Špitál. A informoval ich o jeho osude.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Udalosť, ktorá sa odohrala 19. - 21. októbra 1944 na kóte, resp. kopci Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, ožije prostredníctvom ukážky bojov, ktorú si budete môcť pozrieť na rovnakom mieste v sobotu 21. septembra 2019. Postará sa o to takmer stovka členov z viacerých klubov vojenskej histórie z celého Slovenska.
Píše sa október 1944 a nemecká SS divízia postupuje od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom, potlačiť Slovenské národné povstanie. V tom im však bránila kóta Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa. Na tomto polohou významnom a strategickom kopci si slovenská povstalecká armáda vybudovala obranné postavenie.
Viac...
Symbolický pohreb účastníka SNP z Vyšnej Slanej, ktorý pred 75 rokmi zahynul v Dachau
Napísal(a) PaedDr. Ivan Pajtaš a Ing. Ján Hric
Nevšedná udalosť sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 2019 v gemerskej obci Vyšná Slaná. Na obecnom cintoríne sa uskutočnil symbolický pohreb nebohého Juraja Hrica, občana spomínanej obce, ktorý zahynul 5. apríla 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Po 75 rokoch rodina uložila na urnové miesto hlinu zo spoločného hrobu v Dachau a pamätnú tabuľu tohto rodáka. Juraja zatkli fašisti ako účastníka SNP, ktorý ako 17-ročný sa zapojil do Povstania. Slávnostného obradu, ktorý viedla miestna farárka Karmen Želinská sa zúčastnili traja žijúci súrodenci nebohého, Ondrej Hric, Božena Bárthová a Elena Sentpéteryová a najbližšia rodina spolu so starostom obce Dušanom Galom a evanjelickým speváckym zborom z Vyšnej Slanej.
Vysoké plamene vatier a praskanie horiacich driev nás vracali do obdobia SNP
Napísal(a) MG od
Medzi významné výročia Slovenskej republiky v tomto roku patrí aj 75. výročie Slovenského národného povstania. Na celoštátnej úrovni sme ho oslávili 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. Denník Pavda o tejto slávnosti napísal: “K niekoľkým tisíckam zhromaždených účastníkov osláv prehovorili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, ktorí vzdali hold bojovníkom povstania." Viacerí boli odmenení významnými vojenskými, alebo štátnymi oceneniami. Medzi nimi bol aj zástupca nášho Gemera plukovník v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ako dnes už jediný príslušník, ktorý bojoval v II. svetovej vojne v radoch Červenej armády.
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý,
keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti
synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.
To broneli už zore, ktoré rozžal na obzore Stalingrad.“
V duchu tohto odkazu sa uskutočnili v Revúcej mestské a regionálne oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Deň pred celoslovenskými oslavami v Banskej Bystrici – 28. augusta 2019 si v Revúcej pri pamätníku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, pripomenuli najvýznamnejšie ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti okupácii nemeckej armády na našom území.
V Rimavskej Sobote si pripomenuli 75. výročie SNP
Napísal(a) J. Pupala
Mestský úrad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ObV SZPB a ďalšími spoluoganizátormi si dňa 27.8.2019 o 11.30 hodine pripomenuli výročie SNP položením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta a Gemera padlým vojakom Červenej armády. Za tónov Pochodu padlých revolucionárov položil veniec so spolupracovníkmi MÚ Rimavská Sobota primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, predstavitelia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a ďalší predstavitelia spoločenských a politických organizácií. Za Ruskú federáciu sa spomienkového aktu zúčastnil poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Igor SITOV.
Pietneho aktu sa zúčastnil ako jediný priamy účastník protifašistického odboja, bývalý vojak Červenej armády, plk. v. v. Ladislav Sládek.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-