Folklórny večer v Dome osvety – Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Napísal(a) folklorgmos
Milí priaznivci folklóru, 27.10.2022 (štvrtok) Vás srdečne pozývame na Folklórny večer do Domu osvety – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Od 15:00 je stretnutie začínajúcich aj pokročilých gajdošov s lektorom Drahomírom Dalošom.
Od 16:00 ste všetci vítaní na škole spevu Po gemersky z Gôčova s lektorkou Máriou Hlaváčovou a Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova.
Od 17:30 Vás pozývame na vernisáž výstavy Kyjatických hračiek majstra ľudovoumeleckej výroby pána Ladislava Hedvigiho.
Od 18:00 Vás pozývame na scénický hudobno-spevácky program s účinkujúcimi: Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Vladimír Petrinec a
Tak, ako každý rok, aj v tomto roku, práve dnes (21.10.2022) sme si spoločne uctili našich starších, skôr narodených spoluobčanov. Vedenie KD a JDS Slovenska v Čiernej Lehote, starostka obce Ing. Iveta Potočná a Obecné zastupiteľstvo v Čiernej Lehote, svojich spoluobčanov, ktorých si veľmi vážime a ctíme, pozvali na príjemné, milé posedenie, pri dobrej kávičke, koláčiku, občerstvení a dobrej nálade, ktorú im pripravili vnúčatá a pravnúčatá navštevujúce MŠ Čierna Lehota so svojimi pani učiteľkami, a tiež FS Lehoťanka. So svojimi vystúpeniami pripomenula zvyky a obyčaje, ako to bolo kedysi v Čiernej Lehote. Nakoľko FS Lehoťanka v tomto roku oslavuje svoje okrúhle 30. výročie, preto pri tejto udalosti urobili aj pásmo výročitých vystúpení. Do programu zapojili spoločne aj deti z MŠ Čierna Lehota. Išlo im to spoločne veľmi dobre. A takto sa buduje aj nábor do folklóru. Pri tejto oslavnej príležitosti jubilujúce folkloristky pozdravili aj priatelia – vedúca FSk Genšenky pani Mária Lukáčová a Peter Glassa z Honiec, tiež pani riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, pracovníčka DMS pani Tatiana Tomková a tiež z Obce Pača pán JUDr. Juraj Bernár, a odovzdali im pekné pamätné darčeky a kvetinové dary.
Vyšná Slaná si upevnila 1. miesto v tabuľke 7. futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
V. LIGA JUH VsFZ – 12. KOLO
MFK Rožňava – Družstevník Cejkov 6:1 (3:0). G: M. Domik 2, Á. Tamás, Y. Kambarov, F. Kovács, J. Korfanta – E. Barna. ŽK: Y. Kambarov – J. Blanár. M. Panda. R: T. Okruhľanský - P. Ištoňa, D. Štofanko. DS: A. Mišenčík. Div.: 250.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát (74´ Á. Tamás), Tomáš Gecelovský (59´ D. Bodnár), Filip Szabó, Jozef Korfanta, Kristian Šikur, Gabriel Majoroš (59´ A. Hajduk), Michal Domik, Yelzhas Kambarov, Jaroslav Figúr (C), Filip Kovács.
CEJKOV: Marek Karhút - Roland Himaľ, Ján Vajda (C), Lukáš Bučko, Adrián Barna, Ján Blanár, Ladislav Uhrin (59´ J. Max), Patrik Balint, Erik Barna, Marcel Hami, Jakub Paľovčík (71´ M. Panda).
Podľa výsledku i hry, ktorú predvádzali na ihrisku v Rožňave bolo vidieť iba jedno mužstvo, ktoré si skôr vyplnilo hrací čas tréningom. Strelecky sa uviedol už po druhýkrát domáci hráč s bielenou „čiapočkou“ na drese s číslom 10 – Michal Domik. Na ihrisku sa ukázal všade tam, kde ho bolo treba. V druhom polčase prenechal streľbu ďalším spoluhráčom a tak sa jej uviedli Jozef Korfanta, Filip Kovács a Ákos Tamás. Keďže M. Domik má iba 19 rokov, jeho budúcnosť sa iste prejaví rovnako ako v tomto zápase.
Spojené voľby do orgánov samosprávy krajov a orgánov samosprávy obci 2022
Napísal(a) MG od
Koncom mesiaca október sa uskutoční veľmi dôležitá udalosť, ktorá na štyri roky ovplyvní dianie v našich obciach i krajoch. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 209/2022 Z. z. vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov a určil deň ich konania na sobotu 29. októbra 2022 voľby sa konajú od 07.00 h do 20.00 h. Táto udalosť dovolí v uvedený deň rozhodnúť, ktorý z kandidátov dostane od voličov aj na hornom Gemeri hlasovaním potvrdenie byť zvolený do jednotlívých orgánov.
Teraz vám priblížime zoznam kandidátov z obce Rožňavské Bystré v okrese Rožňava, ktorí v stanovenom termíne využili právo byť volený do spomínaných orgánov obce i Košického samosprávneho kraja.
Ešte si pripomeňme, že právo voliť do orgánov samosprávy obce má občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).