Šport (1969)
Podradené kategórie
Uverejňujeme Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov k zrušeniu futbalových súťaží
Napísal(a) MG od
Futbalové štadióny tohto roku aj v našom regióne na hornom Gemeri ani len na chvíľu sa stále neotvorili. Dôvod je každému známy. Je to niečo nezvyčajné, čo sa v histórii novodobého futbalového diania ešte neudialo. Pre lepšiu informovanosť uverejňujeme preto Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov, ktoré podpísali koncom marca 2020 predsedovia všetkých krajských futbalových zväzov na Slovensku.
Bližšie vám všetkým, ktorí sa o futbal zaujímate buď ako športovci, funkcionári, či fanúšikovia futbalu. Vyhlásenie sme prevzali z dokumentov SFZ.
Na základe rozhodnutí najvyšších orgánov SR a mimoriadnej situácie v našej krajine, spôsobenej koronavírusom, vydávajú predsedovia regionálnych futbalových zväzov nasledovné vyhlásenie:
Ďalšia publikácia Štefana Tomášika zaoberajúca sa mužstvami okresu Rožňava v piatej futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Ďalšou futbalovou publikáciou nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika z oblasti športu je: „Mužstvá z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad (sezóny 2005/2006 – 2010/2011)“. Autor v jej predhovore stručne uvádza: Cieľom publikácie je zdokumentovať pôsobenie mužstiev z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad v ročníkoch 2005/ 2006 – 2010/ 2011. Pri každej sezóne je uvedený komentár, súpisky mužstiev, tabuľky a fotografie. Nasledujú menej dôležité kapitoly – tréneri, zaujímavosti, zostavy mužstiev, výbory klubov, okresné derby zápasy a záver. Medzi fotografie boli zaradené aj fotky iných klubov než z okresu Rožňava. Žiaľ, zostavy mužstiev v niektorých derby zápasoch sa s odstupom času nedali zistiť. Poďakovanie patrí Ladislavovi Jobbáďovi, PhDr. Adriánovi Szaniszlóovi, Mariánovi Vargovi a Dávidovi Schwanczarovi.
Futbalový klub Revúca účinkoval od roku 1997 v súťažiach Stredoslovenského futbalového zväzu, presnejšie v IV. lige. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok, v ktorom opisuje účinkovanie v sezóne 1997/1998. Článok obsahuje fotografiu, káder, súpisku, výsledky zápasov, štyri zostavy a tabuľky.
Mužstvo v roku 1997. Stojaci zľava: JUDr. Ján Dorkin, Ľubomír Ziman, Kamil Sucháň, Miroslav Neušel, Branislav Hrachiar, Gabriel Boroš, Marián Švec, Milan Mihalčák, Jaroslav Mikloško a Marek Maričák. Kľačiaci zľava: Vladimír Sajko, Vladimír Marchevský, Roman Tatarko, Dušan Lipták, Ján Fatľa, Ivan Kvačkaj a Vladimír Ikri.
Stolnotenisový turnaj v Revúckej Lehote má najviac víťazov z Košíc
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obecný úrad v Revúckej Lehote 6. a 7. marca 2020 zorganizoval jubilejný 25. ročník stolnotenisového turnaja. Odohralo sa 156 zápasov na 3 víťazné sety pod dozorom hlavného rozhodcu a najstaršieho hráča turnaja Mgr. Ondreja Belicu.
Kategórie a výsledky:
Žiaci: 1. Ondrej Králik z Košíc, 2. Adrian Chrenko z Vrútok, 3. Peter Benkóczky z Revúcej
Ženy: 1. Ing. Iveta Pavláková, 2. Lucia Benediktyová, 3. Viera Korimová
Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca majú pomaly za sebou zimnú časť sezóny. Tá okrem pravidelných tréningov a sústredení pozostávala z ôsmich pretekov Viessmann pohára v zimnom biatlone, z ktorých tri boli pretekmi Majstrovstiev SR. Všetky kolá pohára sa konali v Osrblí počas zimných víkendov. Do zápolenia o body a medaily sa zapojilo spolu 13 pretekárov, z toho 11 v žiackych a 2 v dorasteneckých kategóriách.
Revúčania dominovali najmä dvom kategóriám – žiakom 12-13 ročným a žiačkam 14-15 ročným. Najmä v prvej spomínanej kategórii už v prvých pretekoch dal všetkým súperom jasne najavo Markus Sklenárik, že predbehnúť ho bude prakticky nemožné,
Náš spolupracovník z Nižnej Slanej Ing. Štefan Tomášik si vybral za tému svojho článku rôzne futbalové anomálie z minulosti, napr. zabudnuté dresy či registračné preukazy a pod. Príčinu napísania tohto článku je pripravený prezradiť len osobne.
Výroky na adresu rozhodcu
V Gem. Polome – „rozhodca je motýľ !“ – 2005 - 2006
V Rudnej - „rozhodca je kozmonaut !“ – 2008 - 2009
Futbalový klub Sirk zo stredného Gemera v minulosti pôsobil aj v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub pre svoj článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1992/1993 kedy účinkoval v 2. triede Okresného futbalového zväzu Rožňava. Článok obsahuje okrem výsledkov aj fotografiu, strelcov gólov, súpisku, trénera a konečnú tabuľku 2. triedy.
Káder: Buček - Súkeník, Fakla, Pavlišin, Krnáč, Farkaš, Gajdoš, Chlebuš, Morháč, Kubek, Palaš, Huťan, Hanes, Šibal, Kovalčík, Faško, Hirko, Maraduda, Kuchta, Dovalovský, Gürtler, Remper, Szantó, Sentandráši, Boskovič. Tréner: Šimon
Futbalový klub Slovmag Jelšava v sezóne 1996/1997
Napísal(a) Š. Tomášik
V minulosti boli okresy Rožňava a Revúca spojené a futbalové kluby patrili spolu do Okresného futbalového zväzu Rožňava. Jedným z popredných klubov Revúckeho okresu bol Slovmag Jelšava. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1996 / 1997 kedy Jelšava pôsobila v 2. lige. Článok obsahuje fotografiu mužstva, súpisku, tabuľky, výsledky jednotlivých zápasov, pričom ku každému zápasu je uvedená zostava, autori gólov, karty, prípadne diváci.
Káder: Kamesch, Gažovič - Chudík, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Krivjančin, Fatľa, Bukovec, Medvec, Nikitin, Kamenský, Dvorský, Sasák, Vasilenko,
Revúcki kickboxeri vybojovali na Memoriáli Ladislava "DOKY" Tótha v Bratislave deväť medailí
Napísal(a) -rov-
Reprezentanti športového klubu Kickbox Leon Revúca bojovali na 21. ročníku najprestížnejšej kickboxerskej súťaže na Slovensku "Slovak open - Memoriál Ladislava "DOKY" Tótha" konaného 22.- 23.2.2020 v Bratislave. V športovej hale Mladosť sa predstavili pretekári z 12 krajín (BLR, FRA, CZ, HUN, RUS, PL, SVK, AUT, HRV, ISR, SRB, UKR), 90 klubov so 460 súťažiacimi. Celkove sa bojovalo v 826 štartoch. Vedúcí revúckej výpravy bol Ľuboslav Bodor ml. Vo Fullcontacte nášho J. Tamáša o postup do finále vyradil Godža (CZ), A. Telíčáková vyhrala z Nagyovou (HUN) v kicklighte. O postup do finále ju vyradila Maďarka Mira. V PF ju zase o postup do semifinále vyradila Chorvátka Kampicová. Revúčana Vladka Baraníka vyradil Kowalkowski (POL) v postupe do finále a Martinu Székelyovú vyradila o postup do finále Pálfalviová (HUN).
Družstevník Vyšná Slaná vo futbalovej sezóne 1992/1993
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Vyšná Slaná (v súčasnosti Obecný futbalový klub Vyšná Slaná), ktorý obec v súčasnosti úspešne reprezentuje v 6. lige ObFZ Rožňava, viackrát účinkoval aj v krajských súťažiach. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a zverejnil vo svojom príspevku výsledky mužstva, ktoré dosiahlo v sezóne 1992/1993. Ide o účinkovanie klubu v 2. triede (v tom čase najvyššia okresná súťaž) .V článku je k dispozícii súpiska, výsledky so strelcami gólov, konečná tabuľka a fotografia.
Káder Vyšnej Slanej: J. Sklenár - I. Plačko, M. Zabrel, J. Vido, O. Gallo, O. Valko - Krišťák, J. Lukáč, J. Sentpetery, A. Rogos, E. Vysoký, Ľ. Vido, P. Antal - Bizik, M. Valko, R. Farkaš, Š. Šimon, M. Vido.
Viac...
Futbalový klub Tatran Betliar v sezóne 1993 – 1994
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar účinkoval viackrát v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Prinášame príspevok, v ktorom je detailne opísaná sezóna, v ktorej vyhral najvyššiu okresnú súťaž (vtedy sa volala 2. trieda). Po tejto sezóne začal účinkovať vo vyšších súťažiach do roku 2003. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky s autormi gólov, fotografiu a konečnú tabuľku.
Káder: Peter Ivančo, Maroš Almáši, Dušan Návoj - Miloš Leng, Miloš Gallo, Ľudovít Szekeres, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marián Šlosár, Karol Domik, Ján Müller, Ján Zdechovan, Stanislav Prcúch, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Peter Benedikty, Tibor Gelvanič, Jaroslav Kamenský,
V V. futbalovej lige – JZ mala z Rožňavského okresu najväčšiu smolu Nižná Slaná
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
V. futbalová liga – JZ vznikla v roku 1997 po reorganizácii súťaží Východoslovenského futbalového zväzu. Teda účinkovali v nej mužstvá z nasledujúcich ObFZ: Rožňava, Spišská Nová Ves a Košice-mesto. Súťaž existovala do roku 2011, kedy došlo k ďalšej reorganizácii súťaží VsFZ.
Z ObFZ Rožňava účinkovali v nej tieto mužstvá: Betliar, Kunova Teplica, Gemerská Poloma, Jablonov n/Turňou, Kružná, Krásnohorské Podhradie, Plešivec, Štítnik, Štítnik/Kunova Teplica, Dedinky a Gemerská Hôrka.
Betliar pôsobil v tejto súťaži do roku 1998, kedy ju vyhral a postúpil do IV. ligy – JUH.
Tretie miesto Revúcej z 1. kola open ligy SZKB v Poprade
Napísal(a) Ľ. B.
V sobotu 8. februára 2020 sa v Poprade uskutočnilo 1. kolo open ligy SZKB v kickboxe, ktorého sa zúčastnilo 158 súťažiacich z 27 klubov zo Slovenska i Poľska. Medzi nimi nechýbali ani gemerskí športovci z KICKBOX Leon REVÚCA/CVČ, keď sa s nimi predstavili i nové revúcke talenty, a to 9-ročná Terezka a len 6-ročná Andrejka. Potešiteľné je i záverečné hodnotenie gemerských športovcov, keď v súťaži 1. kola v kickboxe Revúca so ziskom 15-tich medailí skončila na 3. mieste s 51 bodmi. Prvé miesto obsadila Paga gym Poprad – 65 bodov, druhé miesto získali Panteri z Prešova – 57 bodov. Vedúcim revúckej výpravy bol Miroslav Belko.
Výsledky KICKBOX Leon REVÚCA/CVČ:
Futbal v okrese Rožňava dnes a pred 10 rokmi v kategórii dospelých
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbal v minulosti bol na hornom Gemeri na vyššej úrovni ako v súčasnosti. Svedčí o tom napr. počet futbalových klubov v okrese, reprezentácia okresu vo vyšších súťažiach a úroveň jednotlivých súťaží. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vo svojom príspevku uvádza viacero faktov za posledných 10 sezón v tomto športe.
Vo 4. lige – JUH v sezóne 2009 – 2010 pôsobili Rožňava a Štítnik K. T. . V 5. lige – JZ pôsobila Gemerská Hôrka ako jediný zástupca nášho okresu. V 1. triede bolo 15 mužstiev, najlepšie bolo Krásnohorské Podhradie, ktoré vypadlo z V. ligy - JZ. V 2. triede bojovali o postup Kružná a Nižná Slaná, napokon postúpila Kružná.































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.