pondelok, 11 október 2021 18:36

Jar nádeje. Tajomstvá v literatúre IV.

Napísal(a)
Jar nádeje. Tajomstvá v literatúre IV.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje v mesiaci október pre študentov i verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok 18. októbra 2021 sa stredoškoláci zúčastnia besedy s Petrom Jašekom, PhD., pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý prítomným priblíži osobnosť Alexandra Dubčeka. Podujatie sa bude konať v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobnosti novodobej histórie Slovenska – Alexandra Dubčeka, je v priestoroch knižnice výstava o demokratizačných snahách v Československu v roku 1968 a úlohe Alexandra Dubčeka v tomto procese.

Prvé víťazstvo štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie v tomto futbalovom ročníku

Fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie sa v dvanástom kole súťaže konečne dočkali prvého víťazstva v tomto ročníku. Stalo sa tak v sobotu 9. októbra 2021 na domácej pôde v súboji s AFK Topoľany, a to dokonca rozdielom triedy. Pričinili sa o to najmä hráči, ktorí sa zapísali do streleckej listiny, v ktorej bolo doteraz napísané iba jedno meno – Július Benedik. Teraz sa k nemu pripísali dve ďalšie mená: Tomáš Revúcky a Martin Ďuríček. Obidvaja súperovi strelili po dva góly a vylepšili tak aspoň trochu nepriaznivé skóre mužstva 6:45 a o jednu priečku vyššie poskočil i klub v tabuľke. Nie je to bohviečo, ale po dlhom čase v Krásnohorskom Podhradí nastala aspoň nejaká zmena.

D O S P E L Í

Knižnica je verejné miesto pre všetkých,  miesto zážitkov a poznávania

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa.) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, slávi v tomto roku 70. výročie vzniku. V terajších priestoroch sa knižnica nachádza od roku 2003. Do budovy „pod jednu strechu“ sa tak presťahovali všetky oddelenia. Napriek rekonštrukcii je stále čo vynovovať a zveľaďovať. Veď, ak je knižnica pekne zariadená a dobre vybavená, môže uspokojiť najrôznejšie potreby návštevníkov, a to od tých najmenších až po seniorov.
Ak ste v poslednom období pozabudli na preukaz do knižnice, skončilo Vám členské alebo ste si ho ešte nestihli vybaviť, nevadí, všetko sa dá zrealizovať. Pozývame Vás do našich priestorov v rámci výpožičných hodín a ponúkame zľavu 1,- €.

Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)

Malá ilustrovaná história horného Gemera 

pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda 

môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (18)

VEREJNÁ SPRÁVA A STAROSTOVIA

Obec Rekeňa v roku 1900 patrila pod rakúsko-uhorskú monarchiu. Obec v tom čase mala 85 domov a 470 obyvateľov. I keď obyvatelia boli Slováci, násilné pomaďarčovanie malo na nich vplyv. Už i z toho dôvodu, že v úradoch boli maďarskí úradníci a zápisnice boli vyhotovené v maďarskom jazyku. Na čele obce stál starosta obce s obecným zastupiteľstvom. Po boku starostu a obecného zastupiteľstva bol obecný sluha, ktorý doručoval poštu v obci, vykonával služby a bubnovaním oboznamoval občanov o úradných záležitostiach. K udržiavaniu poriadku boli žandári. Ako starosta obce bol zaznamenaný Juraj CHLEBUŠ, dlhoročným bubeníkom bol Ján BELÁK-Pšocha. Školská dochádzka bola nariadením Márie Terézie z roku 1887 povinná. Škola bola cirkevná, postavená v 19.storočí a v roku 1906 bola vykonaná oprava strechy.

Strana 258 z 1756