Gemerský pohár 2025 v hasičskom športe získal okres Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľký Blh – Gemer je jeden z najkrajších turistických regiónov Slovenska. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemer medzi najchudobnejší región Slovenska.
V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne, sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu.
Druhý septembrový víkend bol skrášlený Majstrovstvami sveta v ľahkej atletike v Tokiu, aj keď naše zastúpenie nepotešilo žiadnou z medailí. Potešenie neprinieslo IV. lige MR Východ dospelých ani nášmu zástupcovi MFK Rožňava. Jeho futbalové výsledky zaradili toto mužstvo až na 10. priečku tabuľky. Aj preto, že od majstráku v Pavlovciach nad Uhom získalo toto gemerské mužstvo iba bod. Zápas na domácej pôde počas Rožňavského jarmoku tiež nepriniesol pre klub i fanúšikov Rožňavy nič pozitívneho. Pozornosť sa v tomto kole upierala do Čane, kde hral vedúci Bardejov a ten si nedal ujsť, aby vydržal na 1. mieste tabuľky aj po 7. kole, hoci tesne zvíťazil nad domácimi 2:1. Posledná priečka tabuľky aj tentoraz pripadla Pavlovciam n/Uhom, ktoré doma tesne prehrali so Sobrancami 1:2. Malým prekvapením je vysoké víťazstvo Medzilaboriec so súperom z Veľkého Šariša 5:2, keď vlani sa ledva udržalo v súťaži.
Hudobné leto v Brdárke uzatvorí skvelé duo Dominika Gurbaľová a Peter Tóth
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka, 11. septembra 2025) - Tohtoročnú sériu letných hudobných podujatí v malebnej gemerskej Brdárke zavŕši v nadchádzajúcu sobotu 13. septembra 2025 interaktívna hudobná dielňa Dominiky Gurbaľovej o kreatívnej tvorbe piesní. Hudobná dielňa vyvrcholí večerným koncertom pre verejnosť v brdárskom kostole, na ktorom sa popri tejto talentovanej slovenskej worshipovej a gospelovej speváčke, skladateľke a multiinštrumentalistke predstaví aj skvelý slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg Peter Tóth. Toto úžasné hudobné spojenie nesie v sebe potenciál vzniku unikátnej syntézy improvizácie a autorského prejavu, ktorý sa určite oplatí zažiť naživo.
Brdárka je malebná obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj" vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. V tejto malebnej obci v lone nádherných ovocných sadov a okolitej prírody sídli aj občianske združenie Alter Nativa, ktoré sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života.
Paličkovaná čipka z Gemera – tradícia, ktorá pretrváva
Napísal(a) A. Kleinová
Z jemných nití, prepletených rukami trpezlivých čipkárok, vzniká kultúrny klenot, ktorý prežil stáročia – a stále žije.
Výstava Klubu paličkovanej čipky je od 9. do 30. septembra 2025 sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorá túto jedinečnú krásu sprostredkuje každému záujemcovi. Výstava je súčasťou sprievodných aktivít Rožňavského jarmoku 2025, ktorý organizuje Mesto Rožňava. Celý program si môžete pozrieť tu: https://roznavskenoviny.sk/roznavsky-jarmok-2025/
Medzi východoslovenskými regiónmi, kde paličkovaná čipka nadobudla svoj jedinečný charakter, vyniká oblasť Gemera. Práve tu sa vytvorili osobité typy čipky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Gemerská paličkovaná čipka nie je len remeselným výtvorom – je to umelecký prejav, nositeľ histórie a dôkaz majstrovstva generácií žien, ktoré sa jej venovali.
Tohtoročné futbalové kolo 1. septembrového týždňa bude pripomínať aj fanúšikom neuveriteľné medzištátne stretnutie v súboji o účasť na Majstrovstvá sveta 2026 Slovensko – Nemecko 2:0. Pre Slovákov je to nebývalý úspech, pre Nemecko štvrtá krutá prehra v histórii vyše 90 ročného futbalu tejto krajiny so 4 víťazstvami na svetovom turnaji. V druhom stretnutí s futbalistami Luxemburska to bol súboj na nervy. Realita na hornom Gemeri je však veľmi odlišná. Vo vyšších ligách dospelých súťaží 13 kolektívov v 7. lige, v 4. lige iba MFK Rožňava. Dorastenecké kolektívy poznáme doteraz tri a u žiakov iba dve. Z nich náš vidiek zastupujú iba dorastenci ŠK Polom Gemerská Poloma. V porovnaní s inými regiónmi okolo nás je to veľmi malé zastúpenie. Ale o tom už roky vieme... Futbalový klub MFK Rožňava v tomto kole zachraňovala iba rezerva dospelých a žiacke družstvá starších a mladších žiakov, ktorí získali po 3 body a zaznamenali vysoké skóre. Šancu na zisk čo len bodu nevyužili v tomto kole dospelí hráči MFK Rožňava, ktorí v súboji v Kendiciach prehrali tesne 0:1.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-