Tak môj, ako aj vek nás všetkých seniorov, nám dáva nielen možnosť, ale aj morálne právo na to, aby sme si mohli pripomenúť svoje detstvo, mladosť a svoj prežitý život až po dnešok. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že podľa odbornej literatúry, rozdeľujeme náš život na 12 vývinových období. U každého z nás (jednotlivca) začína rovnako, jeho narodením, tzv. novorodeneckým obdobím. Predposledné nad 70 rokov sa uvádza, žiaľ, ako staroba. Obidve nad 75 rokov, ešte väčší žiaľ – ako vysoká staroba. Posledné menované sa vzťahujú, či chceme alebo nie, práve na nás seniorov, kedy začíname pociťovať ubúdanie našich telesných i duševných síl. Tiež oslabenie činnosti našich orgánov, čo spôsobuje vznik rôznych onemocnení a potrebu medicínskej pomoci, s užívaním rôznych potrebných liekov.
Neodvrátiteľná skutočnosť nám umožňuje pripomenúť si, aj keď len vo veľmi skrátenej podobe, prežité cesty nášho života. Každý do takej miery, ako mu to napovie jeho pamäť a obnovené spomienky. U nikoho z nás však nebudú rovnaké, čiže totožné, ale úplne odlišné. Tie svoje sa pokúsim priblížiť v nasledujúcom texte.
NA HRÁDKU MALI DHZ MEDZIOKRESNÉ TAKTICKÉ CVIČENIE
Napísal(a) G. Jakubecová
V piatok 14. 10. 2022 v nočných hodinách sa do priestoru Hrádok zatúlali maloleté osoby, po ktorých bolo vyhlásené pátranie nad obcou Kopráš – Magura. Maloleté nezvestné osoby nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom (ohnisko) zapríčinili vznik požiaru opustením ohniska bez uhasenia. Zamestnanci hotela Hrádok spozorovali oheň v lese nad hotelom, na tiesňovú linku ohlásili požiar. K požiaru bola vyslaná jednotka DHZM Jelšava dňa 15. 10. 2022 o 8.40 hod. Vzhľadom na rozsah požiaru a zložitosť hasenia a zásoby vody, boli povolané dostupné sily a prostriedky z okresov Revúca a Rožňava.
Bolo vytvorených 7 stanovíšť:
1. stanovište: z parkoviska pred hotelom sa vytvorilo dopravné vedenie na hrebeň systémom čerpania z CAS do CAS
2. stanovište: na hrebeni od poslednej CAS sa vytvorilo niekoľko jazierkových systémov smerom na západ po hrebeni a etážami sa vytvorili útočné prúdy
3. stanovište: Hniezdo záchrany, v ktorom členovia Miestneho spolku Slovenského Červeného kríža z Rožňavy, členovia DHZO Slavošovce a Plešivec ošetrili troch zranených, pohovorom vyriešili jednu rozrušenú pani z blízkej diskotéky, kde medzičasom tiež vznikol požiar
Posledná Poloma zhodila prvé Bystré z futbalového trónu
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH – VsFZ – 11. KOLO
FK II. Rákoczi Ferenc Borša – FK Krásnohorské Podhradie 2:0 (1:0). G: A. Dócs, T. Torkoš. ČK: 0 - D. Džačár. ŽK: P. Fedor, M. Nagy – D. Vojčík, R. Fabián, J. Fatľa, Š. Dorkin. R: Š. Milo – J. Mano, P. Tóth, DS: M. Piro. Div.: 125.
BORŠA: Milan Ceran - Máté Szabó (58´ P. Harbulák), Peter Fedor, Adrián Dócs (C), Dominik Handlovič, Máté Horbulák (67´ M. Nagy), Attila Kaško, Jakub Juroš, Tibor Nagy, Tomáš Torkoš (86´ Cs. Szabó), Adrián Nagy.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Štefan Dorkin (78´ N. Luko), Jakub Fatľa, Ján Kovács, Richard Kardos, Roland Fabián, Tomáš Hajdúk (65´ M. Boroš), Daniel Vojčík, Tomáš Revúcky (C), Július Benedik (54´ D. Tisza), Martin Ďuríček.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej sa 13.10.2022 vybrali na návštevu miest, ktoré súvisia s oslobodzovaním Slovenska.
Horský priechod Dukla je spojený s jedným naším členom. Otec nášho člena Janko Levický v období II. svetovej vojny prešiel na stranu Červenej armády. Absolvoval výcvik v Jefremove a kráčal so spolubojovníkmi k bráne našej vlasti od Krosna k Dukle. Tam sa zúčastnil bojov pri vstupe na naše územie. Nerád rozprával o tom období. Boli to ťažké chvíle, každou sekundou hrozilo, že príde o život, ale hnala ho túžba vstúpiť ako osloboditeľ na územie svojej vlasti. Tam, odkiaľ prichádzala sloboda, sme boli aj my.
Svoju púť sme začali na cintoríne pri pamätníku na horskom priechode Dukla v blízkosti štátnych hraníc s Poľskom. Tu sme pri pamätníku položili venček a vzdali hold tisíckam padlých, ktorí sú pochovaní v hromadných hroboch. Tu sme si prezreli, kde prebehla druhá najväčšia horská bitka 2. svetovej vojny.
V klube biatlonu Magnezit Revúca sme sa uchádzali o podporu, vypísanú nadáciou SPP v programe „Podpora a rozvoj telesnej kultúry“. Projekt sme nazvali „Podpora novej generácie biatlonu v Revúcej“. Do klubu totiž prišlo niekoľko nových mladých členov, ktorí by chceli nadviazať na éru veľmi úspešných predchodcov. Revúcky klub sa môže pochváliť odchovancami, ktorí nás reprezentovali a reprezentujú na pretekoch svetového pohára, na majstrovstvách sveta v mládežníckych aj seniorských kategóriách a na olympijských hrách.
Biatlonisti potrebujú kvalitné materiálno-technické vybavenie: bežky, viazanie, palice, lyžiarky, aby mali v zime na čom trénovať a boli na súťažiach konkurencieschopní. Preto sme peniaze z nadácie SPP chceli využiť na ich zakúpenie. S veľkým potešením sme prijali správu, že našu žiadosť schválili. Mohli sme začať nakupovať, a potom už len sledovať, ako tento dar potešil tých, pre ktorých sme to všetko robili. Naše deti.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).