Odboj (125)
Darcovia krvi z Utekáča nezabudli na svoj sľub
Napísal(a) Jozef PupalaPartizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Patril k tým, čo statočne a do konca svojho života bojovali za našu slobodu. Narodil sa 11. júla 1919 v Nadabule. Keď mal necelých osem rokov, zomrel mu otec. Preto sa o neho a jeho šesť súrodencov starala jeho matka – vdova. Do ľudovej školy chodil v Rudnej. Učil sa dobre a zaujímal sa o ďalšie štúdium na meštianskej škole v Rožňave.
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Stále sú živé spomienky generálmajora MUDr. Jána Paškana na Gemer počas Slovenského národného povstania
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slovenské národné povstanie, ako zákonité vyústenie celého národnooslobodzovacieho hnutia, sa rozšírilo neobyčajne rýchlo. Spomínal naň počas svojho života genmjr. Ján Paškan, hlavný náčelník zdravotnej služby na Slovensku v čase SNP. Ako rodák z gemerskej obce Ochtiná hneď v začiatkoch pochopil, na ktorej strane je jeho
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Napísal(a) Ing. Milan Malček
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavošovce a Čierna Lehota realizoval projekt „Spoznaj pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny“, ktorý bol určený predovšetkým žiakom základných škôl deviateho ročníka a ich učiteľom dejepisu, ktorí v rámci školských osnov
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Zorganizovali trojdňový Pochod duchovne po stopách hrdinov SNP
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Pri príležitosti blížiaceho sa 72. výročia SNP Armáda SR v spolupráci s Oblastným výborom SZPB v Rimavskej Sobote a primátormi a starostami (Rimavská Sobota, Kociha, Rimavská Baňa, Kraskovo, Babinec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa, Klenovec a Tisovec) zorganizovali pochod „Duchovne po stopách hrdinov SNP“ v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Dôležitosť pripomenutia si Dňa víťazstva nad fašizmom po 71 rokoch aj v Rimavskej Sobote
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V piatok 6. mája 2016 o 11.30 hodine si aj v Rimavskej Sobote pripomenuli 71. výročie víťazstva nad fašizmom - koniec 2. svetovej vojny v Európe kladením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov OblV v Rimavskej Sobote v spolupráci s primátorom mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefom Šimkom a prednostom Okresného Úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavlom Struhárom vzhľadom k štátnemu sviatku 8. mája, presunul na piatok 6. mája z dôvodu umožnenia účasti na pietnom akte aj mladeži zo škôl v meste,
Viac...
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za našu slobodu v kritických rokoch 1939 – 1945, nemožno obísť denník jedného z mnohých, ktorí sa nebáli vystúpiť proti fašizmu so zbraňou v ruke. „Odmenou“ im boli koncentračné tábory, ani tie však nedokázaličloveka zlomiť. Príbeh zajatca Ondreja Leštacha z Henckoviec, narodeného 10.4.1904, z denníka ktorého vyberáme nasledovnú časť, je toho dôkazom:

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-