Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - V
Napísal(a) M. Slavkay
Príčina výbuchu? Dodnes neznáma.
Vtedy sa usudzovalo, že výbuch mohol byť dôsledkom nešťastnej náhody pri manipulácii s muníciou, ale aj možnej sabotáže zo strany záškodníkov. Z kroniky, dobových prameňov a spomienok žijúcich účastníkov sa dozvedáme počty a mená obetí. Po výbuchu v Slavošovciach sa časť partizánov stiahla do hôr, kde preniesli aj svojich ranených. Pri výbuchu 23.10.1944 zahynuli: JUDr. P. Belák a jeho brat J. Belák z Rožňavského Bystrého, J. Kožuch z Rozložnej, F. Kušnier, J. Barna zo Štítnika, O. Bartoš z Hankovej, J. Sirkovský z Rochoviec, L. Caha z Radošoviec,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Denisa Ogino - jej netradičný životný príbeh a splnený sen o veľkej rodine
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre širokú verejnosť besedu so slovenskou autorkou a spoluautorkou kníh Denisou Ogino, ktorá takmer desať rokov spoznávala netradičnú japonskú kultúru a život v Japonsku. Stretnutie sa bude konať v utorok 9. októbra 2018 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II., ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
„Zamilovať sa do exotickej krajiny dnes nie je žiaden problém,“ spomenula na úvod Denisa Ogino a pokračovala: „Množstvo informácií, ktoré nájdeme o tej ktorej krajine
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.
V Čiernom Potoku záhradkári vystavovali vlastné eko-produkty
Napísal(a) J. Pupala
Hoci počtom obyvateľov malá obec Čierny Potok je rozložená pozdĺž potoka rovnakého mena, má takmer 4 kilometre. Pritom kataster sa tiahne takmer o kilometer viac. V obci zanikla škola, potom krčma a nakoniec aj obchod. Za základnými potravinami musia chodiť nakupovať obyvatelia do susedných obcí. Nuž a tak akoby sa obyvateľom ozvali ich predkovia, ktorí na dolniaky prišli takmer pred 100 rokmi najmä z Podpoľania. Úrodnejšia zem ako na lazoch prinášala lepšie a najmä pestrejšie plody našej matičky zeme. Iba v januári tohto roku založila skupinka nadšených žien v obci Slovenský zväz záhradkárov. Za svoju predsedníčku 20-členný spolok zvolil hlavnú iniciátorku založenia takejto organizácie pani Helenu Stanovú - Vilhánovú, ktorá sa po odchode do dôchodku vrátila z Košíc do svojho rodiska.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.