Krásne jesenné počasie poznačilo i futbalové dianie na hornom Gemeri.
Napísal(a) Mg od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ - 10. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Ťahanovce 4:1 (2:0). G: T. Revúcky 4 (1 z PK) – J. Šoišák. ŽK: 0 – S. Žulkovský, M. Mintoš, V. Kateržábek. R: M. Turcsányi – S. Zemčák, R. Olejár, DS: M. Klovanič. Div.: 50.
PODHRADIE: Dávid Džačár (C) - Štefan Dorkin, Jakub Fatľa, Ján Kovács, Richard Kardos (69´ D. Tisza), Július Benedik (46´ M. Ďuríček), Roland Fabián (59´ M. Boroš), Norbert Luko (69´ T. Béke), Tomáš Hajdúk (59´ N. Vozár), Daniel Vojčík, Tomáš Revúcky.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek - Tibor Palko (C), Patrik Smak, Jakub Špišák, Samuel Žulkovský, Peter Serbin, Marek Boňko, Matej Hintoš, Gabriel Baďo, Miroslav Kardoš, Lukáš Borovský.
Predmet mesiaca október v GMM – URNY ZO ŽIAROVÉHO POHREBISKA Z DOBY BRONZOVEJ
Napísal(a) A.Botoš
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví v októbri Gemersko-malohontské múzeum zaujímavé predmety z archeologického fondu – urny z doby bronzovej, objavené počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) v Rimavskej Sobote. V odkrytom žiarovom pohrebisku bolo objavených spolu 53 žiarových hrobov. Urny budú v priestoroch múzea vystavené od 1. októbra do 30. októbra 2022.
V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.
MESIAC ÚCTY K STARŠÍM SI MESTO POLTÁR PRIPOMENIE SÉRIOU PODUJATÍ
Napísal(a) J. Očenášová
Mesiac október je pre nás všetkých pripomienkou, že si máme vážiť a ctiť šediny a múdrosť starých otcov a mám, dávať im najavo svoju náklonnosť, rešpekt a lásku. „Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, nedá sa pred ňou ujsť. Aj tí, ktorí sú dnes seniormi, boli kedysi mladí a plní síl. Hoci rokmi na ich tvárach pribudli vrásky a síl ubudlo, s prežitými rokmi a pribúdajúcimi šedinami prišla múdrosť, ktorú nám seniori odovzdávajú,“ povedala primátorka mesta Poltár Martina Brisudová a doplnila, že práve preto každý rok mesto usporadúva podujatia venované seniorom.
Sériu tohtoročných podujatí otvorí udalosť s názvom „Najlepší dedko, najlepšia babka“, ktorá sa uskutoční dňa 09.10.2022 o 15.00 hodine v Kultúrnom dome v Poltári. Výtvarnú a literárnu súťaž pre deti MŠ a žiakov ZŠ, ktorej cieľom bolo rozvíjať pozitívny vzťah k svojim starým rodičom, vyhlásilo mesto pri príležitosti Svetového dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami a už túto nedeľu ocení najlepšie práce detí, zobrazujúce ich milovaných starých rodičov.
O futbalových výsledkoch v rimavskosobotskom regióne
Napísal(a) Š. Tomášik
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o futbalových výsledkoch v rimavskosobotskom regióne. Ku každému futbalovému klubu z Gemera sú uvedené posledné štyri výsledky, najlepší strelec a umiestnenie v tabuľke.
Rimavská Sobota sa nachádza na 8. mieste v 3. lige – Východ. V 5. lige – JUH sa nedarí Tornali a ani Hajnáčke, ktoré sú na spodných priečkach. V 6. lige D skupine prišla o prvé miesto Hnúšťa, ktorá je už na tretej priečke. Ďalšie tri kluby sa umiestňujú v dolnej časti tabuľky, pričom najvyššie z nich je Jesenské. V 7. lige je lídrom MFK Jelšava.
3. liga – VÝCHOD
Lučenec – R. Sobota 0:0
R. Sobota – Fiľakovo 4:0
R. Sobota – Vranov n. / T. 2:1
Stropkov – R. Sobota 2:1
Príležitosť využiť v októbri prezentáciu zbierkových predmetov geologického a baníckeho fondu
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava, organizuje, v rámci projektu Interaktívne potulky vo fondoch Baníckeho múzea v Rožňave, podujatie s názvom Prezentácia zbierkových predmetov geologického a baníckeho fondu, ktoré sa uskutoční v mesiaci október v Zážitkovom centre Sentinel.
Súčasťou podujatia bude sprevádzanie v expozíciách Baníckeho múzea so zameraním na bohatú geologickú zbierku; komentovaná prednáška banského inžiniera Ing. Karola Tománya o baníctve v Rožňave a v okolí a geologická ukážka zameraná na typické minerály z Gemera a na Mohsovu stupnicu tvrdosti minerálov.
Podujatie obohatí aj ukážka dobšináitu, ktorý je v poradí 23. minerál nájdený na území Slovenska.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).