Super znova vydarený ročník, myslím, že všetci môžu byť spokojní, aj organizátor, aj vystupujúci, ale aj návštevníci v prvom rade. Dobre všetko dopadlo, počasie prialo, žiadne problémy, ani úrazy, tak sme to mohli zhodnotiť na záver, že ďakujem pánovi Rudolfovi Pažítkovi st. za uskutočnenie tohoto ročníku. Banda, Štefan Štec, Karmen Pál-Baláž, a pani Mária Brdárska-Janoška. Ďakujeme. Aj všetkým, ktorí zabezpečovali tento ročník, členom Lesného družstva Slavošovce za výborný guláš, za občerstvenie Marekovi Pollákovi a chlapcom za usporiadateľskú strážnu službu z MOPS Slavošovce a dobrovoľným hasičom z DHZ Slavošovce. Ďakujem a tešíme sa na ďalšie ročníky.
- ŠTK schvaľuje výsledky 7. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2500/
- ŠTK schvaľuje výsledky 3. kola 7. ligy dospelých https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2501/
- ŠTK schvaľujevýsledky 2. kola 4. ligy dorast https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2502/
- ŠTK schvaľujevýsledky 2. kola 3. ligy žiaci https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2499/
- ŠTK schvaľujevylosovanie skupín prípraviek:
A skupina: Bemifo A, Rožňava B, Dlhá lúka,
B skupina: Bemifo B, Rožňava A, Kružná,
C skupina: Slavošovce, Honce, Dlhá Ves,
Putovný Gemerský pohár 2018 si vysúťažili dobrovoľní hasiči okresu Rimavská Sobota
Napísal(a) gj, mt
Naše malebné Slovensko sa člení na niekoľko regiónov. Jednám z nich je aj Gemer, ktorý hraničí s národnými parkami Slovenský raj, Muránska planina a chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Región Gemer zahŕňa okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Pred takmer 30 rokmi sa vtedajší funkcionári týchto troch okresov rozhodli, že budú organizovať súťaž pre dobrovoľných hasičov o Putovný Gemerský pohár. Podľa Štatútu súťaže o Putovný Gemerský pohár organizuje každý rok iný okres, vždy tretiu septembrovú sobotu. Súťažia medzi sebou muži – po 4 družstvá z každého okresu, ženy, dorastenci a dorastenky – po 1 družstve z každého okresu. Okrem víťaza v každej kategórii sa zbierajú body pre okresy. Dňa 15. 09. 2018 organizovala už XXVII. ročník tohto pohára
Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa
Banícke múzeum v Rožňave zreštaurovalo väčší počet historických hodín
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Náročný projekt múzea Čas nám neuškodí prebiehal v rokoch 2017-2018 a zahŕňa celkovo 27 ks historických hodín rôzneho typu a použitia, pričom sa u 10 z nich podarilo dosiahnuť aj ich celkové mechanické spojazdnenie, čiže tieto hodiny môžu slúžiť k hlavému účelu a to ukazovať správny čas. Medzi zreštaurovanými exponátmi tak možno nájsť ako hodiny vidiecke, tak aj mestské; ďalej hodiny tzv. americké, francúzske, či dokonca s baníckymi motívmi. Podľa materiálu ide o hodiny drevené, plechové, kovové či keramické; podľa spôsobu pohonu a umiestnenia kyvadlové či nástenné. Najstaršie hodiny s baníckym motívom je možné datovať už do 20.-30. rokov 19. storočia. Stav exponátov pred reštaurátorským zásahom bol pomerne zlý.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.