Odboj (125)
Darcovia krvi z Utekáča nezabudli na svoj sľub
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 4.8.2016 organizovala ZO SZPB v Čiernom Potoku odber krvi na počesť 72.výročia SNP. Termín v období vrcholiacich prázdnin a dovolenkového obdobia nie je výhodný pre darcov, ale veľmi dôležitý pre nemocnice. Práve počas dovolenkových období je celoplošne akútny nedostatok krvi. Z tohto dôvodu
Partizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Patril k tým, čo statočne a do konca svojho života bojovali za našu slobodu. Narodil sa 11. júla 1919 v Nadabule. Keď mal necelých osem rokov, zomrel mu otec. Preto sa o neho a jeho šesť súrodencov starala jeho matka – vdova. Do ľudovej školy chodil v Rudnej. Učil sa dobre a zaujímal sa o ďalšie štúdium na meštianskej škole v Rožňave.
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Stále sú živé spomienky generálmajora MUDr. Jána Paškana na Gemer počas Slovenského národného povstania
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slovenské národné povstanie, ako zákonité vyústenie celého národnooslobodzovacieho hnutia, sa rozšírilo neobyčajne rýchlo. Spomínal naň počas svojho života genmjr. Ján Paškan, hlavný náčelník zdravotnej služby na Slovensku v čase SNP. Ako rodák z gemerskej obce Ochtiná hneď v začiatkoch pochopil, na ktorej strane je jeho
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Napísal(a) Ing. Milan Malček
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavošovce a Čierna Lehota realizoval projekt „Spoznaj pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny“, ktorý bol určený predovšetkým žiakom základných škôl deviateho ročníka a ich učiteľom dejepisu, ktorí v rámci školských osnov
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Zorganizovali trojdňový Pochod duchovne po stopách hrdinov SNP
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Pri príležitosti blížiaceho sa 72. výročia SNP Armáda SR v spolupráci s Oblastným výborom SZPB v Rimavskej Sobote a primátormi a starostami (Rimavská Sobota, Kociha, Rimavská Baňa, Kraskovo, Babinec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa, Klenovec a Tisovec) zorganizovali pochod „Duchovne po stopách hrdinov SNP“ v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Dôležitosť pripomenutia si Dňa víťazstva nad fašizmom po 71 rokoch aj v Rimavskej Sobote
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V piatok 6. mája 2016 o 11.30 hodine si aj v Rimavskej Sobote pripomenuli 71. výročie víťazstva nad fašizmom - koniec 2. svetovej vojny v Európe kladením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov OblV v Rimavskej Sobote v spolupráci s primátorom mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefom Šimkom a prednostom Okresného Úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavlom Struhárom vzhľadom k štátnemu sviatku 8. mája, presunul na piatok 6. mája z dôvodu umožnenia účasti na pietnom akte aj mladeži zo škôl v meste,
Viac...
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za našu slobodu v kritických rokoch 1939 – 1945, nemožno obísť denník jedného z mnohých, ktorí sa nebáli vystúpiť proti fašizmu so zbraňou v ruke. „Odmenou“ im boli koncentračné tábory, ani tie však nedokázaličloveka zlomiť. Príbeh zajatca Ondreja Leštacha z Henckoviec, narodeného 10.4.1904, z denníka ktorého vyberáme nasledovnú časť, je toho dôkazom:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.