Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave hľadá BABKU a DEDKA pre rok 2018
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, pobočka Juh, Jovická 66, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre deti a mládež do 15 rokov v mesiaci október súťaž o najlepšiu babku a dedka pod názvom „Hľadá sa BABKA a DEDKO pre rok 2018“. Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života. Láska, múdrosť, úsmev, skúsenosti, pomoc, rozprávanie príbehov zo života, čítanie rozprávok, rady pri varení, spoločné športovanie... V dnešnom uponáhľanom svete si ani nestíhame uvedomiť, čo všetko pre nás vedia urobiť babka, dedko, starká, starký. A vôbec nemusia mať šediny. V mnohých prípadoch ich pomoc berieme ako samozrejmosť.
Unikátny bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos predmetom mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas mesiaca november bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený unikátny zbierkový predmet – bronzový závesok, označovaný ako bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos. Závesok bol súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával až 177 kusov. Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala a pre Gemersko-malohontské múzeum ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred Kristom), patrí do horizontu tzv. kosziderských depotov. Je predstaviteľom vyspelého severokarpatského bronziarstva. V priestoroch múzea bude vystavený do 30. novembra 2018.
Drienčany po päťnástykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Drienčany sa aj tento rok stali na chvíľu rozprávkovou dedinkou a už po 15-tykrát privítali recitátorov slovenskej rozprávky. 17. októbra 2018 sa tam totiž uskutočnila regionálna súťaž v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Atmosféra v Drienčanoch bola naozaj rozprávková, k čomu okrem krásnych prednesov slovenských rozprávok dopomohlo aj rozprávkové predstavenie žiakov Základnej umeleckej školy z Rimavskej Soboty, rozprávkové postavičky Maťko a Kubko, výstava s tematikou rozprávky a prezentácia Pamätnej fary P. E. Dobšinského, na ktorej účastníkov sprevádzal známy spisovateľ Peter Glocko. Súťaž oficiálne otvoril starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková.
Revúcka najzákladnejšia umelecká škola začala svoj 66. školský rok
Napísal(a) Juraj Genčanský
Základná umelecká škola v Revúcej nadväzuje na najlepšie tradície miestnej Hudobnej školy, ktorá bola založená už v roku 1952. Vo svojom prvom desaťročí bola v meste jedinou kultúrnou inštitúciou a jej učitelia mali hlavný podiel na organizovaní a rozvoji kultúrnoosvetovej činnosti. Získavali pre to i svojich žiakov aj ďalších nadšencov z radov amatérskych hudobníkov a ochotníkov. Prvý riaditeľ školy založil sláčikový orchester a na scéne ochotníckeho divadla v mestskom dome Kohút uviedli dokonca operety Gejzu Dusíka či Mamzelle Nitouche. V ďalších dekádach rokov postupne pribudlo k hudobnému odboru vyučovanie vo výtvarnom, tanečnom i literárno-dramatickom odbore. Počas celého účinkovania školy pedagógovia viedli žiakov
ŠTK VsFZ na základe memoranda a spolupráci KSK organizuje Zimný turnaj pod názvom Krajská futbalová liga v termíne od 13.1. do 17.3.2019. KFL sa majú možnosť zúčastniť na základe prihlášky všetky FK RFZ a ObFZ s príslušnosťou ku KSK. Prihlášky sa podávajú od 10.9.2018 do 31.10.2018 cez systém ISSF – elektronická podateľňa – prihláška do súťaže KFL 2018/2019. Stretnutia budú hrané na vytypovaných HP s UT. FK neplatia žiadne štartovné ani náklady na rozhodcov. FK si hradia len náklady na cestovné na vytypované hracie plochy s UT.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.