Priestor vyhradený pre Týždeň detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Zažiť Týždeň detí – týždeň plný vedomostí a zábavy za svoje brány pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Podujatie bude prebiehať v dvoch prevádzkach múzea. V Galérií Baníckeho múzea v Rožňave čaká na žiakov aktivita pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!. V rámci nej si deti prostredníctvom komentovanej prehliadky prezrú celú novootvorenú výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu a následne si získané poznatky overia v kvíze. Naučia sa tiež rozpoznať rôzne druhy kože a zapletať kožené pásiky viacerými spôsobmi. Nakoniec si vyrobia vlastné kožené náramky či kožené záložky do kníh.
Pri knižných novinkách u nás v knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
KNIHA, najväčší priateľ človeka od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých. Preto je potešiteľné, že Obecná knižnica v našej obci Gemerská Poloma v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej už roky pripravuje besedu s vernými čitateľmi v rámci projektu o knižných novinkách. Nevynechali sme ani tento rok (2023), pretože knihovníčka vypracovala projekt na nákup literatúry a opäť bola úspešná, a tak do knižnice pribudli nové knihy.
Pozvanie prijali aj poslankyne obecného zastupiteľstva pani Janka Ciberajová, Ľubica Šmelková a Mária Antalová, ktorá nás zasvätila aj do tajov pletenia rôznych dekorácií z papiera. Srdečne sme privítali aj bývalú knihovníčku, pani Máriu Červenákovú, ktorá ostala knižnici verná.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu. Jedným z viacerých sprievodných podujatí k výstave, ktoré múzejníci pripravili, sú múzejno-pedagogické aktivity pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!
V rámci tohto sprievodného podujatia sa najprv žiaci základných škôl zúčastnia komentovanej prehliadky výstavy a následne si prostredníctvom kvízu overia nadobudnuté vedomosti. Spoznajú taktiež rôzne druhy kože a naučia sa zapletať kožené pásiky rôznymi spôsobmi. Dokonca niektorých hodín sa zúčastní aj miestny remeselník Mgr. Martin Kováč, ktorý žiakom prakticky ukáže ako pracovať s kožou. Na konci aktivity si žiaci vyrobia vlastné kožené náramky a záložky do kníh. „Teší nás, že aj prostredníctvom tejto výstavy môžeme deťom priblížiť históriu spracovania kože a rôzne remeslá, ktoré súvisia so spracovaním tohto materiálu. V tvorivých dielňach si žiaci budú môcť vyskúšať samotnú prácu s kožou, spoznajú jej vlastnosti a náradia remeselníkov,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.
Rakovnickí futbalisti v Rudnej nôtili: Až bude pokosená tráva...
Napísal(a) MG od
Zaujímavé situácie sa v jarnej časti futbalových súťaží vyskytujú na ihriskách aj horného Gemera. Spomínam si, ako upozorňoval portál roznavalive.sk pred začiatkom jarných súťaží na niektoré ihriská 7. ligy ako na nespôsobilé hracie plochy, ktoré trápili nielen funkcionárov futbalových klubov. V 22. kole požiadala TJ Baník Rakovnica o preloženie svojho domáceho zápasu s MFK Dobšiná na susedné ihrisko v Rudnej. Že sa im to oplatilo, hovorí výsledok. Nad Dobšinčanmi zvíťazili 2:0. A možno stačilo tak málo spraviť na vlastnom ihrisku, ako sa spieva i v známej pesničke Evy Kostolányiovej: Až bude pokosená tráva... a hrať mohli doma. Kvitujeme výsledok Pačanov v Gemerskej Polome, kde zvíťazili, hoci tesne, 1:2. Prekvapením je i výsledok v Dlhej Vsi, kde domáci futbalisti zvíťazili nad súperom z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorí ašpirujú v tomto ročníku na 1. miesto v tabuľke.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).