V cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V dňoch 1. a 2. septembra 2018 sa v cirkevnom zbore Gemerská Poloma uskutočnili zborové dni pri príležitosti začiatku nového školského roka. Program sa oficiálne začal v sobotu večer letným kinom vo farskej záhrade, premietaním rodinného filmu „Nebo nie je výmysel“. V nedeľu sa veriaci stretli na slávnostných službách Božích, v rámci ktorých bolo deťom a mládeži udelené požehnanie. Po kázni slova Božieho, ktorou domáca sestra farárka ThDr. Zuzana Poláková povzbudila deti ku chápaniu nového školského roka ako jedného veľkého dobrodružstva, ktoré sa pred nimi otvára, odznela pieseň spevokolu „Vzácna to a veľká radosť“.
Poobedňajší program už patril rôznym hrám a aktivitám pre deti. Tie si okrem súťaží na stanovištiach mali možnosť vyskúšať i starodávne rytierske umenie, či stať sa na malú
Rochovčania si pripomenuli sedemsté výročie od prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG od
Pri príležitosti 700. výročia od prvej písomnej zmienky Obec Rochovce zorganizovala kultúrno-športovo-spoločenské dni 25., 28. a 29. augusta 2018. Informáciu o tejto udalosti nám poslal jej starosta Ing. Stanislav Levrinc. Ani tentoraz nechýbala od neho videonahrávka, na ktorej sú zachytené najdôležitejšie časti programu. Dni obce začali 25. augusta ráno turistickým výstupom spred budovy Obecného úradu k Ochtinskej aragonitovej jaskyni lesným chodníkom na Hrádok. Každý účastník, ktorý sa zúčastnil turistického výstupu dostal zadarmo vstup do jaskyne, malé občerstvenie s opekačkou pri jaskyni a šiltovku s vyšitým erbom obce. Hlavná časť týchto dní pokračovala 28.8.2019 slávnostným odovzdávaním plakiet
V Gemerskej Polome spomínali na Petra Kellnera Hostinského
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
Sobota 8. septembra 2018 sa v Gemerskej Polome niesla v duchu osláv 60. výročia zlúčenia Veľkej a Malej Polomy, za účasti vzácnych hostí: zástupcov obcí Pustá Polom a Polomka. Program slávností otvorili služby Božie v evanjelickom kostole v Gemerskej Polome, ktoré boli spojené so spomienkou na významnú osobnosť našich národných dejín – Petra Kellnera Záboja Hostinského. V úvode sestra zborová farárka ThDr. Zuzana Poláková privítala okrem domácich viery i členov obecného zastupiteľstva, zástupcov odboru Matice slovenskej z Rožňavy, ako i hostí z družobných obcí. Služby Božie sa niesli v slávnostnej atmosfére, ku ktorej nepochybne prispel spievaným Otčenášom ev. spevokol, ako i organ, ktorý rozozvučali tóny Bachových skladieb v podaní žiaka základnej školy v Rožňave Šimona Majerníka.
Muráň nikdy nebol bez dobrej kaderníčky! Čo Muráň Muráňom bol, nechýbal ani holič v ňom. Teraz sa už však chlapi holia sami doma, alebo vôbec nie, no stále tu máme KADERNÍCKY SALÓN MAJA, v ktorom kraľuje a vykúzli účes podľa želania ženám i mužom pani Mariana Fabová, rodená Hlodáková, pochádzajúca z Muránskej Huty. Svoje služby ponúka dopoludnia každý druhý deň od pondelka, ale na objednávku aj v sobotu. Jej salón je umiestnený v tzv. učiteľskej bytovke na námestí. V minulosti kaderníctva menili svoje centrá. Pokiaľ moja pamäť siaha, tak sídlili v obecnom i kultúrnom dome, ba i v malej miestnosti komplexu lesnej správy (teraz nová budova COOP JEDNOTA). Nakoniec kaderníctvo bolo definitívne umiestnené v spomínanej dvojposchodovej bytovke hneď na prízemí.
Susedské futbalové derby neboli počas víkendu návštevnosťou všade rovnaké
Napísal(a) MG od
Tretí septembrový víkend priniesol najmä mužstvám z vyšších súťaží negatívny výsledok. Prekvapuje z nich najmä štvrtoligové mužstvo FK dospelých z Krásnohorského Podhradia, ktoré akoby nevedelo nájsť správne tempo po veľmi dobrom začiatku súťaže. Doma v 9. kole prehralo aj s nováčikom súťaže - Sláviou Košice hladko 1:3. Podobne hrali i dorastenecké mužstvá od II. ligy po tretiu a tak z nich nemáme koho ani len pochváliť. Divácka kulisa z futbalových ihrísk akoby sa presunula na okresné futbalové ihriská. Takmer všade zaznamenali účasť nad sto, až na malé výnimky - v Kružnej. V Plešivci
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.