Koniec týždňa v Revúcej zavŕšil piatkový večer s vernisážou výstavy Revúckych fotografov. Ako každý rok, tak aj minulé ročníky sme sa stretli s inšpiratívnymi fotografiami známych i začínajúcich fotografov. Večerom a úvodným slovom nás previedla Ing. Karin Killíková a Bc. Barbora Vrabcová. Zvedaví návštevníci výstavy si mali možnosť pohladiť oko aj dušu pohľadom na prírodu, folklór, tanec, deti, štipku Vianoc a krásnych ľudí.
Aká je najlepšia kapustnica? Rómska či nerómska? Ako chutí gója? Ako trávia obyčajné, všedné dni ľudia v osade, aké sú ich bežné starosti? Aké sú naše Vianoce, čo nás spája a čo rozdeľuje? Veľa otázok na úvod, no my sme na ne hľadali a našli odpovede počas našej tradično – netradičnej rómsko – nerómskej predvianočnej večere. Maximálne multikultúrnej, ľudskej aj temperamentnej.
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Predstavujeme víťazov fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Do konca novembra 2017 ste mohli odovzdať svoj hlas ľubovoľnému počtu zo 142 fotografií v súťaži Malohont mojimi očami. Na základe tohto hlasovania si verejnosť vybrala víťazov v jednotlivých kategóriách, ktorých vám dnes radi predstavujeme. Do súťaže sa zapojilo celkovo 36 fotografov nielen z obcí MAS MALOHONT, ale aj z miest ako Rimavská Sobota, Tisovec, Poltár, Tornaľa, Brezno, Banská Bystrica či Praha. Najmladší súťažiaci má 15 rokov a najstarší 75 rokov.
Gemerskú kvapku krvi v Tornali podporilo 35 dobrovoľných darcov - Jaroslav Pinzík daroval krv už po 106-krát
Napísal(a) JUDr,. Jozef Pupala
Miestny Klub darcov krvi v Tornali spolu so Základnou organizáciou protifašistických bojovníkov, vedením DdaSS a NTS SR vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici, už po dvanástykrát zorganizovali „Gemerskú kvapku slobody“ pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta vojakmi 2. Ukrajinského frontu Červenej armády a v jej začlenení aj vojakmi 4. rumunskej armády.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.